Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
ja som bola včera na endokrinológii a povedali mi že anorexiou som si riadne pokašlala štítnu žľazu a že jedine to ma uachránilo že som začala jesť...ešte šťastie že v kartoktéke nemám prepúšťačku z kramárov po liečení na bulímiu...to by toho menovala oveľa viac a ja na to fakt nemám náladu dosyť čo mi to amka dnnodenne vyhadzuje na oči..
a ségra včera mamke volala a pindala do mňa že som psychopatka ako vždy, ja so,m to nevydržala a dorezala som sa zas a mamka sa ma spýtala ,,no ako pojdeš pondelok do školy" no budmm a´t čo Sisi vysvetľovať..Sisi je vychovávateľka v dss
baby, kde ste sa všetky stratili? som sa tu objavila po dlhom case, ale nejak je tu hlucho. Potrebujem sa zas nastartovat, pribrala som, nic neobleciem, sebavedomie 0-love a nechut ziť. Je tu este niekto ako ja? Uz sice nevraciam, ale za to sa strasne, ale strasne prejedam. Vazne uz nevladzem ako dalej, a to som si myslela, ze som z toho najhorsieho uz vonku.
wasabi ahoj,
v prvom rade sa ti chcem ospravedlniť, že som sa tak dlho neozvala aj keď už dávno som videla odkaz od teba, žečo sa so mnou deje. Dúfam, že si na mňa ešte pamätaš. Pred letom som sa ti snažila dodať odvahu a aj ty si mi napísala veľmi pekne veci. Dôvod prečo som sa neozvala bol, že som bola na leto v zahraničí a vôbec nebol čas sa sem dostať a vlastne aj z cudzieho počítača som sa bala sem prihlásiť, aby náhodou niekto nevidel aké stránky som si pozerala. Určite chápeš prečo...
Takže v prvom rade, ti chcem veľmi ale veľmi zablahoželať, bo ako som si prečítala posledné príspevky, asi sa ti darí. Som moc rada. Bohužiaľ, ja som momentálne v strašnom období. Pred letom som odchádzala plná elánu a chuti zmeniť sa a navždy zabudnúť na to zlé obdobie. Už to vyzeralo tak nádejne, bola som na tom, že dobre. Ale, cez leto sa mi podarilo zmeniť, bohužiaľ opäť negatívne. Vrátila som sa so všetkými kilami naviac, čo sa mi podarilo pred letom schudnúť a psychika 0 bodov. Stále som v bludnom kruhu prejedania, aj ked nevraciam, ale je to strašne. Daj mi nejaké rady, ako si to ty dokazala a povedz ako si na tom momentálne. teším sa na tvoj odkaz. A dufam, ze si este na mna pamatas.
baby po precitani vasich prispevkov som prisla na to,ze nie som sama co som si posrala zivot,zdravie,travenie,ze mi nastali bolesti hlavy a pri vyprazdnovavni neskutocne bolesti....zabila som 2 roky zivota...cil sa aj ja postavim na nohy a zacnem si uzivat zivota....a postupne vas budem informovat ako som na tom...:)
Ahojte,
asi to vyznelo blbo, no nemyslela som to tak zle, ako to možno vyzerá. Ja som usudzovala podľa seba. Lebo ja som bola tiež zúfalá a chcela som prestať a myslela som si, že som pre to urobila maximum, no zistila som, že naozaj niečo som urobila až veľmi neskoro. Stále som si niečo nahovárala a klamala samú seba. Skúšala som všeličo, ale pomohlo až to naozajské nasratie sa !!! A teraz - pravdu povediac, bola by som asi aj lenivá ísť grcať .. Ak ma správne chápete. Proste sa mi nechce absolvovať celý ten kolotoč - najprv to kvantum žranice treba nakúpiť (kopu peňazí v riti, nechcem si to ani predstavovať), potom to treba zjesť, potom to vygrcať. Potom po sebe upratať. Vyniesť smeti, umyť hajzel, kúpelňu, bordel všade. No čo ja viem. 2-3 hodiny v prdeli úplne. To sa môžem radšej venovať iným činnostiam. Upratovať (nie ogrcané veci, ale taký normálny bordel), spať, kukať telku, cvičiť, trebárs sa aj nudiť... Ale hento ? No čo ja viem ? Max strata času. O ničení si zdravia ani nezačínam, to som posrala úplne. Skúšala som lekárku, povedala som to kamarátom. Myslela som si, že som urobila dosť. Ale nie. Až keď som sa začala snažiť ja sama, pomohlo to. Sama pre seba. Lebo som chcela byť šťastnejšia :-) Za tým si idem, to je môj najvyšší cieľ-byť šťastná. Ani škola, ani byť najchudšia, najkrajšia... Šťastná !!! Keď je človek šťastný, je to na nezaplatenie.
Zuzi prepac....
mozno sa na mna nahnevas..ale teraz si dovolim s tebou nesuhlasit....
ta tvoja veta "co si pre to spravila"...je uplne zbytocna...urcite kazda jedna chce s tym skoncovat..a robi pre to vsetko..ale..Zuzu..nie kazda ma tak pevnu volu ako my dve..al.ako holky ktore to zvladli...a nie kazda dokaze prijat fakt..ze proste musia pravidelne papat..co je vlastne jedina cesta z toho bludneho kruhu..kazda sa toho boji...ten strach je typicky pre PPP..no lebo..boja sa ze priberu...a pritom to vobec nie je tak..my dve to dobre vieme..odkedy pravidelne jem..nepribrala som ani gram..ani ty nie...no proste sme sa nebali to vyskusat...
ja som to brala tak..neviem ako ty..no ze bud..alebo..bo uz som bola tak na dne ze som si chcela siahnut na zivot..keby neni mojich deti..uz by som tu nepisala...to nebol zivot..len pomale umieranie...nic ma nebavilo..nic netesilo...uplne vsetko v riti....
17 rokov neustaleho prezierania a grcania..to uz su ine depky...
takze som zvolila tu pravidelnu stravu..myslela som ze tiez hrozne priberiem...ale som si povedala..no co..tak priberiem pravidelnou stravou...no lebo grcanim by som pribrala tak ci tak..vyskusam to....ale ja som dokonca schudla..na svoju vahu kt.mi je asi dana...ale som teraz stastna...ako aj ty...ziadne myslienky typu..boze..ked to teraz zjem..mam to kde vygrcat???...atd...atd...
HOLKY NEBOJTE SA TO SKUSIT...PISEM Z VLASTNEJ SKUSENOSTI...A MOOOOC DRZIM KAZDEJ PALCE.....
Ako dlho ? A čo si urobila pre to, aby si sa vyliečila ?
Držím Ti palce !
Ja viem Zuzi, ved ja chcem, ale ide mi to strasne tazko a trva to uz strasne dlho :(
Hej, to máš z grcania !! Skôr sa sústreď na to, aby si sa zbavila bulímie a nie tých žliaz, potom zmiznú aj ony. Mňa to ale skôr bolievalo, moc mi to nepuchlo. Hmmm
Ahojte kocky. Chcela by som sa spytat, ci sa vam niektorej stalo, ze vam opuchli slinne zlazy? Alebo na jednej strane? Predpokladam, ze je to asi nasledok bulimie... :(( Dole pod usami tam mam take vypukle cosi, myslim, ze su to slinne zlazy. Mali ste to niektora? Zmizne to casom?
