Bulímia,anorexia

mila sonicka,
dakujem ti.velmi mi to pomohlo.budem sa snazit najviac ako viem.dakujem ti este raz som rada,ze konecne sa aspon niekto o mna zaujima,nie o mna ale o moje skutocne pocity.diky.nadin

ahoj Zuzi, viem, je to zle, ale vidis, ked si so mnou, tak je nam tak super...:) nemyslis, ze ak by sa cert nejako vytratil, mohlo by ti byt stal tak skvele ako ked sme pri sebe? ja si to nemyslim, ja to viem a preto ti chcem ukazat aj tu peknu stranku zivota a radost z neho...som pri tebe velmi rada a budem sa opakovat, ale stale budem stat pri tebe...bude uz len lepsie a lepsie aj ked odides z tej roboty a budeme sa spolu ucit byt lahostajne k reciam rodicov, hm?:)

pre nadin.
chcela by som ti len povedat, si uzasna, ked uz tri dni sa to zrazu da:) som stastna aj ked ta nepoznam. kazdu jednu pozitivnu spravu, ktoru si tu precitam citim akoby sa udiala ta radost aj mne. Si silna, ako pise aj sonicka, a stojime za tebou a budeme ti aj nadalej dodavat silu na boj. ked mozem hovorit o sebe, som na teba pysna:) tesim sa na dalsie spravy od teba:)

pre nadin

mila nadin, pises ze uz 3 dni jes normalne. TAK LEN POKRACUJ!!! ale hlavne nemysli na to co jes, snaz sa vyhnat tie zlé myslienky. Skus sa vzdy najest niekde vonku s dobrymi priatelmi, v dobrej nalade pri smiechu a debate. Tak urcite zabudnes ze si nieco zjedla, a ked si na to spomenies, už bude vsetko strovené a zvracat by nemalo zmysel. Hlavne necítaj tie "zenské casopisy" v ktorých je z 35 strán 25 o chudnutí a diete!!! / zvysok su reklamy alebo bulvar/
Urcite to je velmi tazke bojovat s touto chorobou. Kedze je to vlastne v nasej "hlave" a zivot sa nam zdá byt neznesitelný. Ale vsetko sa dá. Len sa musime naucit byt stastný s tým co máme, a nie sa trápit pre to co nemáme. Aj Ty hladaj vo svojom zivote to dobre a pekne co Ta stretlo. Urcite si spomenies na vela situácií kedy si bola stastna alebo Ti nieco urobilo radost.
A este jedna rada na záver: každé ráno, ked vstanes, a vlastne vzdy ked sa pozries na seba do zrkadla, skus sa na seba usmiat. Mas na to dovod. Ved kazdý človek je jedinecný, a nik si nezasluzi mat posliapane sebavedomie a citit sa menejcenny.
Maj rada seba samu. Aj Ty si vynimocná zena, ved uz len pre to ze si uvedomujes svoju chorobu a chces sa jej zbavit - hladas pomoc. To nedokaze kazdy. Je na to treba velku odvahu pozriet sa pravde do ocí a priznat si " mam problém" Toto je prvým krokom k úspechu.... Si na dobrej ceste....tento boj si uz napol vyhrala....papa

to bolo pre soňu:)

diky soni ,ze si napisala.ja som mala podobny problem.nezacala som s rym len preto,ze som chcela byt chuda.ja som si chcela nejako ublizit.nie tak doslovne.chcela som sa potrestat,citila som sa uplne zufala a uz som nemala silu vzdorovat osudu.rozmyslala som -je strom bez korenov koruny a bez listov este vobec strom?tak ako je este vobec clovek bez duse bez zivota a bez nadeje este clovek?.bola som hrozne zufala a beznadejna.chcela som tu svoju beznadej niekam vyliat.zbavit sa jej.no to neslo.moje hrozne spomienky ma stale nicili a uz som to nemohla dalej vydrzat.a tak som si ublizila este viac nez to bolo mozne.a teraz sa citim strasne slaba a pochybujem o tom ,ze najdem este silu zbavit sa tejto krutej choroby,ktora mi odobera aj zvysky poslednej nadeje.

