Ahojte vsetci..som rada, ze som nasla taketo miesto, pretoze sa hrozim predstavy, ze by som bola na moj problem sama...chodim na tanecne konzervatorium, mala som celkom dobru postavu a vsetko...v druhom rocniku som mala 166cm a 48kil...trener sa mi vyhrazal, ze ak nescudnem aspon tri kila, vyrazi ma..mala som z toho depky, nikdy som si enmyslela, ze som tucna...mala som pocit, ze som tak akurat...ale kedze tanec milujem, a dodnes je mojim snom byt profesionalnou tanecnicou, schudla som. Vzdy ked som za nim dosla, nebol spokojny, vzdy este jedno, este jedno. nakoniec som si myslela, ze som prezrate prasa, v zrkadle som nevidela svoju skutocnu podobu. Kedze byva,m na internate a teraz maturujem, rodicia si nevsimli, ze postupne prestavam jest, az to skoncilo tak, ze na den mi stacilo jedno jablko. Ked som raz dosla na vikend domov, nasi ma nacapali v kupelke, ako som brala tabletky na chudnutie. Mama so mnou urobila krik, ja som jej povedala same hrozne veci...s krikom som odisla spat na internat...v tom casem som sa casto stykala s jednym chlapcom, uprimne mi povedal, ze ma taky pocit, ze trpim anorexiou. bol o dva roky starsi, brat mojej spoluziacky. V ten den, ked mi to povedal, som sa pred nim rozplakala, vyrozpravala sa aozaj mi to pomohla. Potrebovala som lasku, istotu. V tom case som vazila 38 kil...hrozna uz len predstava.slubila som mu, ze s chudnutim prestanem, ale neslo to. Dva tyzdne na to, som odpadla na treningu...bolo to koncom tretieho rocnika, cize nedavno. v spitali som stravila, cele prazdniny...september oktober boli v pohode, opat som mala pocit, ze to bude ok. Viem, ale ze to nie je v poriadku, pretoze opat s tym zacinam. Niekedy mam pocit nepotrebnosti, vezmem do ruk krabicku liekom na spanie, no potom ju odlozim..zacinam byt zufala...prosim pomozte mi niekto...moj e-mail je: kovbojka99@atlas.sk ....dakujem, potrebujem aspon slovnu pomoc:(