Bulímia,anorexia

Dobrý den. potrebujem pomoc lebo som už v koncoch. Moja priatelka trpí chorobou - anorexiou. Má 20 rokov. Teraz je na liečení v Bratislave a píšeme si každý deň. Hovorí že jej t nepomohlo. S anorexiou začala asi tak pred dvoma rokmi. Ona má tlstú mamu, a zaumienila si, že nechce byt taka jako ona.My sme spolu už asi 4 mesiace a nepáči sa mi to jej správanie. Je asi tak, že na raňajky má polku rohlíka, na obed nic, alebo ked ju nekd donuti napr. mama tak nejaky zeleninový šalát, alebo jablko a na večeru asi tak že pol rohlíka. to je málo.... podla mňa je to psychické lebo si stále namýšla že je tlstá aj ked má okolo 45kg alebo tak nejak a asi 160 - 165 cm. začina byt až moc chuda. ale povedat si neda lebo si mysli že budu ludia na nu ukazovat prstom. má z toho jedla strach, a ked neco zje tak aj výčitky a plače že bude tlstá. neviem už co mám robit a jak ju mám prehovorit aby začala jest... prosim poradte miii

Ahojte, dnes slavim 9 tyzdnov bez zvracania. Mala som sice na to dnes chut ale sla som silahnut. Stale vsak ostava jedlo pre mna problem, hlavne slane jedlo, ked vidim maso, slane tycinky, syr... jem ako pominuta. Neviete poradit ako by som to mohla stopnut?

Bulímia je veľmi ťažké ochorenie a boj s Bulímiou je bojom so závislosťou.Závislosť sa ťažko liečí a lečení si musí uvedomiť,že tu ide o zmenu sám seba.Pokial to sám chce dá sa to dokázať.Lenže zmeniť sám seba je veľmi ťažká vec.Ide tu o komplexnú zmenu postojov k jedlu.Proste zmena životosprávy.Dá sa to dokázať ale musí to chcieť postihnútá osoba.

lenocka
Ahoj! Môžem sa spýtať, kedy presne sa to v piatok začína a čo sa tam bude robiť? Vopred ďakujem za odpoveď :o)

ozyvam sa teda:-) 15 mesiacov realizujem program uzdravovania, ktory mi pomohol, predtym som tri roky len bludila. ak si z BA, tento piatok zaciname svojpomocnu skupinu na Frantiskanskom namesti 2, v Rade pre poradenstvo v socialnej praci. alebo sa mi proste ozvi 0903 228 728

Baby nevzdavajte to, tiez mi je teraz hroznem, nadavala som ze som tucna, a namiesto toho aby som sla cvicit, ci jedla nieco zdrave som sa prezrala zo zufalosti, ale nechcem uz znova nic nejest, potom kradnut jedlo, ci vracat. Bojim sa vahy, za pol roka som pribrala 10 kil, ale musi to nejako ist. Som tu v Presove sama, nemam nikoho kto ma pochopi, kazdy sa so mnou len pohada, ked rozpravam, op tom ako vyzeram, je mi tazko, ale musim.
Ak chcete, kludne piste na moj mail zuzanajurcova@pobox.sk

Barbara
Hlavne jej dávaj najavo, že ti na nej veľmi záleží, volaj ju von, na prechádzky, do kina, jednoducho niekde kde zabudne na školu, tréningy, všetky problémy, iba bezstarostný oddych a zábava. A pozvi ju aj niekedy na pizzu, šalát, alebo niečo také lachšie. Ja sama mám problémy s touto chorobou a podľa seba ti poviem, že som vždy rada, keď ma kamarátka vytiahne von a vezme do kaviarne, kde si dám nejaký kokteil, šalát, či zákusok. Nikdy nepoviem nie, aj keď mám z toho strach, ale keď vidím, že tým urobím kamarátke radosť, tak sa to snažím potlačiť a popri nejakom veselom rozhovore to zbodnem a ani nestihnem myslieť na to, že z toho priberiem. A tiež sa ma niekedy ani neopýta, jednoducho niečo objedná, čo mám rada a mne je potom ľúto tých peňazí, čo za mňa vyhodila, tak to zjem. A určite jej pomôž vyhľadať odbornú pomoc, nejakého psychiatra, kde bude chodiť na terapie, rozhovory a podobne. Je to vtipné, že ja taká istá ti tu radím, ale berem to podľa seba, že čo mne vždy pomôže. A určite mi pomáha, keď vidím, že iným ľuďom na mne záleži, že mi píšu milé sms, že ma chvália, keď niečo dobre spravím, alebo zjem.
Držím ti palce, aby si bola vždy dobrou oporou kamarátke a aby ste to spolu všetko zvládli. Veľa šťastia :o)

