Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Zuzka,
jem rano,okolo 8,potom okolo 10,13,16,19..ale to som napisala priblizne..nesledujem cas ale svoj hlad..ked som hladna sa najem..cas som si musela sledovat zo zaciatku..bo som bola stale hladna...hned prvy den..som to nesledovala..az som sa zamyslela ze stale nieco hadzem do ust..spanikarila som a uz to aj islo...
teraz si uz telo zvyklo na pravidelnu stravu..,takze ked sa najem,necitim hlad nejake 3 hodinky..
ale zaklad je..ze jem pomalinky..a tym padom su tie porcie mensie..
a jem cokolvek..co je navarene..
a nemam vobec potrebu sa prejest a......par x sa mi stalo..ked som sa nehala vyhladovet..bo nebol cas na jedlo..vtedy som mala nutkanie...takze tomu sa treba vyvarovat...holky :)
DRZKAM PALCE..je to uzasny zivot bez neustalej myslienky na jedlo...OPLATI SA BOJOVAT :))
wasabi, ako vyzera tvoj den ? co papas ? kedy cca ?
Marushik...
nevesaj hlavu..da sa to..ja som v tom lietala peknych "par" rokov..a uz vyse mesiaca nezvraciam...
chcem aby si vedela ze jedina cesta ako sa uzdravit..je jest pravidelne..ako som tu citala..a je to naozaj tak...skusila som to na sebe...nikdy pred tym by som nepovedala ze ja budem jest 5-6x denne...a jem :))
predstav si ze vobec pri tom nepriberam..prave naopak..uz mam asi 2-3 kg dole..neviem..lebo som sa prestala vazit... :)
musis to skusit..hlavne sa nenehaj vyhladovet...drzim palce... ;-)
Marushik, ako sa Ti dari ?
Ahoj moja,
hlavne sa neopustaj !!! Ja som sa tiez na seba niekedy nevedela ani pozriet, bolo mi zo seba doslova zle, chcelo sa mi zo seba grcat. Aj ked zlyhavas a ides sa vyvracat skoro kazdy den, nevadi, rano vstan a povedz si, ze dnes nie ! Mozno sa to nepodari, zase "zlyhas", ale snaz sa, nevzdavaj sa ! To je najdolezitejsie. Mne sa tiez podari ist "to dat von", no robim pokroky. Vidim to ja, vidia to ini. A to len preto, lebo sa snazim, bojujem, robim si program s kamaratmi, jeme spolu, ideme na prechadzku, na kavicku ...
"Change your thoughts and you change your world" - pamataj na tento citat, je v nom kusisko pravdy !!!
A ze schudla Tvoja sestra ? No a co ? Aj ked budes mat 50 kil, vzdy na sebe najdes nieco, s cim nebudes spokojna. Ja mam 167cm a 55 kil a stale na sebe vidim nedostatky. A nie som so sebou spokojna. To som nebola, ani ked som mala menej, ani ked som mala 62 !!! Clovek si vzdy nieco najde. Co je hlavne, treba sa naucit mat rad svoje telo... Alebo skor, zmierit sa s nim a povedat si, je moje a vzdy bude, ine mat nebudem ... Treba si zivot sprijemnovat malickostami, zamestanavat mozog inymi cinnostami a nie zradlom. Neobzerat sa stale v zrkadle, vyhodit, vysmarit vahu a snazit sa papat "pekne", trosku sa hybat a hned sa budes citit lepsie. Zamerat svoje myslienky niekde inde. Na chlapa :) To pomaha !!! Budes premyslat nad tym, co si zajtra oblecies a nie nad tym, co budes zajtra nejst, resp. nejest :)
Fuuuha, co by som este napisala ... Ja si planujem furt nieco. V nedelu vecer som mala stretko s kamosmi a vecer o 19tej cca som si dala 1 trojuholnik pizze a nemala som vycitky. Uspech. Zajtra pride kamoska, dame si nejake vinko, aj nieco papat, budeme farbit hlavu, kukat Sex and the City a bude nam fajn. A nebudem premyslat nad tym jednym jablkom a niecim dalsim, co za ten den zjem. Chapes moja ? Neopustaj sa, povedz niekomu o svojich pocitoch, vyplac sa-to je super. Sestra schudla ? Tak ja neviem, chudnite spolu a hlavne zdravo !!!
Ahojte babky :(
strašne sa hanbím...ale zlyhávam, takmer každý deň..a to kvôli tomu, že sa na seba nemôžem pozerať aká som tučná..neznášam svoje telo, svoju tvár..a keď teraz moja sestra, mladšia tak krásne schudla, je mi z toho veľmi zle..nezvládam to, cítim sa popri nej ako prasa, veľké tučné nechutné..kedy sa mi podarí schudnúť normálne? Nikdy???..už o tom naozaj začínam pochybovať...som ZúFALá! Prečo som vlastne tu? Niekedy by som fakt chcela zaspať a už sa nezobudiť, aj keď sú to asi prisilné slová :( Viem, mala by som si život vážiť, ale keď ja sa nenávidím, neviem so sebou žiť...Ako ste na tom vy "spolu-pútničky"?
marushik...
Tak vidis ze to ide!:) urcite sa ti aj ulavilo na srdiecku, ze to nedrzis v sebe... Neboj sa, vsetko pojde ako ma, len treba byt trpezlivy a nevzdavat sa .)
Ahojte babky,
tak včera som spravila prvý krok. Povedala som to sestre. Hnevala sa že som jej to nepovedala skôr...ale povedala že ma celé leto nepustí z očí, že ma bude kontrolovať...tak som zvedavá ako to zvládnem, budem Vás informovať, a veeeľmi vám ďakujem, že mi držíte prsty :)
marushik drzim ti moc moc palceky ;) uvidis, kamaratka ta pochopi, a urcite nie len ona, ale neskor aj tvoja mama a blizka rodina ;) Je lepsie sa niekomu vyplakat na pleci, ako sa vyplakavat sama do zachodovej misy...
Budes to mat velmi tazke, ale verim, ze tento boj vyhras ;)
A co sa tyka toho prezierania - najlepsie je, nemat doma vzdy preplnenu chladnicku (tym nechcem povedat, ze tam nemas mat uplne nic!)... Moj priatel zo zaciatku jedaval so mnou, prezuval so mnou, pomalicky... dokonca ma kontroloval aj na wc, ak mal nejakeho tusaka - a to mu ostalo dodnes :)... Viem, je to dost neprijemne, ale ma to svoj zmysel...
Ked tak sa este ozvi, ako v tvojom "uzdravovani" pokracujes... Uprimne, sa budem tesit s tebou, z kazdeho uspechu... Lebo aj maly uspech, znamena vela :)
A uvidis, raz sa pozries do zrkadla, a nech budes mat hocikolko kil, tak si povies: SOM KRASNA! .)
