Bulímia,anorexia

no ludkovia, ako vidim,nie som sama na tomto svete kto ma vecne depky ohladom tucnoty:)
ja uz vracavam skoro 3 roky a vracia sa to stale, 3 mesiace je mi blbo, potom sa s toho dostanem a opat do toho padnem,takto sa to taha stale dalej a dalej, pri mojej vyske 155 vazim 55 co je uplne hrozne,!!!!!!!!!brucho mi previsa, zadok mam velky a o stehnach ani nehovorim!

Mam jeden problem mal som frajerku ktora sa mi po rokoch zdoverila ze ma tuto chorobu aj to iba z toho dovodu ze som ju chcel nechat pretoze to s nou uz bolo nejake divne a ja som nevedel onicom, myslel som si ze je problem u mna a tak som to chcel skoncit. Nikdy som o tejto chorobe nepocul ani nic o nej nevedel ako si myslim ze vacsina chalanov. No napriek tomu ze mi to povedala som si sice par riadkov precital ze tak a tak ale ze casom a hlavne v manzelstve tato choroba ustupi a tak som sa uspokojil a nechal to tak. Nas vztah pokracoval krasne dalej, akoby sa jej ulavilo ze mi to povedala a bola stastna ze s tym budeme bojovat spolu ze ju nenecham na to samu. Sem tam som sa jej pytal ci je to lepsie a ci sa ma dobre a ci to zvlada ako tak a ci tam je nejake zlepsenie naco mi odpovedala ze ano, bral som to, veril jej, ved kazdy clovek ma nejaky ten problem co potom niekedy bud prejde az do choroby alebo nie a pokusa sa s nim bojovat pomaly ale isto tak asi tak som to bral, ale casom som asi aj na to uplne zabudol ze ma nieco take ved zivot ide a my sme boli stastni, zalubeni tak naco sa nad tym zamyslat nie? pre chalana asi hej ale dievca aj ako citam tuna v tychto clankoch asi nie. No ale aby som sa dostal k podstate tak proste nechala ma po istom case, nie po dlhom ale ani kratkom co mi to povedala. Nevedel som preco, aky bol dovod ...co neviem ani doteraz iba viem ze ma milovala tak velmi, neskutocne ako len dievca moze milovat chalana, dala mi tak vela a viem teda som si isty ze aj ja jej a neverim ze z jedneho dna na druhy je rozchod bez konca, lebo to nieje ani ze sme sa rozisli ani ze spolu este chodime, proste tomu vobec nerozumiem. Odstahovala sa od rodicov a zije sama nikto z rodiny jej taktiez nerozumie co sa stalo a preco. Jedine co si myslim je ze sa chce dat dokopy a tak zacat vztah ci uz so mnou alebo s niekym inym odznova, ale rad by som vedel ci uvazujem spravne a mohol by to byt dovod preco je to vsetko tak ako to je a ze je to nepochopitelne divne? Ak je zdrava a nic jej nieje ako sama tvrdi tak dobre vezmem to ale bojim sa ze nie a ja by som jej tak rad pomohol a bol s nou cely zivot. Ako na to, co si o tom mam mysliet? Som s nou sice v kontakte ale uz iba velmi minimalnom sem tam SMS, iba sem bez tam rozhovor cez mobil kde mi raz povedala ze jej to uz dlhsie meska, vidiet ma nechce jedine SMSky ze si mozme pisat a ze si mam ist po svojom. Ale ja som zazil rozchody a to dost uz niesom najmladsi ale takyto koniec alebo nekoniec koniec este nie. Co mam robit ist za nou, pisat jej, volat viac alebo nechat tak nech si ide svojou cestou a ja svojou hoc by som velmi nechcel lebo som konecne stretol cloveka ktory mi dal vsetko, vsetky moje prazdne miesta vyplnil a verim ze aj ja jej hoc teraz vravi inak a ja by som ju strasne nerad stratil.Ak mozte poradte bud na mail alebo tu. Vdaka

ahoj, jozef, peknyden

Ahojte holky

susi:Pisu ti kazdy tyzden postupne niekolko otazok, na ktore odpovedas a spolocne hladate vhodne riesenie, ja uz niekolko tyzdnov nevraciam ale strasne vela jem, takze priberam, a z toho som vo vacsej depke

blahozelam, ze ste to takto zvladli.
drzim palce, aby sa to nevratilo!
.
bez odbornej pomoci to nejde zvladnut .....

Ahojte. Som matka dvoch dcér. Jedna je v pohode s váhou akú má(174/60),druhá nebola spokojná s váhou 50 pri výške 170.Boli s ňou veľké problémy lebo schudla až na 43. Dozerali sme ju mimo školy stále čo zje a jedla pod dozorom. Nekonečné rozhovory trvali hodiny. Bolo to ťažké aj pre nás a to ešte bola v puberte. Pri kúpe oblečenia mala problém tak sme ju motivovali za každý pribratý centimeter v páse. Tých veci do ktorých sa nezmestí je škoda, ale sme všetci radi, že sa z toho dostala bez ujmy na zdraví a zmýšľanie sa zmenilo. Sama nechápem ako, ale pripadá mi to ako by nefungovala nejaká súčiastka v hlave a zrazu funguje. Má 52 kg a keď schudne kilo, sama si povie, že je samá kosť. Nechápala som prečo sa to lieči na psychiatrii ale už to viem. Je to choré myslenie, ktoré treba zmeniť. Našťastie dcére na prekonanie tohto obdobia postačovala rodina, ale boli to ťažké dva roky. Už sa o ňu nebojím.
Verte mi potrebujete pomoc rodičov, kamarátov, možno niektorí aj odborníkov. Zverte sa im. Je to choroba a netreba ju skrývať, lebo ubližujete len sebe. Nezavrhujte rady blízkych, nechcú Vám zle, inak by sa na vás vykašlali.
Prajem všetkým veľa trpezlivosti, lásky, porozumenia a zvládnete aj tento problém.

kaja - nie je to nadmernym stresom, alebo inym tlakom? Mozno nejaka ina psychicka choroba...

Ja mam 13, 153 cm, 43 kg a nezda sa mi to moc, lebo svalove tkanivo je tazsie nez tukove a ja sportujem... lenze ked sa pozrem do zrkadla, je mi fakt zle, lebo mam moc velky zadok a stehna a celkovo som nejaka siroka, aj ked ludia hovoria, ze som jak sparatko a tak... Ruky mam chude, ale inak si vazne pripadam trocha pri sebe... Neviete nejake dobre cviky na zadok??

No len keby to normálne jedenie bolo také jednoduché. A na akej báze funguje ten korešpondenčný kurz??

Dala som sa na korespondencny kurz ktory robi OZ Anabell, www.anabell.cz a velmi mi pomaha, ja viem ze jevsetko v mojich rukach ale tam ma aspon kontroluju lebo sama sa kontrolovat neviem