Niekoľko základných informácií, ktoré by ste mali vedieť, ak máte v okolí niekoho, kto sa správa podobne ako sme opísali:
.
Otvorene, ale citlivým spôsobom vyslovte dotyčnému svoje obavy, buďte však opatrní v určovaní diagnózy, nie každé štíhle dievča či chlapec v okolí musí trpieť mentálnou anorexiou. Unáhlené a neoprávnené "obvinenie" môže spôsobiť nenapraviteľné škody. Do rozhovoru sa púšťajte iba v odôvodnených prípadoch.
.
V prípade, že dotyčný odmietne pomoc, nerobte na neho nátlak. Akékoľvek obviňovanie, prosby či hrozby sú neúčinné.
.
Ak ste naďalej presvedčení, že u dotyčného ide o poruchu príjmu potravy a vaša snaha pomôcť mu bola odmietnutá, poraďte sa s psychológom. Spolu môžete prekonzultovať, ako by bolo vhodné postupovať.
.
Prvou kontaktnou osobou v prípade, že dotyčný bude s odbornou pomocou súhlasiť, by mal byť obvodný lekár. Ten vypíše odporúčanie na špeciálne vyšetrenie pre obvodného psychiatra.. Pri stavoch akútneho ohrozenia života volajte pohotovostného lekára, ten v prípade potreby zariadi hospitalizáciu.
.
Ďalšie liečenie - v závislosti od typu a štádia choroby - prebieha v nemocnici, na psychiatrickom oddelení nemocnice, na psychiatrickej klinike, v prípade ambulantnej liečby u psychiatra, či klinického psychológa.
.

.
Pred odborníkmi stojí naliehavá úloha začať vyvíjať aktivity, ktoré by mladých ľudí chránili pred návykom patologických foriem stravovania a redukcie vlastnej hmotnosti. To je práca prevenčného charakteru a bolo by chybou prehliadať jej aktuálnosť a dôležitosť.
Okrem oboznamovania mladých s rizikami ochorenia sú, podľa nás, rovnako dôležité prevenčné aktivity zamerané na pozitívny prístup k vlastnému telu. Na Slovensku zatiaľ nemáme ucelenú koncepciu formy prevencie v tejto oblasti.
Výskumné štúdie však potvrdzujú, že pred vznikom poruchy príjmu potravy (aj iných foriem závislostí) najúčinnejšie chránia:
.
schopnosť aktívne riešiť problémy,
nízke požívanie alkoholu,
stravovanie bez redukčných diét,
vyrovnaná nálada,
trpezlivosť,
zmysel pre humor.

Mam kamaratku, anorektičku,chcem jej pomoct,ale neviem ako... Jej zdravotny stav je velmi zlý,je toho na nu moc.V skole sa vyborne uci,clovek by povedal,ze vsetko zvlada,ale ono to tak vobec nie je.Hráva volejbal a aj so mnou hrava basketbal z,kde som si vsimla tuto chorobu.Na zaciatku minuleho skolskeho roka sa rozhodla,ze ide chudnut,lenze za polroka schudla okolo 30 kg,tym ze nejedavala.Avsak vzdy po treningu jej byvalo zle a neraz aj odpadla,neskor sa o tom dozvedel trener,ktoreho to dost zarazilo.Nakoniec sa o tom dozvedeli rodicia... Prisli prazdniny a po prazdninach sa vsetkym zdalo,ze je vsetko v poriadku,ale... vobec to tak nie je.O jej terajsom stave(za den zje iba jeden nizkotucny jogurt na ranajky a asi 2-krat do tyzdna si da na veceru jablko) viem iba ja a par ludi... Viem,ze by som to mala niekomu povedat,ale ak to poviem trenerovi,tak by zavolal rodicom ,ktori by o tom mali vediet,ale ak sa to dozvedia,tak to nikdy neodpusti mne,ze som mu to povedala,nikdy jemu,ze to povedal jej rodicom a rodicom neodpusti,ze sa do nej staraju.Bude im klamat,tak ako vsetkym ostatnym,ze uz jedava a ze je vsetko v naprostom poriadku,aj ked to s nou v skutocnosi pojde dole vodou... Zatial som jej slubila,ze to nikomu nepoviem,ze budeme spolu bojovat,viem,ze to nie je lahke a ze to nezvladneme same a ze to chce pomoc odbornika... Uz spravila jeden obrovsky krok vpred a to tym,ze sama sebe priznala,ze ma problem a povedala,ze bude bojovat za kazdu cenu...
Poradte mi niekto prosim,co mam robit,ako jej pomoct...Pretoze mi na nej velmi zalezi a nenecham tu hroznu chorobu nad nou vyhrat...

pre susi....no ty brdo holka uplne nechapem y toho ze niekto je na tom uplne rovnako a chape to...absolutne nikto z ludi co poznam aj co nepoznam nevie o tom co prezivam a nikomu som sa ani nezdoveria...moj mail je dont_cry@atlas.sk....dufam teda ze sa ozves a trocha pokecame a hadam aj nejako pomozeme i ked pravdu povediac o tom pochybujem ..ja som to uz davno vzdala...aj tak diki si zlata ze si sa ozvala a tesim sa ...pa