Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Tinka moja....
ani nechci vediet ako vyzeralo moje stravovanie...no rano som si vzdy povedala..dam si len normalne ranajky...dala som..lenze potom dosli vycitky...no ze hrozne priberiem..no sprosta hlava..tak som sa rozhodla ze to dam von...ale to uz som aj tak v podvedomi vedela ze to tak dopadne uz ked som tie ranajky zacala jest...nechapem to vobec...to je proste v hlave...nevedela som sa normalne najest ani na ranajky..ani na obed..ani vobec..vzdy ked som si sla dat len nieco..dopadlo to prezratim a naslednym grcanim...proste ked som nieco zjedla..v tom momente som to chcela dat von..a potom som si povedala..no vsak ked uz mam grcat..tak si aspon doprajem vsetko...a pchala som do seba vsetko mozne...ani mi to nechutilo..islo len o to aby som sa napchala do prasknutia..no hnus....je to strasne divna porucha....sama to nechapem...pchat nieco do seba..aj ked ti to nechuti..so zamerom ze to vsetko vygrcas....hrozneeeeeee....
jasne ze zo zaciatku to nebolo tak...grcala som len ked som daco zjedla...lenze potom postupom casu sa to az takto zvrhlo..clovek by nechapal...
a manzel??..ma taku robotu ze je dost prec..tak som to prisposobovala tomu..zaujimave..ked bol doma..som sa normalne najedla..tak akurat..bo som vedela ze nebudem moct grcat...ale akonahle odisiel na sluzobku..len co zavrel za sebou dvere..uz som bola vtom...fakt hnus..poviem ti..
inak mi je lutoze sa ti to teraz tak trosku vymklo...do kelu NASER sa riadne a bojuj...musis sa fakt maximalne odhodlat a nasrat...ked to je tak na pol..tak je jasne ze je to zas len na par dni...tak sa prosim riadne naser!!!!!!
drzkam palce....
..a ozaj...VSETKO NAJLEPSIE K NARODKAM prajem...hlavne vela zdravia..a nech sa ti podari dostat z pazurov tej mrchy PPP..mooooc ti to prajem..
Wasabi,
dufam, ze to nie je odomna hlupe ze vzdy ta oslovim, ale neviem preco, skratka si pre man vzor a vzdy ked sa sem dostanem hladam odkaz od teba.
Další týždeň v p... . Písala som sem, ako som veľmi odhodlaná bojovať a ako vždy mi to vydržalo do štvrtku. Mala som vo štvrtok narodky a kedže cely víkend sa oslavovalo, nedarilo sa mi moj plan dodržať. Som znechutená zo seba, bo stracam čas a ako si aj pisala, najradšej by som zomrela, nebavi ma takto žiť. Je nedeľa do Ďalšieho týždna zas a znova to iste predstavzatie.
Stanovila som si ciele, ktore myslim ze su mozne zrealizovat.Nechcem, aby sa moj zivot točil len okolo jedla, ale musi msa stravovat pravidelne a preto je potrebne na to mysliet. Hanbim sa za seba, chodit medzi ludi a pri tom ked "to" na mna pride, vsetky moje predsavzatia idu bokom. ja to uz nechapem. Takze musim to dokazat, pisala si velmi pekne, ze ked si to dokazala ty, preco by som to nedokazala ja, ked viem, ze sa to da! tak lahko sa to pise, ale tazko dodrziava.
Wasabi, ty ked si tym trpela ako vyzeralo tvoje stravovanie? a co tvoj manzel, on nic netusil?
inak...je mi jasne ze nie som uplne zdrava..to asi nikdy nebudem...stale to asi bude nado mnou vysiet ako taky hnusny cierny mrak..
jasne ze sa mi par x stalo...ked som zjedla viac ako som chcela..prva moja myslienka bola..dat to von..ale nespravila som tak...nechcelo sa mi znova dostat do toho bludneho kruhu..a potom som aj tak zistila ze sa to nijak na mojej vahe neodrazilo...aspon myslim..bo sa nevazim...
je to boj na cely zivot...si myslim....preco ked to troska prezeniem s jedlom...ako prve ma napadne grcanie???..jasnee ze to uz nikdy nespravim..mna stve ale ze ma to vobec napadne...nemalo by...neviem...je to len par mesiacov co negrcam...mozno neskor to bude inee...snad....
tie co ste uz par rokov "ciste"..mozte mi prosim napisat ci to je normalne???ci ste to tiez tak mali...a kedy asi tie myslienky presli...ak vobec....
