Bulímia,anorexia

ja uz musim ist tiez tak sa mi pekne drzte papa

a miska, keby si chcela naozaj zomriet, spravis to rychlo a ver mi, mala by si na to dost odvahy. JA VIEM ZE TO NECHCES!Tak sa odraz z toho sprosteho hnusneho dna a usmej sa! zivot za to stoji! ja viem ze to znie trapne, ale myslim to naozaj uprimne

butty, viem, že ste tu vy, ale vám sa môžem leda tak vykecať a to je všetko...ale ďakujem.

butty ahoj

miska my sme tu vzdy pre teba! na to nezabudni..nie si v tom sama!

mishka ja viem ako sa citis ja som tiez chcela aby ma niekto pocul ale nikto nikde.Skus niekedy iba nakuknut do kostola alebo otvorit svete pismo a precitaj si s neho nieco ak nic nepocitis nechaj tak no ked budes pocut ze ta niekto vola chod

butty, pekný dník....a nech je pekný. Drž sa!!

Stále dúfam, že tento môj život už dlho nepotrvá, predstavujem si tak nanajvýš mesiac, ale čo ak to bude trvať ešte niekoľko mesiacov, veľa mesiacov? A zabiť sa- na to nemám.

babusky musim bezat, od jedenastej mam naplanovane jarne upratovanie na zahnanie chmurnych myslienok a uz meskam. miska verim ze si toho prezila vela smutneho, skus najst v zivote aspon jeden svetly bod, aj ked viem ze teraz to bude pre teba tazke. ZVLADNES TO, LEN SA NEOPUSTAJ!

betka, ja naozaj neviem, čo na to napísať. Ja to sama nezvládam, nezvládnem...a pomoc nájsť už neviem, a hľadať tiež už nebudem. Si milá, ďakujem, ale ja už som sa rozhodla. A myslím, že toto je to, čo chcem. Ukončiť to. Preto každý deň trpieť, to sa nedá vydržať. Bolí Ťa vtedy celý vnútro, "kričíš" o pomoc z plných pľúc, ale nikoho nikde, kto by Ťa aspoň započul...je to na nevydržanie...a v malé dúfanie každý deň, že ten výkrik niekto započuje, podá pomocnú ruku...ale....