Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ahojte baby,
teraz som si to všetko prečítala a mám z toho všetkého zvláštne pocity...
LadyOpium - Ty ako dlho už trpíš PPP ? Prepáč, ale mám v tom už trochu chaos a nepamätám sa - Ty si sa aj liečila priamo na oddelení niekde ? No lebo mám pocit, že by si teda mala. Lebo 45kg na mladú babu je teda veľmi málo. Veď musíš byť doslova vychudnutá. Aká si vysoká ? Určite si to už písala, ale už nemám prehľad, ospravedlňujem sa. Celý Tvoj svet je len okolo váhy, jedla, váhy a jedla. Nič iné Ťa nezaujíma a ani nevieš o čo všetko prichádzaš. Ja keď som bola v tom najhoršom, tiež sa všetko točilo len okolo jedla. V hlave som si neustále premietala čo všetko som pojedla (podotýkam, nič som nezjedla, ale už aj dve jablká sa mi zdali priveľa), čo ešte zjem, resp. nezjem, čo kedy vygrcám atď. Celý môj deň sa odvíjal len od toho, čo ráno váha ukáže. Ak sa mi to nezdalo, nálada celý deň zlá. No veď asi to poznáte. Že ? No tak sa nevážim, váhu som odložila, ani neviem, kedy som sa naposledy odvážila. Neskutočne slobodný pocit, keď sa človek neváži. Akože, rada by som sa aj niekedy, ale potom si predstavím-čo ak by mi ukázala niečo, čo sa mi nebude páčiť ? Stoja mi tie depky a stresy za to ? No veru nestoja. Tak to radšej vzdám, to váženie :-) Rifle sú mi stále rovnaké, asi som teda OK. Jasné, že som OK. Plus-fyzicky sa cítim omnoho lepšie, mám energiu, pretože ju všetku nemíňam na grcanie, nevyzerám nechutne ako taká smrť. No a psychika ? Tak to je neporovnateľne lepšie. Tiež sa usmievam, viem sa zabaviť, pretože keď niekam ideme, neserie ma to, že sa nemôžem ísť vygrcať. To čo písala WASABI, k tomu by som len dodala - AMEN. No fakt. Tiež som vždy odmietala všetky spoločenské akcie, večierky atď., pretože som mala stresy z toho, čo sa tam bude jest, čo si dám, čo si nedám, kedy to vygrcám... Nedokázala som si užívať život, nič. Žila som si vo svojom svete ! Nejakom začarovanom kruhu a nie a nie sa z neho vymotať. Lebo som nie že nevedela ako, ale nechcela som. Zaujímalo ma len jedno-jedlo a moja váha. A to je problém aj u LadyOpuim a Zuzky-ony by aj vedeli ako na to, keby chceli. Ale jediné, čo ich zaujíma je ich váha a všetko sa točí okolo toho. Treba nájsť nový zmysel života, začať niečo robiť, začať žiť pre niečo iné ako len pre jedlo. Jedlo je na to, aby sme prežili a nie preto, aby sme my žili pre jedlo. Nestojí za to. Snažte sa jedlo si užívať.
..asi to vyznelo tvrdo..prepac..ale tak som to citila...velmi ma vytocilo to ze vies co mas za problem..uvedomujes si to..ale napriek tomu nemas snahu s tym nieco robit..to ma vie riadne nasrat..naco si sem potom pisala??!!
ja obdivujem vsetky holky..ktore sa hrozne snazia..aj ked sa vzdy nedari...ale snazia sa zas a znova..take sa snazim podrzat ako sa len da...a moc moc moc si zelam aby to zvladli....
DRZIM VAM VSETKYM PALCE...holky moje....
Zuzka trdlo...
co ti mam na to napisat hm??..ked z tvojho prispevku som ani len nevycitila SNAHU nieco s tym robit...tak to si ozaj pisala zbytocne...vsetky co sem piseme...chceme s tym bojovat a bojujeme..niekomu sa zadari..niekomu nie...ale aj tie ktorym sa nedari... bojuju a zacinaju stale odznova...proste je tam snaha...
ale ty mas pred sebou len jedno..BYT CHUDA...ale nemas snahu s tym nieco spravit...sory...ale k tebe nemam co dodat....
ahojte baby, obcas sem zajdem a citam vase prispevky. mam anorexiu uz 8 rok a teraz som v dost velkych depkach,srabe a tak ale od vas citim vela pozitivnej energie a spravny pohlad na vec. ja strasne nechcem skoncit ako chronicka anorekticka, nic pekne v zivote nezazit len cely moj zivot sa uz zredukoval na jedinu vec a to byt chuda....a vlastne ani neviem preco vam pisem, mozno len preto ze fakt uz nemozem dalej....stale sa v tom patlam a hladam nejaky velky dovod preco s tym skoncit ale nic neprichadza, naopak len sa utvrdzujem v tom ze to nejde...to uz mi fakt na nicom inom nezalezi? toto ma byt cely moj zivot, akoze vsetko?...ja uz nic neviem
no a este nieco...ak sa smiem pochvalit...
