Už naozaj nevládzem

Ahoj moja,

no, spadla som do toho "kruhu" naplno zase, pribrala som a tym sa mi to viac a viac cele vymyka z ruk, stale viac sa prezieram a grcam prave kvoli tomu, ze priberam, viac na to totiz myslim ze musim schudnut, ze som tucna otrasna a ine "pozitivne" charakteristiky :( ...zacina sa skola, moj posledny rocnik a je to pre mna strasny stres, okrem toho, nechcem si hypochondricky namyslat, ale som na dobrej ceste k dalsej diagnoze (ak ju teda uz aspon z casti nemam)...BDD..ja neviem ci som naozaj tak zoskarednela za posledne mesiace, alebo je to v mojej hlave...som uplne otrasna nechutna, aj ked nepozeram na vahu...ja mam tak odporne odpornu tvar, ze posledne dni, tyzdne, sa bojim vychadzat von z domu, neobimam sa s nikym, pretoze som taka hnusna, ze viem ze to pre ostatnych musi byt neprijemne vobec sa na na mna pozerat, nie to sa este dotknut..neviem ako sa budem teraz citit po prazdninach medzi spoluziakmi,ked ma uvidia..viem, im to je tak jedno ako vyzeram, ale ako to zvladnem ja...toho sa bojim...Ja by som tak strasne chcela byt pekna a chuda...tak strasne, ze stracam vsetky radosti zivota, netesim sa z malickosti, pretoze stale myslim popri tom na to, ze "hej, je to krasne, je to fajn, ale ty si skareda a uz to bude len horsie"...uvedomujem si ze to znie velmi povrchne a asi to aj je...ale pre mna nie, neviem sa naucit zit v tomto odpornom tele :(

marusik a co sa deje??? stalo sa nieco? :(

som na tom zle :(...bojím sa

Babky moje zlate...
v prvom rade sa ospravedlnujem ze som sa "vykaslala" na toto forum dlhsiu dobu, ale nie je to celkom tak...len som sa neodvazila ani sem vkrocit.
Hlasim sa ze zijem.
Ked si najdem trosku viacej odvahy, napisem ako sa mam, co je so mnou a tak.

Trosku som si to tu pocitala a musim povedat ze sa tesim najviac zo Zuzky..Drzkaj sa aj nadalej, si uzasna! A aj ostatne kočky, vela vela sil prajem.

jaaaj ako ti zavidim tvoju stravu :( jasne ze uz nechudnes, organizmus si zvykol...mne tiez hovoria ze keby jedli ako ja tak by mali sto kil minimalne ale ja priberem len na zaciatku par kil a potom to uz ide pomalsie alebo sa to zastavi, navyse kazdy org ma vraj svoju "prirodzenu" vahu, ktoru sa snazi udrziavat a niektori ludia sa proste za urcitu vahovu hranicu nedostanu a ak iba s velkym usilim, bol otom nejaky vyskum alebo co, celkom zaujimavy...noo ale teraz chcem hlavne schudnut a menej jest :(

Ja už naozaj nevládzem, cez deň, keď som sama tak to využívam, jem len jablká a kávu s mliekom, ale keď sú doma naši, musím pravidelne jesť, ale ani vtedy tomu nič moc nedám, len grahamové rozky s niečím a biele jogurty s ovsovlokmi...chodím ambulantne sa liečiť a do denného stacionára, ale zatiaľ to nejako nepomáha...čo mám robiť?...napriek malému množstvu jedla nechudnem, nechápem to, druhí keby sa tak stravovali ako ja, už by boli ako smrtky a ja nič...mám dokazený metabolizmus?

haloooo..baby..skapal pes ci co??? :))))
Zuzuliiiiik....ako moje???? drzis sa??..vsetko je ako ma byt???...zalubena..dolubena?? :D
ja pohodicka...leto s grilovackami som zvladla v pohode...dokonca som ani nepribrala...stale papam tak...pomaly...to uz taky zvyk :)))
helooou holky..kde ste sa vsetky podeli hm???
MARUSHIIIIK..................ozvite sa niekto..ja uz tu budem teraz castejsie..ok?? ;))))

ahoj miselka,

myslim, ze postavu musis mat nadhernu a chudu, takze ziadne pochybnosti - to asi po prve :-) a pokial sa rodina stravuje zdravo, mas to o to lahsie udrziavat sa, nemusis bojovat s hadkami typu: preco si neprosis hento a tamto...
modeling je drina. vidis vsetky tie baby, ktore su niekedy az chorobne vychudnute, anorekticke, takze si musis davat pozor a musis si uvedomit svoje priority. stoji mi to za to ? no nestoji, to je dufam jasne. asi ta pre nieco chcu, taka aka si, takze niet pochyb, ze si krasna, chuda :-) bulimia pokazi vsetko, na krase vobec nepridava, paradoxne sa z nej aj pribera. nema to ziadne, ziadne pozitiva. spolu s bulimiou pridu depresie, kruhy pod ocami, opuchnute a cervene oci, zaludocne vredy, pokazene zuby... takze si zvaz a drzim palce :-)

meriam 174cm a vzdy som vazila okolo 53kg, vahu som nikdy neriesila, citila som sa dobre, hlavne preto, ze cela rodina sa stravujeme odjakziva viacmenej zdravo. Asi tak pred polrokom som mala strasne stresy v skole, ani neviem ako som odrazu vazila 48kg, vsetci hovorili ze som strasne chuda ale mne z toho nejak zasibalo a pacilo sa mi moje ploche (resp. vpadnute) brusko, a ked som sa vratila na moju povodnu vahu, spanikarila som a chcela som vsemozne schudnut. (teraz si uvedomujem, ze je to blbost, aj tak by som potom pribrala na moju prirodzenu vahu)prerastlo to az k obcasnemu vracaniu, ked som mala pocit ze som zjedla az prilis a urcite priberiem. citila som sa vtedy strasne, mala som spuchnute uzliny, vecne unavena. uz si trufam povedat ze som v poriadku,dostala som sa z toho sama, musite sa niecim zamestnavat aby ste nemysleli na jedlo a jedli len ked ste naozaj hladne. moj problem vsak je, ze mi prislo niekolko ponuk na modeling, pricom na fotkach ktore maju mam 51 kg, bojim sa ze je ten rozdiel vidiet a drzte mi palce nech do toho nespadnem zas :((( napiste prosim svoj nazor, dakujem

ahojte... nevladzem a hlavne nechcem tu nieco verejne rozpisovat... nechcem nikoho urazit, ale tie niektore prispevky mi naozaj pridu, ako keby sa tie baby viac-menej chvalili a priam si ziadali - lutujte ma... a pritom... ja samu seba nenavidim, nechcem aby hocikto len tak videl to, co ja citim, lebo sama sa pred sebou hanbim... tiez si uvedomujem, ze by mi mohlo pomohlo, popisat s niekym, kto ma tiez tent oproblem... ale urcite nie formou prispevkou vo fore, kde to vidi kazdy...