Už naozaj nevládzem

ahoj wasabi,take pocity depky mam aj ja.hoci teraz sa troska drzim nad vodou,uz budu pomaly dva tyzdne co nevraciam,hoci sa citim teraz ako balon a tucna ako velryba,snad pojde ta vaha normalnou cestou.toto nebol zivot,ale trapenie.na lieceni mi sice pomohli pribrat,ale z anorexie sa stala bulimia maniodepresia a teraz beriem lieky,som z nich utlmena,ledva dokazem fungovat v praci,prajem pevne nervy bud silna.dokazeme nad tym vyhrat:)raz urcite.

wasabi,
teraz to už nemôžeš vzdať. si tak ďaleko a aj to je výhra. určite mávaš to nutkanie preto, že si to ešte úplne nevyhrala, ale si už na ceste to úplne dokázať. určite to prejde, ale chce to čas.
Mysli, na to, že keď si sa dokázala dostať tak ďaleko, teraz nemôžeš povoliť...

:(((((

...sory holky...dnes nic povzbudive...ale mam aj taku nanic naladu...neviem preco....cela som z toho na nic...bojim sa ze ta mrcha bude furt nado mnou sliedit a cakat kedy povolim....zeby depka???...boooze....

Zuzik..
napisala si jednu vec ...s ktorou maximalne suhlasim....
no ze cela choroba nie je ani tak o chudnuti ako o tom..ze si kompenzujeme nejake prehry..porazky..neviem...nieco hlbsie...ako si napisala...a ked sa aj nieco stane...hned to chceme riesit takto..hovorim teraz o nas dvoch..ktore sme s tym praskli...
ja som sa tak na tym zamyslela..ale je to tak..az teraz som si to uvedomila...
ono vlastne tu potrebu vygrcat sa...som nemala tym ze som to prehnala s jedlom...ked rozmyslam..tym jedlom som to prehnala vzdy ked som mala nejaky problem...stalo sa to sice len par x...ale ked si to davam dokopy...vzdy ten sprosty pocit ze chcem jedlo vygrcat...aj ked som tak nespraila...vzdy to bolo po nejakom probleme...
PRECO ????!!! ale je to tak..hm???...preco si problemy chceme riesit tymto sposobom???...vsak aj iní maju problemy...a neriesia to takto...
do kelu...to vzdy ked budem mat problem budem mat aj nutkanie to spravit???!!!...je mi z toho smutno....myslela som ze tie nutkania prejdu...ale asik ne...asi to bude stale tu ked sa nam nieco nepodari...hned tu bude myslienka na grcanie...fakt mi je z toho teraz nanic... :-((((

Ahojte baby :-)

Ja by som chcela, aby sme sa všetky lusknutím prstov vyliečili. Ale nejde to, nedá sa to, nie je to reálne želanie. Treba na tom poriadne makať. Ale čo je pozitívne, dá sa to. Keď človek veľmi chce a veľmi sa snaží !!! Čo je ale najdôležitejšie, podpora rodiny, priateľov a známych. Mne podpora priateľov pomohla asi najviac. Už som to ale spomínala veľakrát. Rodina to častokrát pochopiť nevie, nechce... Neviem. Pretože sú to naši najbližší a veľmi sa trápia. Lenže mali by si uvedomiť, že my sa trápime omnoho viac. Myslia si, že my ubližujeme im, že im to robíme naschvál, no my ubližujeme len a len sebe. A to si, baby, uvedomte. Svojou bulímiou a anorexiou neubližujete rodine, ale hlavne sebe. Zdravie v predeli, vzťahy, všetko, psychika, sebavedomie na bode mrazu. Možno sa Vám zdajú moje riadky príliš depresívne, či negatívne, no v konečnom dôsledku nie... Nebojte sa, nehovorí zo mňa depka :-) Ja sa len niekedy takto nad tým zamýšľam a dávam dokopy svoje myšlienky. A nemám to komu povedať, tak to píšem sem, Vám, možno to niekomu pomôže, zamyslí sa. Ak to pomôže čo i len jednej, je to úspech.
Ak nemáte tie vzťahy úplne pokašlané, snažte sa to napraviť. Ja som napríklad mojej mamine napísala asi 20-stranový list, kde som písala všetko možné čo ma napadlo. Moja mamina sa vždy tvárila, ako všetkému rozumie, ako má všetko naštudované, no mňa nepočúvala. Vždy na mňa len nahučala, či mi šibe, nech sa uvedomím, nažerem a čo furt riešim. Teraz je to inak, snaží sa aj ona, ale aj ja. Ja asi viac :-) Treba si taktiež uvedomiť, že oni to vlastne chápať ani nemôžu, pretože si tým nikdy neprešli. Tak ako ja neviem, čo to znamená pôrod a strach o vlastné dieťa, pretože ešte žiadne nemám, oni nemôžu vedieť, ako sa cítime my. Je to naozaj ťažké a klaniam sa každej, čo to prekonala a vyhrala. Ja som len na začiatku a teším sa z toho. Sem-tam na to prepadne a mám brutálnu chuť sa vygrcať alebo si dať mesačnú "očistu", no potom popremýšľam, že mi dosť zase asi hrabe. A vždy sú spúšťače tie isté, to už som si odsledovala. Nie je to tým, že by som pribrala, to nie. Je to tým, že sa mi niečo nepodarí, že je mi smutno alebo že sa pohádam s mamou. Celá táto choroba nie je o chudnutí, je to o tom, že my si tým kompenzujeme niečo omnoho hlbšie.

