Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
marushik,
Neboj, nikam neodchadzame, nie len Ty tu hladas podporu, my vsetky sem kvoli tomu chodime :)
Wasabi,
Uplne v poriadku :) Dufam, ze je vsetko ok a budes sem medzi nas chodit aj nadalej a ak budes vediet, poradis nam :) Alebo aj my Tebe...
Dobruuu noc baby, idem skusit spat, uz som taka vystresovana. Dufam, ze to zajtra urobim. Dam vam vediet. A ak to urobim, pojdem to asi nejako s kamoskou oslavit.
Zajtra je novy den, nech je aspon taky uspesny ako ten dnesny. Drzim palce a dobru noc.
Pa
e a
Lulu,
ja som si az teraz precitala tvoj koment z 21:23...
bola som tu tak nejak narychlo...vela roboty..atd..tak mi to nejak uniklo..
mne je to vsetko luto...tie veci cim si musela prejst....krutee..priznam sa ze mi slzicka vybehla...
ja som len chcela....no mne pomaha sposob ako sa stravujem...vytiahol ma z totalnych sraciek...a stale citim vo vnutri ze je to ok..ako papam...tak ma troska vytocilo ked si napisala ze je to zlee...
nechcela som sa hadat..ani nic take...len som presvedcena ze je to spravne..tak chcem nasmerovat aj tie nase babenky...ale ako spravne pise ZUZU...na kazdu plati nieco ine...tak ak tot moje pomoze aspon niekomu...to je akoby som vyhrala ..neviem...milion??? :)))
Babky, prosim neodchadzajte...bez vasej pomoci to bude tazke...chceme si predsa pomoct, ci?
ups,
ježíš..ja som to Zuzka zbrklo precitala..myslela som ze pises..ze sa ti nepacilo ako som reagovala na Lulu...som bola smutna z toho...a teraz citam..ze si pisala opak..do certa...:))))
Zuzka prepac..
ked mam svoju pravdu..a viem ze to pomaha..a potom niekto mi tu tvrdi..ze to je cele zle... :(((
ok..zareagovala som tak ako som citila...ked sa vam to nepaci...beriem to...a ked tu kazim naladu...radsej sa pracem...
zelam si mooooc...z celeho srdcka...aby ste vydrzali...
posledny krat...DRZTE SA HOLKY...A NIKDY NEPRESTAVAJTE BOJOVAT !!!!
wasabi,
Jasne, viem... Ja dokonca s Tebou aj suhlasim, vo vsetkom. Hlavne v tom pomalom papani a prezuvani. Mne sa len trosku nepacilo ako zareagovala lulu, pretoze jej prave to pomale papanie nepomohlo. Ja som tym celym komentom len chcela povedat, ze niet hadzat vsetky do jedneho vreca, to znamena, ze kazdej z nas pomoze nieco ine a toto forum je urcene predovsetkym na to, aby sme si poradili, aby kazda z nas povedala svoj pribeh, zdoverila sa a povedala, co prave mne, tebe a hociktorej z nas pomaha/pomohlo ...
yuka,
wasabi123@azet.sk
Zuzka,
nechcela som si tu nic dokazovat...chcela som len pomoct..to je vsetko....
Zuzik,
viem ze mas pravdu..ale aj ja som o tej svojej presvedcena..mozno to nebude platit na kazdu..ale ked aspon len na jednu..budem veelmi stastna..ale vidim ze viacerym to pomale papanie pomaha...
teraz som si chvilu odbehla...mam tooolko papierovaciek...spravila som len tretinu co som dnes chcela...len preto ze som zabludila sem...ze mi to nedalo...koli vam holky ...do riti...bo mi na vas zalezi....
yuka...skype mam..aj FB...ale vsade moje meno...spravim si nejaky mail pre teba...tam mozes napisat..ked je to tak surne..idem hned na to..ok moja???
Zuzi, ja len ze, super koment...sama by som to isto lepsie nenapisala... dufam ze si to vsetky divcata precitate :)
a DRZIM PRSTY zajtra na tej skuske, das to!
Ide sa mi momentalne velmi tazko pisat, nechcem sa tu nikoho dotknut ... Vsetky sme sem prisli pre podporu sa z niecoho dostat. Bulimia, anorexia, to je uuuplne jedno. Hadat a dokazovat si, kto je na tom horsie si mozeme niekde inde. Niktora z nas to nema lahke, kazda si presla niecim inym. Ale v podstate sme na tom itak rovnako. Kazda chceme vyhrat, kazda z nas chce byt zdrava a uzivat si zivot. Takze sa tu prosim nehadajte baby, podme naspat tam, kde sme boli vcera, predvcerom. Podme sa dalej podporovat.
Neexistuje ziaden osvedceny sposob liecby, ktory sa da aplikovat na kazdu z nas. Kazda z nas sa stala chorou na zaklade nejakeho ineho podnetu, ci uz situacia doma, ci uz to, ze sme chceli schudnut a objavili sme uzasny sposob ako jest a zaroven nejest, kontrola nad jedlom, depresie, skola ... Kazda do toho spadla inac, kazdej z nas pomoze nieco ine sa z toho dostat. Niekomu pomoze to, ze si da facku, niekomu to, ze sa mu narodi dieta, niekomu zase to, ze je pomaly, inemu to, ze si jedlo planuje ... Je to vsetko strasne individualne. Pri tejto chorobe je dolezity individualny pristup ku kazden jednej z nas. (sorry, myslienky mi idu, tak neviem, ci je to zrozumitelne) Rozpravame si tu ale vlastne zazitky, podpora je dolezita. To, co zaberie na mna vobec nemusi pomoct Marushik a naopak. Tak ako ja nenavidim koprovu omacku a moj tatino ju miluje. Tak ako ja lubim paradajky, moj tatino z nich grca ... Chapete ??? Proste sa neda povedat, ze takto som sa z toho dostala ja, tak sa urcite dostanes aj Ty. Ja som alergicka na nejaky liek, Ty byt nemusis... Ludska bytost je kazda strasne jedinecna :)
Snazme sa vazit si samych seba, nepozerat sa na seba ako na neviem co ale vazme si samu seba a budeme si vazit aj druhych. Nie nadarmo sa vravi, ze pokial nemas rada seba, nemozes milovat ani ostatnych. Majme uctu.
Je nehorazne tazke bojovat so sebou samym a presne o tom PPP je. Vyhrat nad sebou. Mas chripku ? Das si nejaky panadol-dva a o par dni si ok. Ale toto ? Sak tu s tym bojujem uz v jednom kuse 10 rokov. Katastrofa. A veru, je to tak, uz vzdy budem len abstinent. Je to tak. Mna pocas dvoch rokov ani len nenapadlo, ze idem sa vyvracat ... Jedla som co som chcela, kde som chcela, kedy som chcela, akoukolvek rychlostou, ktoru som ani len nevnimala a potom bum, vysoka skola a ani neviem a som 4 roky tam, kde vtedy pred dvoma rokmi ... Fasa. Fakt neviem ako sa to stalo, proste sa to stalo. Je to tu a idem znova... Idem zase bojovat a viem ze to porazim. Som dost silna, aby som dokazala vyhrat aj sama nad sebou. Chodim uz 4.rok do skoly, ktoru z duse nenavidim a preco ? Neviem ... Ked dokazem hento, dokazem porazit aj PPP.
Baby, podpora najdolezitejsia. Nenechajme si to tu pokazit...
Zajtra mam skusku, drzite mi palce ? Budem to potrebovat :)