Bulímia,anorexia

brunka25

caute baby!

skratka PPP by pre nas nemala znamenat poruchy prijmu potravy, ale mali by sme sa snazit, aby pre nas znamenala

PRIMERANOST (teda primerane davky jedla)
PRAVIDELNOST (v pravidelnych casovych intervaloch)
PESTROST (teda pestru vyvazenu stravu)

dufam ze sa nam to raz podari :-)

zuzaninka

nwm, čo mám robiť :( mám 169 cm a 75 kg v minulosti som mala 98 a schudla som na 67 a teraz som opäť pribrala:(( chodím do posilky a som na dneee:(( skúšala som aj vracať lem mi to nejde a nwm sa to naučiť :(( v minulosti som za deň zjedla jedno jablko a to mi stačilo leem teraz už nemám vôľu:( čo mám robiť ??? :(((

sandrushka

ahojte ja idem v stredu k psyhciatricke,zdowerila som sa s tym mamine lenze moj problem je ze wazim 55kg mam 160cm vazila som 48,a najjviac 60 co som schudla,newyzeram ako anorekticka wobec,ale mam uplne priznaky neznasam sa,momentalne plaujem chudnut a idem k psychiatircke teraz a newjem ci ma posle na spychiatriu tam kde su anorekticky,ked ja neopotrebujem pribrat,ale schudnut a vyliecit sa konecne lebo nedokauzem normalne zit nic stale jedlo raz jem pekne cvicim vsetko,a potom zacenm zrat to je moj vysledok aj vaha

szaby55

nika
ahoj moja ti si moja skupina ja mam prestne to iste aj moj jedalnicek skoro taky isty no ja ta fakt chapem ale ja nastastie musim poklopat ze nezvraciam moja vaha je 46 niekedy 45 tak sa kolise a vyska 168 mam 18 rokov a ty??

codalej

Ahoj gaga. Dakujem moc za odpoved. Ako som uz pisala, moj pribeh s PPP trva uz 10,5 roka..podla priznakov by som mohla povedat, ze som "ucebnicovy" pripad, ktory presiel od anorexie k bulimii a na obidve formy ochorenia na mna vsetko krasne sedi, okrem prehanadiel, tie som neriesila a odmietam ich do toho pliest :). Pricinu spustenia choroby poznam, je to vztah s mojou matkou, ktora ma nikdy v nicom nepodporila, uz len ked som ako dieta mala obycajnu chripku, zakazdym som dostala vynadane, ze kde som zase lietala alebo si vymyslam, ze nechcem ist do skoly. Ani jedinykrat to nebola pravda. Ved v skole bol moj prospech bezproblemovy. Alebo ak sa mi aj akymkolvek sposobom dostalo nespravodlivosti alebo som nieco "vyviedla", nikdy ma nepodporila..skor naopak. Pohladenie, objatie sa mi nikdy nedostalo a nie raz som ho potrebovala..
Na anorexiu moji rodicia prisli asi po dva a pol roku..reakcia mojej mamy nebola veru prijemna, "musela sa za mna hanbit, ze musi ist k psychiatrovi"..tak som po kratkej dobe svojich rodicov ubezpecila, ze som v poriadku, ved jem..ano, zacala som jest, ale zaroven i zvracat, to vsak uz o mne nik nevedel a stale nevie. Niekedy by som uz chcela, aby ma sami prichytili, nech sa to skonci, ale aj tak nevidim vychodisko..mam v sebe prilis vela nezodpovedanych otazok. Niekedy vidim nadej, niekedy nevidim nic. Neviem, ci dokazem zit bez ppp.. Nenavidim sa za to, ze som s tym vobec zacala, obvinujem vsak aj ostatnych, ze to dovolili, ze dokazu byt voci mne taki nevsimavi. Chcela by som poradit, co mam robit dalej, chcela by som sa z toho dostat sama, ale potrebujem navod, sama nan neviem prist...

martarantula

Ahojte,
chcela by som Vás upozorniť na nový príspevok v rubrike články, ktorý sa týka výskumu porúch príjmu potravy a súčasne Vás žiadam o účasť na ňom. Dozvime sa viac o PPP. Držím palce v boji proti tejto zákernej poruche.

gaga

Co dalej...to je uz velmi dlha doba, aby si sa z toho dostala sama. Nevravim, ze to je nemozne, ale urcite o dost tazsie, ked uz asi ani nevies, ako sa ma spravne jest a vobec zit. Poradila by som ti hospitalizaciu...na zaciatok, aby si sa do toho dostala, aby si vedela, ako to vsetko funguje a nabehla na nejaky rezim. Potom v tom budes moct pokracovat doma. A urcite vyhladaj psychologa, ktory najde pricinu (ak o nej nevies), ktora ti toto sposobila. A o zovnajsok by som mala teraz najmensie obavy. Dolezite je tvoje vnutro. Preco to nechces povedat ani rodicom? Myslis, ze by to nepochopili? Je velmi dolezite to niekomu o sebe povedat.

codalej

ahojte, mozno budu moje otazky smerovane na odbornu pomoc, ale mozno najdem odpovede aj tu.. ppp trpim uz 10,5 roka - je mozne, ze sa z toho dokazem dostat aj sama? nechcem, aby sa o tom dozvedeli moji rodicia, velmi sa hanbim za to, co so sebou robim..nevie to o mne vobec nikto.. ak si sama nedokazem pomoct, mam vyhladat pomoc psychiatra alebo staci psycholog? alebo mi nepomoze ine ako hospitalizacia?
ak sa z toho nahodou dostanem, zlepsi sa stav mojej pleti, zubov, zdravia? ci skody, co som si napachala su uz nenapravitelne? dakujem moc..za pomoc

Lienkoo

hoj, nedavno mi psych. povedala, ze mam atypicku anorexiu. Ako si s tym mam poradit? Mala by som papat kazde tri hodiny, niekedy to ide, vacsinou nie. Stale ma chytaju zachvaty zravosti, potom dlho nic nejem..Ako sa mam donutit jest NORMALNE bez toho aby som sa bala ze velmi priberiem? Co mam vlastne jest? Fakt som z toho zufala, poradte mi niekto..Chcem s tym nieco robit, vazne..len ako na to?