Momentálne som stratila niť a neviem ako ďalej :-) Som v práci a prerušili ma, kurnik :-D

Inak, Marushik, kde si ? To by aj mňa zaujímalo.

Wasabi, Ty si úplne že úžasná !!! 17 rokov vracať, veď to si neviem predstaviť. Ja tiež nič moc, 10 rokov s dvojročnou prestávkou... Ale taká pravá bulimička, anorektička som bola asi posledné dva roky. Otrasné, čo Ti poviem. No ale našťastie sme sa nasrali, ako tomu vravíme a ide to :-)
Držím palce každej z nás :-) Posielam cmuky.

ďakujem:))potom sem napíšem viac lebo teraz som v škole

ahooooj baby :o)
no ako moje...Zuzik na teba som neskutočne pyšnaaa...zvladla si to holka moja :))) tesim sa velmi..myslim ze to uz mas pod kontrolou...a uz bude len lepsie...vlastne tebe je teraz najlepsie...jedlo neriesis..zalubena...atd...moooc ti to zelam aby to tak vydrzalo...
Tinka ako moja???...dari sa??...ked sa nevies nasrat sama..mam ta nasrat jaa ?? ;-)))
LadyOpium..citala som tv.prispevky aj niekde v inej teme...mojenko...aj luto mi bolo...tak som teraz fakt stastna ze si sa tak odhodlala...drz sa holka...nepovol !!!!!!!!!!!!
inak holky...co sa vyprazdnovania tyka...nikdy som problem nemala...ja totizto zvyknem dat kazdy den jedno pivko...mozno mi to pomaha...ale vsetko funguje v tomto smere ako ma...ci je to tym pivkom netusim...viem ze je to horčina...ale to je zvyk..ja som niekde citala ako je pivko zdrave na travenie..tak si kazdy den jedno doprajem..skuste to...perfektne mi pretravi a s vypr.ziaden problem...
ZUZU..inak ako ide skola hmm??? ;o)
drzte sa mi vsetky....
no a MARUSHIIIIIIK...kam si sa zase stratila???...mam hrozne blby pocit ked sa neozyvas...no ze to nezvladas....sama to ale nezvladnes nikdy...prid zase sem..medzi nas...ok???..

ahojte juhu konečne som si povedala že sa pokúsim spoluopracovať ide vypracovať tie vety pre psychiatričku o mii čo mi vzala a tak lebo vzala všetko aj rodinu teda ne že zomreli ale nemajú ma radi no

ahoj tinka,

tvoj jediny ciel by mal byt: VYZDRAVIET SA. ziadne chudnutie, ziadne take, ze dat dole 2-3 kilecka... vahu odloz a sustred sa na to, ze ides byt zdrava :-)