aj ja som uz uplne ina..nez som byvala...az na tu moju vcerajsiu depku..ale to asi maju sem tam aj zdraví ludia...
no proste ma pochvalil aj moj manzel...aj cela blizka rodina..ze som sa zmenila..k lepsiemu :))))
no predtym ked boli nejake rodinne oslavy alebo tak...som proste musela jest so vsetkymi...inak sa nedalo..no ale vygrcat som sa nemohla...tak samozrejme ze som celu dobu myslela na to jedlo..co som zjedla a neslo von..a nedokazala som sa absolutne odviazat...
teraz je to ine holky moje...najem sa a jedlo neriesim...preto uz viem aj sa odviazat..aj srandy narobit...nikto z nich ale netusi preco nastala ta zmena...
napr.moj muz mi povedal ze ma nespoznava..predtym x razy ma niekde volal..ale vzdy to dopadlo tak ze siel sam..no nemohla som ist s nim..bo som mala v tej sprostej hlave ze ked odide..kludne sa mozem prezrat a vygrcat...to bola pre mna priorita..no fuuuuuuuuuuuj taky zivot...ze som sa ja skor nespamatala...
teraz chodim na rozne stretka s nim...a taky je vdacny..a pysny...
aj moje deticky..boze tak mi to je luto kolko som sa im vobec nevenovala...len to hlavne..ulohy..ucivo...ale co sa tyka nejakej spolocnej aktivity s detmi..0 bodov...bolo by uzasne keby siel cas vratit spat...tak sa aspon snazim im to teraz vynahradit...venujem sa im maximalne..a ony su take vdacne za to...
holky moje...nechcite toto zazit...tento kurevsky sprosty pocit...ze ste mohli spravit pre svoje deti viac...vacsinou ste slobodne...tak s tym seknite raz a navzdy...TERAZ !!!! ..aby ste potom nemuseli mat vycitky ako ja...mna to sakra moc mrzi...ale vratit sa to neda..bohuzial...MYSLITE NA TO..OK????
Zuzulik...
diky....jasneee..mas pravdu...ja som len mala taky na p... den...bola som cela znechutena zo vsetkeho..no a potom som si precitala tv.prispevok...a doslo mi nieco..a bolo mi este horsie...vcera fakt na chuja...ale uz je to OK ;-)))
inak je mi luto ze to s tym tv.novym objavom nevyslo...skoda..ale paci sa mi ako to beries...uplne v poho....si zlata :)))
NO A JASNEEEE...ZE NEPOVOLIM...TO URCITE NE....uz ked mam za sebou tolky kus cesty...ja som si ista ze ked mi dojdu take pocity ze chcem grcat...som si ista ze to zvladnem...mna len veeelmi mrzelo...ze tie pocity chodia...nie je to casto...ale su tu...do kelu...snad to raz prejde celkom....tesim sa na to obdobie...veeelmi...
inak holky...troska som asi nabrala..mozno nejake kilko dve...neviem..vahu som odpisala...vyšku si sledujem :DDDDDD
len tak sudim no lebo jedny rifle sa mi daju len dooost tazko zapnut...ale viete co???..vobec ma to nesere...boooze...vsak zivot je o inom...nie o vahe...tu by mali riesit tie tucnucke osobky ktore sem tam stretame v meste...a viete co??..praveze tie to neriesia...
no a druha vec...LADY OPIUM.....preco chces mat prave tych 45...mne sa to zda kurevsky maaalo...chcem vediet dovod ktory ta tak hrozne irituje..ak by si nahodou kilko dve pribrala...preto sa pytam...je to koli chlapcom??...chces sa viac pacit??...prepac...ale v tomto pripade si vedla...mam uz svoje roky (36)..a svoje skusenosti s chalanmi...je jedno ze je ina doba..chlapi su aj ostanu vzdy rovnakí...X razy som stretla parik..chutnucky chlapec...a...ako to povedat...no taka normalna baba..este aj s par kilami navyse...a jemu to vobec nevadilo...v skutocnosti chalani vahu vobec neriesia...proste je s holkou s ktorou mu je dobre..jedno ze ma par kg navyse...
