Proces zmeny je zložitý, plný nástrah, prekážok, rizík, ťažkostí...
Ťažký prvý krok je už UVEDOMENIE SI POTREBNOSTI ČI NEVYHNUTNOSTI ZMENY.
Svoje o tom vedia ľudia závislí na alkohole, drogách, hazardných hrách... a ich rodinní príslušníci. Človek trpiaci patologickou závislosťou si svoj stav nepriznáva, popiera ho, a musí padnúť veľmi hlboko, aby sám sebe a vzápätí i svojmu okoliu svoju závislosť priznal a dospel k presvedčeniu, že vo vlastnom záujme sa musí a chce pokúsiť o zmenu.
Druhým úskalím je MOTIVÁCIA, DOSTATOK ENARGIE PRE ZMENU A VÍZIA NOVÉHO STAVU.
Proces zmeny obvykle bolí a túto bolesť dokáže prekonať len človek, pripravený vynaložiť na zmenu veľké vôľové úsilie a energiu. Ak človek sám nezmobilizuje svoje sily, často zlyháva aj pomoc okolia, bez ohľadu na to, kto mu ju poskytne... Nie je vzácnosťou, že človek bez motivácie radšej strieda terapeutov a vyjadruje nespokojnosť s ich prácou a pochybnosti o ich kompetencii, namiesto toho, aby sa na procese zmeny sám aktívne podielal.
Osobitnou kapitolou je KNOW-HOW potrebné k prechodu zo starého do nového stavu.
Len málo ľudí takýmto know-how disponuje a neraz ho nedokáže získať ani od svojich najbližších, ani zo širšieho prostredia (známi, literatúra, internet, ...). V takom prípade je namieste vyhľadať odborníka, psychológa, psychiatra či psychoterapeuta, ktorý dokáže klienta procesom zmeny sprevádzať tak, ako horský vodca sprevádza turistov náročným a zradným vysokohorským terénom.
Ak človek nájde dosť motivácie a úspešne smeruje k cieľovému stavu zmeny, je to skvelý výsledok a má spolovice vyhraté. No je dôležité si uvedomiť, že v procese zmeny víťazstvom nie je len doraziť do cieľa, dosiahnuť a zaujať novú pozíciu, že túto pozíciu je nutné aj udržať.
Zmenu je nutné ukotviť, aby nedošlo k recidíve, k návratu do pôvodného stavu.