pre nadin,
ahoj ja sice podobným problémom netrpím, ale mala som vo svojom zivote obdobie, ked sa mi vsetko "rucalo". Vtedy som odmietala jedlo, ale uplne. Niekedy som dokonca odpadla, ked som zacítila vônu rožkov. /Robila som v obchode./ Velmi vela som fajcila, aj 2 krabičky denne. Schudla som asi 20 kg. A poviem Ti, vobec som to nerobila preto, lebo som chcela schudnút. Snažila som sa mať len niečo "pod kontrolou", a kedže nič iné som nemohla mať, prísun jedla, bolo to jediné čo som dokázala riadiť sama. Vtedy som to však takto nevnímala, to viem len teraz s odstupom času. Vtedy mi robilo dobre týrat vlastné telo, respoektíve trestat samu seba, ze nedokázem riadit svoj zivot. A vdaka tomutom sebatrestaniu som sa cítila stastná a neuveritelne slobodná..- Ale vobec to tak nebolo. Svoje telo som velmi tyrala a az dom dnesneho dna sa čudujem, ale aj ´dakujem Bohu, že som neochorela na nejaku z tychto zakerných chorôb. Toto je moj pribeh. Ak chces napis mi svoj, mozno sa Ti ulaví... Papa

ahojte vsetci,
chcela by som sa konecne porozpravat.je mi zo seba zle.strasne ma trapi vzdy,ked nieco zjem.strasne lutujem,ze som s tym zacala.vtedy som bola sice tucnejsia,ale aj ovela stastnejsia a nezalezalo mi tak na tom kolko zjem a kolko vazim.no teraz si pripadam hrozne tucna.ja mam taky problem,ze bud nazjem vobec nic,alebo zjam toho hodne vela a potom sa to snazim vyvracat.uz 3 dni jem normalne a snazim sa nevracat,ale psychcky sa citim nadne.strasne ma to trapi a vydy chcem po jedle vracat a vravim si ,ze kiez by som ho nezjedla.citim sa strasne sama.ked schudnwm,tak mam vzdy z toho dobry pocit a citim sa byt stastna,no v skutocnosti to tak nie je.tieto choroby su najzakernejsie zo vsetky,nedaju sa lebn tak vyliecit.prosim napiste mi niekto.strasne by som sa potrebovala s niekym porozpravat.dakujem.

pre moju najmilšiu w
Jéé, ďakujem veľmi pekne za krásny príspevok. Nič nezahreje u bolavého srdca lepšie ako milé slovo. Dnes som mala opäť zlý deň, čert kričí a každé sústo je tým pádom pre mňa veľkou výčitkou a ešte k tomu tá práca. Keď sa nachádzam v prostredí, kde som nešťastná, o to je ten čert silnejší. No snáď raz príde to obdobie o ktorom si písala, ešte stále to mám pomiešané a neviem, či chcem žiť bez čerta alebo s ním, lebo pri pohľade do zrkadla je mi do plaču.
No hlavne sa ti chcem poďakovať za tvoju pomoc a pochopenie a hlavne som vďačná, že existuje toto fórum, lebo bez neho by som ťa nikdy nespoznala..
Tak papa, pekný začiatok nového týždňa..

pre Zuzku:
:) zuzi, chcem ti len povedat, ze som na teba hrooozne hrda. to, co sa deje v tvojej mysli je zlozite a velmi ti ublizuje. velmi si ta cenim, a strasne si prajem aby uz certa omrzelo robit ti zle a aby to uz bolo coskoro. Ja tomu uplne verim, ze sa nam ho podari vyhnat. Medzi nami je tazka cesta, ale s prekrasnym vyvrcholenim. Som s tebou a vzdy budem a chcem aby si to vedela. O par rokov si sadneme u mna na gauc a uz to nebudu tie iste rozhovori, uz budu vesele a bezstarostne. mozno sa ti to zda vzdialene a nerealne, ale ja som presvedcena ze spolu na to mame, lebo si zazracny clovek a rozdavas obrovsku energiu. Tak sa jej nebran a nechaj ju plynut a obohacovat nou aj ostatnych. :)
uz len 4 dni.....a vyletujeme