Zuju
A kedy si bola v Pezinku? Ja som tam bola pred rokom. To ja viem, že ide o mňa, ja sa musím najprv rozhodnúť, zbytočne mi bude ktokolvek niečo hovoriť, ja musím najprv chcieť, no len je to ťažké. Choroba má stále to silnejšie slovo v mojej hlave. Len mne sa nelúbilo to, ako nás izolovali, nič sme nemohli, cvičiť, žiadna samotná vychádzka, cpali do nás tabletky, jednoducho iný svet a keď sa vrátiš do reality, je to tu znova. A mala som tiež pocit, že nás tam berú ako vadné, nie choré. A tie aktivity boli nútené, jednoducho to tam na mňa celkovo zle pôsobilo...
Aj tá strava tam bola strašná a Krasulová pri mne sedávala na obedy, takže si vieš predstaviť to večné nútenie jesť :o)