Už naozaj nevládzem

Príspevok v téme: Už naozaj nevládzem
marushik

Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk

yuka_

baby, ja vas tak obdivujem a stale sa pytam, co vas dohnalo k tomu, ze to zvladate... ja som na tom hrozne, zacala som chodit psychologicke, chce so mnou skusit metodu pozitivneho ocenovania sa. teda ze sama sebe nieco dam, ked nebudem 1 den, 2. 3,4... tyzden, mesiac ... vracat. mam si sama vytvorit nejaku tabulku, ze co by soom si dala... a neviem, vlastne premyslam, ze nic mi za to nestoji. v tej chvili ked chcem vracat je mi jedno, ze si mozem kupit handry za 50 eur v obchode... asi to radsej obetujem. chore... kyblik, a ty si aj pribrala? ako to vnima tvoje okolie? vidia rozdiel? bambi, mozem vediet odkial si? co robis ty na sedeniach s psychologickou? caute a pekny den, ktory nebude o vahe jedle a kostiach ani porovnavani vam prajem :)

bambi25

kocky ktore to zvladate klobuk dole,ja som vydrzala dva tyzdne nevracat,ale teraz posledne dva dni zlyhavam,chodim behat hoci nevladzem,jem malo,vecer je najhorsi ked som hladna po celom dni,tak sa najem a ide to von,ale uz som sa odhodlala povedat to psychologicke,idem dnes na posedenie,uvidim ako to dopadne.moja psychiatricka to este nevie,bojim sa jej to aj povedat,kedze som mala anorexiu aj s bulimiou a kvoli tomu aj lezala v nemocnici.dufam ze to dnes zmaknem,velmi chcem byt zdrava,velmi.ale ta vaha ma stve stale a stale dokola

kyblik.

wasabi si zlata, dakujem moc!!
yuka, dakujeeem, baby ste super!

aj by som chcela vediet kolko teraz vazim ale este by ma nahodou trafilo tak radsej neriesim a je to fakt lepsie...uz asi 5 mesiacov som nestala na vahe a ani keby ma islo urvat tak na nu neskocim :D

pametam si casy kedy som po piatej nemohla oblizat ani lyzicku "spinavu" od cottage, lebo ten som mohla len na obed alebo pred vazenim som si aj nehty musela odlakovat a vydychnut, chore fakt.
ani nechapem co to tu pisem a kricim "hop" ked este stale nie som za vodou...ale vlastne hop mozem kricat kedze som uz vyskocila :D este potrva dokym budem za vodou, trosku musim poplavat, baby skacte "hop" a podte plavat:))))

wasabi

kyblik...
len jedno..KLOBUUUUK DOLU...
mam dnes na chuja den...ale pre toto sa mi oplatilo sem prist...hned mam lepsiu naladu holka...pochopila si podstatu problemu...a este nieco..no ze kosti ti budu na prd..pokial budes doma v depkach zavreta...
drz sa moja....viacere sme tu stastne ze si sa takto odhodlala...a ze si pochopila..ze pokial neriesis svoju vahu..kosti..atd...zivot je tak uuuzasnyyyy....
drzkam palce... ;o)

yuka_

kyblik, si uzasna! pamatam si tvoje prispevky spred rokov a si sa pohla! wow, obdivujem ta, zasluzis si byt konecne stastna a spokojna. ved naco su ti kosti, ked si potom aj tak zavreta cele dni doma, v depke, klames seba a vsetkych... chapem ta a prajem ti aby si vydrzala a aby ta toto obdobie posunulo dopredu a nikdy si sa uz nevratila ani o krok spat! zvladnes to a ver mi, si krajsia, raz treba dospiet s puberty ktora sa prejavuje aj takto, chorym zaujmom o telo, abyt dospelou zrelou zenou! zivot je o inom, a ty to vies... :)

kyblik.

nedokazala...ale snazim sa :) asi pred 3 mesiacmi som pisala presne to iste co ty a obdivovala vsetkych naokolo, ale to je blbost :) kazda jedna vie zacat (alebo skusat zacinat) a potlacat myslienky typu \"toto by som nemala lebo to ma vela...\" kazda to vie ;) ked chce a je ochotna trosku pohnut zadkom (tym kognitivnym myslim:D)

Lucii

kyblik- Obdivujem ťa zato že si to dokázala alebo aspon nabrala silu zacat s tym bojovat. Ja neviem ako zacat:((

kyblik.

Ahojte :)
ja len chcem povedat ze to trosku ideeeeeeeeee :)

"neviem to zvladnut, neviem zacat znova jest, neviem zjest nieco zakazane, neviem sa vzdat kosti, nevladzem, toci sa mi hlava, mam krce, nemam menzes, nemam energiu ist do spolocnosti, bla bla bla..." konecne tieto vety mi zacinaju byt cudzie :) (opakujem: zacinaju) a tesim sa tomu :)
konecne si uzivam kamaratov, rodinu, pracu, zivot, CHALANOV! vladzem vsetko, tie kosti mi sice chybaju ale nemozem mat vsetko, no :D
babyyyyyyy tesim sa strasne!!

LadyOpium

162meram a presne si to vystihla ana je môj život aj keby nechcem už chudnúť just sa odvážim som z toho na nervy už nevládzem radšej umrieť ako toto

zuzka_trdlo

mate pravdu baby, len ked ono je to stale take ze ja chcem a zaroven aj nechcem a toto v kuse riesim....a neni to na nic dobre akurat sa viac zamotavam. ja sa snazim od toho odputat a hovorim si do slaka ved na co mi je ta chudost? na co su mi tie kosti ked som furt doma a mam depku?len to nejak nestaci a uz fakt neviem ako sa mam presvedcit