Tinka moja..
moc sa ospravedlnujem..veelmi vela robotky..a ked aj sem tam bol cas..akurat bol ten moj domka..tak pred nim som nechcela na tieto stranky...snad chapes....
inak moja...jasneeeeeeeeeee...drzkam palce a som rada ze si sla do toho naplno..inak sa neda....snad si to nevzdala...strasne moc dufam....
holka moja...ja som grcala neuveritelnych 17 rokov..nepovedz mi..ze ked uz mne sa podarilo s tym seknut...ze sa to nepodari tebe..al.inym holkam...nieco vam potom asi chyba..neviem...motivacia..pevne rozhodnutie..riadne nasratie...
ako pise Katuska...pre mna bola motivacia moje 2 zlaticka...som si uvedomila ze mojim prezieranim a grcanim ich oberam o matku...boooze..ked som bola na totalnom dne..priala som si len aby som sa viac nezobudila..a zobudila som sa..zas a znova do toho hnusneho dna..hned rano som vedela moj program dna...zranie a grcanie...hned rano pri tom pomysleni mi bolo z toho na nic..nechcela som..napriek tomu som to robila..nevedela som sa normalne napapat..len prezrat..ani mi to jedlo nechutilo...len som pchala do prasknutia a potom.....paa paa...vlastne som bola totalne zufala po tolkych rokoch..a priala som si len smrt...ale teraz viem ze to bolo len tak v tej mojej sprostej hlave..v skutocnosti..ked som si precitala ze pri bulimii ti moze zlyhat srdce...taak som sa prelakla..hned som myslela na svoje zlaticka...co oni tu budu bezo mna...boze...hrozneeee...to bola najvacsia motivacia....
no a druha vec..tu som si precitala ze nie je dobre hladovat...cim viac hladujes..nechudnes...naopak..bud ostavas na svojej vahe aj.priberas...treba pravidelne papat...viac x...a mensie porcie..ja som si do toho pridala este veelmi pomale prezuvanie...a superko...podarilo sa....nevies si predstait tu zmenu...odrazu mam kopec casu venovat sa mojim detom..zivot sa netoci len okolo jedla....je to skvely pocit...
srdiecko drzim palce...vydrzkaj to ...aspon 2 tyzdne si daj zavazok..a uvidis..potom uz nebudes mat potrebu nic take robit...skus to moja..ok??
MYSLIM NA TEBA A NESKLAM MA...OKI???
ahojte dievcata.. Chcem vam poradit z vlastnej skusenosti.. Sama som trpela bulimiou asi tak 3 roky. Poznam to velmi dobre.Vas problem tkvie niekde ovela hlbsie, nie je to len problem ako vyzerate. CAsto je to nejaky frust,,nieco nesplnene,,co ste nespracovali. Nesnaste sa byt vo vsetko dokonale, Moj problem sa vyriesil, ked som si nasla chalana,ktory mi kazdy den ukazoval ako ma miluje. On dal mojmu zivotu uplne iny zmysel. Prve mesiace neboli jednoduche,ale moje prejedanie a nasledne zvracanie boli stale zriedkavejsie, az sa uplne stratili.
6 rokov som absolutne zdrava. Musite objavit vo svojom zivote co vas naplni, co vam da zmysel. budem vam drzat palce!!!
Ahojte baby,
až ma mrazí, keď toto čítam. Neviem si to predstaviť. Vy sa teda prežeriete ako v bulimickom záchvate, ale potom to nevyvraciate ale zostane to vo Vás ? Bože, to si neviem predstaviť. Papáte normálne alebo chcete nahodiť hladovku a potom ku koncu dňa to na Vás príde ? Alebo jete normálne a máte proste tak roztiahnutý žalúdok, že ste hladné ? Ospravedlňujem sa, ale neviem si to dobre predstaviť.
Inak, mne tiež pomohlo to, že som jedla pomaly a sledovala si čas. Mne pomohlo aj to, že som nedokázala jesť sama, stále som potrebovala s niekým jesť-zo začiatku, teraz je to už OK. Museli mať strpenie, no stálo to za to :-) Veľa pijem-minerálky a bilinkové čaje. Stále chodím niekam do spoločnosti, neizolujem sa. Keď mám slabú chvíľku, otvorím napr. facebook alebo knižku alebo prepínam TV. Odpútam pozornosť od mojich myšlienok. Hej, sem tam prmýšlam, že načo vôbec jem, že veď netreba, ešte stále príliž veľa premýšľam nad jedlom, no už je to o milión percent lepšie ako pred 3/4 rokom. Vtedy som vyzerala ako smrť doslova. Teraz sa cítim a aj vyzerám lepšie-každý mi to povedal. Že vtedy to už bolo moc. Príliš chudá a nezdravo som vyzerala. No des. Skúste teda ako my-jesť pomaly a sledovať čas. Držím palce !!!