poviem priklad...mala som kamosku..este za slobodna..bola troska pri tele..nie uplne tucna..ale taka riadna "ženská"...co sa krasy tyka..nechcem sa tu nejak chvalit..bola som ovela krajsia ako ona...a viete co???...ked sme sa sli niekde bavit...VZDY mala vacsi uspech u chlapov..no lebo to bola vesela kopa..a prave to sa chalanom velmi pacilo...radsej budu s takou..ako s nejakou chudou...ktora riesi len svoju vahu....to ich nebavi...
a ruku na srdce...ktora z vas sa vie tak super odviazat a bavit..atd....ani jedna..myslim...
ta choroba prinasa zo sebou..okrem zdrav.rizík aj nieco ine..holky s PPP sa proste uzatvaraju do seba..odmietaju spolocnost...ludi..zabavu..chcu byt len same so svojim problemom...NACO ALE IM JE POTOM TO ZE SU CHUDEEEE????!!!!
dnes som sa rozpisala..tak "troska"...ale napisala som pravdu...a kazda z vas ju vie....
DAKUJEM VSETKYM HOLKAM KTORE MA VCERA V MOJEJ ..ASI DEPKE..PODRZALI...VASE SLOVA PADLI VEEELMI DOBRE....ESTE RAZ DIK.. :o)
hrozne žerem aJ KE´D NECHCEM TUNá MA ASIK VYKŔMIA JAK PRASA NECHCEM PRIBRA´T VE´D 45JE MOJA IDEáLNA VáHA PODLA MŇA A NECHCEM ANI VIAC ANI MENEJ AK DOMA BUDE NAD 45TAK SI NIEčO SPRAVíM LEBO FAKT NEMáM NERVY EšTE RIEšI´T čO žEREM LEBO NA GRCANIE NMáM Už SILôU DOS´T čO MA STOJí KAžDODENNé CVIčENIE LEBO NECHCEM SI DOJEBA´T TELO EšTE VIAC AKO Už JE TýM žE BUDEM ZAS GRCA´T CHCEM SA Z TOHO DOSTA´T ASPOŃ FYZICKY KE´D Už NE PSYCHICKY VIETE JA SO BOJí žE JA HROZNE ZAčNEM žRA´T A Už SA NEBUDME VEDE´T ZASTAVIŤ ZATO CHUDNEM FURT AJ PONDELOK SOM VYLIALA NUTRIDRINK DO UMýVADLA LEBO SOM SA BáLA žE PRIBEREMje to hrozné nikomu to neprajem kamočka zažila niečo podobné ale ona je hrdá na svoje kosti u mňa to tak nieje ja chcem ma´t aspoń stál e tolko kíl ako mám furt a ani viac ani menej lebo viem že keby sa mi váha zmení znova o roho spadnem takže stále 45,0 ani menej ani viac a som spokojná a ke*ď to tak niej chytajú ma depky sobotu ráno bude možnos*´t sa odvážiť ale to len sobotu a celý týždeń potom depky ach bože:(((
wasabi,
nemáš mať prečo depku. Je to proste tak. Ty sa teraz teš, ako to zvládaš, pretože to zvládaš bravúrne. Tie myšlienky máš preto, pretože ešte nie si vyliečená, ale zatiaľ "iba" na dobrej ceste. Takže žiadne depky, OK ? A prečo to riešime tak, ako to riešime ? Alebo, sme riešili ? Neviem, na to odpoveď asi nie je a ani sa ju nesnaž nájsť, je to zbytočné. Proste to tak je, prepadli sme tomu a teraz je dôležité len to, aby tomu tak už naďalej nebolo... Ja som dnes videla "nový objav" môjho bývalého priateľa a hneď mi bolo doslova nagrc. Hneď som si prišla tučná, škaredá a neviem aká ešte. Ale prekonala som to a teraz už OK. Našťastie som mala dnes v práci kopu roboty a nejako som to prežila :-) A čo ma na tom serie najviac ? Že som si myslela, že by sme to mohli ešte skúsiť. Lebo, ten môj nový objav už nie je, zaľúbená som bola, ale on nie. Iba ma škaredo využil, ale to je jedno. Nech ide do kelu... Mne s ním bolo dobre, aspoň som bola mesiac v siedmom nebi po dlhšej dobe :-) Zobrala som to pozitívne, žiadne depky. A bývalý ? Veď on zistí prečo si ho tá "nová" narazila. Tá mu veru nebude variť, piecť a prať ponožky... No som hnusná, ale čo Vám poviem... Je to obyčajná pipenka !!! A mne chýbajú tie chvíle, čo sme spolu prežili. Veru hej. No ale nedepkujem, zajtra ma čaká super výlet do Viedne.
LadyOpium, Ty by si mala asi niečo radikálne podniknúť, lebo sa o Teba normálne bojím... Ako Ti je ?
