Bulímia,anorexia

aj ja by som sa chcela s niekym porozpravat myslim ze mam problem a je to bulímia je tu niekto tky???

co sa mi dnes stalo?musim pred matkou ziest kazdy den veceru :(((

Chcem naspäť schudnúť, je mi takto zle, mám pocit, akoby mi niekto vymenil telo, vôbec ho nepoznám:-((

dobrý deň, trpím bulímiou už 5 rokov...a chcem konečne prestať...neviete o nejakom naozaj dobrom psychologovi v KE, ktorý sa na to špecializuje?
Ďakujem...a držím palce všetkým,ktorí bojujú..

janka...

je to presne naopak, ako si myslíš. Je veľmi ťažké zbaviť sa PPP, je v tom určitá istota alebo niekoľko istôt, je to zvyk, je to jediné, čo si sa naučila na nejaký čas ovládať a zvládať. Toto vieš dokonale a robíš si to podľa seba.
.
Ja som tým prešla a dnes sa mi dýhy tak ľahko, ako nikdy. Život ma ešte nikdy tak nebavil, ako teraz a nikdy som si tak veľmi neverila, ako si verím dnes. Nepremýšľam tak, ako kedysi, život mi plynie celkom iným smerom a v iných koľajniciach. Ak niekto neverí,že sa to po rokoch s PPP ešte dá, tak ja vravím, že DÁ! Mala som anorexiu a potom bulímiu 9 rokov.
Oplatí sa to, dnes to viem celkom naisto...

dakujem alti,ale asi bude treba aby som hned prvy neuspech nepripisala tomu,ze sa to stalo kvoli tomu,ze som sa vzdala ppp,je to asi dost divne pochopit,ale hrozne sa bojim,ze ake to bude potom...mozno ani potom nebudem stastnejsia:-(

Urcite sa vela zmeni. To co pises a este viac...ale URCITE k lepsiemu, konecne budes mat radost zo zivota. Verim, ze Ti napisu o pozitivnych zmenach dievcata, co tym presli. Pekny vecer Ti prajem :D

prosim ma niekto skusenost s tym,ze si mysli,ze bez tejto choroby za nic nestoji,ze bez nej mu uz nic neostane,ja sa chcem vyliecit,ale mam hrozny strach,ze sa tym zmeni aj moja osobnost,moje ciele,vlastnosti a ani si nepamatam ake to uz bolo bez ppp...

Dievcata, prvy raz som nasla tuto stranku a velmi ma zaujala. Mam 16 rocnu dceru s ppp najskor anorexia, teraz bulimia. Sledujem to uz dva roky, boli sme u odbornikov na stravovanie, u niekolkych psychologov, psychiatrov, ale obavam sa, ze moja malicka stale nechce verit, ze je chora a ze si s tym sama neporadi. K psychologicke odmieta chodit, ze jej aj tak vzdy povie len to, co chce pocut, takze to nema vyznam. Velmi sa o nu bojim a neviem, ako jej pomoc. Neviem, co ju trapi, ma super chlapca, doma sa ju snazime pochopit, lubime ju a napriek tomu viem, ze nie je stastna. Rozmyslam uz nad tym, ze ju dam na dva-tri mesiace do nemocnice, aby sa jej otvorili ci, aby aspon pochopila, ze to nie je sranda, ze ide o jej zivot. Preto ma zaujima vasa skusenost, ako ste dospeli k tomu poznaniu, ze to nie je len nieco, co mozete kedykolvek ovladnut, ale ze to naplno ovalada vas? To je asi prvy ktok k tomu, aby sa clovek chcel zacat liecit...

dobrý deň, trpím bulímiou už 5 rokov...a chcem konečne prestať...neviete o nejakom naozaj dobrom psychologovi v KE, ktorý sa na to špecializuje?
Ďakujem...a držím palce všetkým,ktorí bojujú..