Čo robím pre to? To čo sa ma, jem pravidelne, mensie porcie, snazim sa jest pomaly. Chodim cvičiť a myslim na vsetko pekne, co mi kedy kto povedal a aj na rady od vas. Ale po niekolkych dnoch, zvyčajne, 3-4, pride zlom. Potom uplne zabudam na vsetko a hadzem do seba hlava nehlava, tym, ze som leniva to ist aj vyvratit, takze priberam. Poviem, si no tento tyzden som to pokazila, takze od pondelka zas. A potom sa 2-3dni prejedam. Viem, ze ked sa prejem musim pokracovat ako keby nic, ale to je ta hnusna choroba, ktora to nedovoluje. Ale musi sa mi to podarit. V juni sa mi podarilo drzat pekne cely mesiac, sa mi podarilo schudnut a zacalo sa mi vracat sebavedomie, ale potom zas prisiel zlom a vsetko som dobehla. Je to smutne. Ale viem, ze sa to da. Neviem ci mam byt na seba hrda, ze nevraciam, ale ja takto zit nechcem. Strasne sa trapim kvoli tomu. Zmenila som sa, odkedy takto zijem .Su to asi 2 roky s prestavkami, co som najradsej doma, nechodim medzi ludi, bo sa hanbim a bojim, ze mi bude kazdy hovorit, ako som pribrala. A uz si asi budu aj mysliet, ze je nieco zle. Bo chvilu som chuda, chvilu tucna. Ako niekto meni ucesy, ja tak vahu. Ale od dnes som zas zacala s pevnou volou. Mojim snom je vydrzat uz navzdy a nie len do stvrtku .Ale ten sen je uz tak dlho, ze uz som znechutena.Viem, ze sa to musi raz podarit, a ked som to uz vydrzala v mesiac, tak sa to bude urcite dat. Mam pocit, ze kvoli mojim vykyvom nalad sa mi ruca aj dlhorocny vztah a ani to ma niekedy nevie motivovat. Baby, dnes je prvy den, kedy som odhodlana to zvladnut. Wasabi, hlavne ty, prosim drz mi palceky. Strasne ta obdivujem. Aj ked ta nepoznam, ziari z tvojich odkazov stastie, a ja viem, ze budem stastna, ked sa z tohto pekla dostanem, ale je to tak tazke. A hlavne teraz, ked som pribrata a je mi zo seba zle.Držte palceky a idem do toho este raz naplno.
Tinka.... :-)
jasnee ze si pametam...moja...hladala som ta....
ja sa mam fajn...podarilo sa mi to..v com si ma podporovala v mojich zaciatkoch...noo..prvy den som pokaslala..to vies...ale potom som sa riadne nasrala...ale hlavne..pochopila som ze neviem jest podla hladu..ale musim podla hodin..tak som spociatku jedla kazde 3 hodky..ale HLAVNE...veeelmi velmi pomaly som prezuvala...aspon mne to hrozne moc pomohlo...
ked papas a vsetko riadne prezuvas...skor pocitis ze si zasytena a potom uz nemas potrebu jest dalej...
skus to moja...dlho dlho prezuvat...totalne si to jedlo vychutnavaj..ok mojko???
velmi sa tesim ze si sa ozvala...kuratko.... ;-)
tinka86, ja som na tom podobne, balancujem ako na vazkach. neviem ci jest ci nie. cim dalej chudnem tym sa mi zda horsie pribrat. mam 180cm, kedysi spm si vravela "60 staci", dnes mam 56 a mam depky ked vaha ukaze 58... citim sa tucna a zacala som zrat ako besna... uz sa radsej nevazim, neviem kde sa to vo mne berie, ale zrazu som prestala aj vracat, nechce sa mi, len sa prezerem a dalsie 3 hodiny nic, vlastne len zerem a potom uz sa mi ani nechce vracat lebo je to uz skoro stravene... co robis ty pre to aby si bola OK? odkial si? nepoznate niekoho na PPP na vychode SR?
Ja stále neviem schudnúť, a veľmi by som chcela...beriem na to T3 a T4, ale nepomáha to. Stravujem sa zdravo, beriem aj tieto silné lieky a nič. Prečo???
