Standa
No, raz mi niekto povedal, že odmietanie jedla je akoby odmietanie života. Takže to, že chce umrieť je úplne bežný príznak k tejto chorobe. Aj ja som mávala občas také chvíle, teraz ich je už menej a poznám dievčatá, ktoré sa naozaj pradávkovali liekmi a takmer umreli, ale našťastie ich zachránili. Keďže telo nemá potrebné živiny, tak sa nemajú z čoho tvoriť látky potrebné na tvorbu hormónov a celkového chodu tela, tak telo je podráždené, psychika velmi labilná a citlivá a potom vznikajú takéto myšlienky. A ešte keď odbudne ženský cyklus, ojojój, tak to už je pohroma, lebo sa neprodukujú ženské hormóny a to narobí dosť zmätok v tele a v hlave a človek je potom len zdeprimovaný. Nemôže spávať, trasie sa, je mu stále zima a pod. Ozaj, nevieš náhodou, či tvoja priatelka o ne došla? Ak hej, tak to bude ešte ťažšie, lebo to sú potom výkivy nálad, jednoducho ako žena v memo pauze. Tak keď sa vráti z nemocnice, určite zájdi s ňou za tou psychologičkou, i keď lepší by bol psychoterapeut, ktorý sa špecializuje čisto na poruchy príjmu potravy. Aj ja by som mala onedlho takého navštíviť, lebo už ma to všetko nebaví, už som v tom 2 roky a už som z toho fakt zúfala, tak dúfam, že mi pomôže. A keď výjde z tej nemocnice, tak nezabudni, musíš byť pozorný a hlavne keď niečo spapá, chvál ju za to a trebárs ju odmeň tým, že pôjdete do kina, alebo jej kúp nejakú drobnosť. Nie vždy, lebo by si zbankrotoval :o), ale určite by ju to potešilo. Tak sa maj a zas sa ozvi ako to s ňou prebieha, papa...