Bulímia,anorexia

ajojte......baby ja uz neviem co zo sebou.....prosim cvicim kazdy den malo jem a kila nie anie dole....viete ako rada by som prestala jest!prosim poradte ako schudnut ale zostihliet nie zase cvicenim nabrat na stehnach a na chrbte prosim ak o niecom viete poradte....ale cvicit musim:((((

AHOJTE NEVIEM CO MAM ROBIT PRACUJEM V RAKUSKU AKO SESTRA KED SOM TAM TAK VSETKO JE OK ALE KED PRIDEM DOMOV TAK SA STALE LEN PREJEDAM VOBEC NIE SOM HLADNA ALE STALE JEM

ahojte trpim bulimiou od svojich 16 a teraz mam 20 chcem s tym prestat niekedy aj vydrzim ale ked zbadam ze som napr pribrala 3 kg dostanem tik a zacne to odznova prosim vie mi niekto poradit ako prestat a pritom nepriberat no este mozno tak 2 - 3 kg proste som uz unavena stale len nieco jest a potom to ist dat von mam 20 a proste si pripadam ze som uz na konci chcem konecne normalne zit zabavat sa dakujem

caute,ja urcite neviem tolko co vy o anorexii a bulimii...ale rozhodla som sa o tom robit socku...ale pred tym ako ju zacnem robit by som potrebovala kontakty na ludi co o tom vedia vaic zazili to a podobne...ak by mal niekto zaujem mi pomoct bola by som mu vdacna...ak by sa niekto taky nasiel prosim napiste na mail dria@centrum.sk..dakujem ze ste si to vobec precitali...papa Adriána

Ahoj Dodula. Aj ja bojujem s bulimiou od svojich 17. rokov. Teraz mam 28. Raz som nad vodou a raz uplne na dne, je to paradox. Neviem, ci sa z toho kolobehu da vobec uspesne dostat. Raz davno mi povedal jeden psychiater, aby som sa nebala, ze z toho vyrastiem. Ze tento problem prekryju ine problemy bezneho zivota. Pytam sa, kde nabral taku istotu? Mam male babo, chcem dalsie ... najviac si zelam, aby som uz konecne nasla tu silu, aby som s tym raz a navzdy skoncovala. Drzim palce. Vsetkym, co nam rozumeju.

Ahojte všetky babeni bulimičky.Som tiež bulimička už asi od 17 tych rokov,teraz mám 24.Irónia je tá,že robím v inštitúcii,ktorá sa v podstate výživou a poruchami príjmu potravy zaoberá.Kolegyna je takisto anorektička ani neviem čo je lepšie...U mňa sa to tiež strieda keď sa neprežieram,tak nejem vôbec nič...Už mi to odoberá všetky sily,každý deň to isté...Stále myšlienky na jedlo a všetko okolo toho...Hanbím sa však aj niekomu priznať,myslím že by to všetci brali ako moje osobné zlyhanie..Veď ako by mohla tak šikovná a inteligentná žena a tak sebavedomá trpieť niečím takým...
Myslím že chyba je v spoločnosti.Anorektičky alebo bulimičky v mojom oklolí berie spoločnosť ako nejaký odpad.Keď abstinujem,hovorím si už to bude fajn,už si z toho vonku.Minule prišiel kolega-je tlstý ako sviňa-a hovorína jednu okoloidúcu(asi 60 kg ženu)tá je ale vyžratá...Je to vôbec normálne? Spoločnosť vyžaduje od žien,aby boli dokonalé...Už prestávam veriť sama sebe,som nervózna,podráždená,rozmýšlam stále nad záchodom,jedlom a tak je to stále dokola...Ale držím všetkým palce, ktorý sa chcú liečiť a liečia.

ahojte ako ste dosli k tej chorobe je to preto že ste chceli byt chude alebo ste mali nejake tie stresy a potom to islo z vas von ja som mala anorexiu a potom mi to zrazu preslo do bulimie ale skor preto lebo som sa rozisla s priatelom teras som hadam ok ale iba sa drzim tak 3 mesiace ale bojim sa ze to sa vrati

ahoj zuju akurát som si prečítala tvoj príspevok.myslím si že s týmto problémom nebojuješ len ty ale sme tu viaceré.najhoršia predstava je tá že je tu zachvílu leto a už teraz sa nezmestíš so svojich oblúbených nohavíc.a zas je tu tá obrovská myšlienka...čo s tým...

ja proti tomu bojujem a treba len chciet a vsetko sa da prekonat.Vela stastia a sil:-)

STELA,
MUSIS TO NIEKOMU POVEDAT,NEHANBI SA ZA TO!AJ JA SOM SA BALA ,NO KAD SOM TO ZVLADLA,TAK TO BOLO OMNOHO LEPSIE.ALE HLAVNE TO POVEDZ NIEKOMU ,KTO TI MOZE POMOCT.NAPR.BLIZKEJ PRIATELKE,ALEBO RODICOM.DUFAM,ZE TO ZVLADNES:)