hanach,
ani len netušíš, ako veľmi sa mýliš. Veta? vidíte len seba a svoje žrádlo je veľmi krutá.
Predstav si, že je normálne, že Tvoja dcéra si nechce chorobu pripustuť. Je normálne, že odmieta pomoc. Takéto správanie k bulímii aj anorexii patria, bohužiaľ.
Viem, že sa hneváš, určite sa veľmi bojíš, máš o dcéru strach a je mi jasné, že z bulímie viníš ju. Lenže, keby to bolo také ľahké...
Tvoja dcérka má veľký problém. Poruchy príjmu potravy nie sú primárne spojené s jedlom, so zvracaním alebo so štíhlosťou, Tie sú už len dôsledkom. Je to ako keď sa Ti zbúra dom, alebo celkom obyčajný domček z karát. Stačí, že sa pohne vzduch a všetko letí dolu, pretože základy nie sú dosť silné. Tam, v základoch treba hľadať príčinu, Tvoja dcéra trpí a ani si nevieš predstaviť, čo všetko to dievča prežíva...
Asi nie je veľmi konštruktívne obviňovať z toho kohokoľvek. Bolo by lepšie hľadať odbornú pomoc, ak sa dcéra na to necíti a ak má "odmietavé" nálady, skús pomoc vyhľadať zatiaľ Ty, aby si sa v probléme zorientovala a bola pripravená, keď dcérka vystrie ruku s prosbou o pomoc. Vyhľadaj psychológy a pýtaj sa, ako môžeš pomôcť. Ver mi, že tento problém sa celkom určite týka celej Vašej rodiny, nie len Tvojej cdéry. Nenechávaj to všetko na ňu, ona určite príde na to, že bez pomoci sa nikam nepohne a že sa bez nej nezaobíde.
Držím Vám palce, baby...