Ahojte,
práve som sa vrátila z wc-ka. Naposledy-včera- keď som "TO" urobila, povedala som si že už nikdy viac!...Už asi 1000-cí krát...
Preklínam deň, keď som to spravila prvý krát. Neviem si už predstaviť aké to je žiť bez neustálych myšlienok na jedlo a na to čo s ním po jedení "musím" urobiť. A vlastne, mnohé z vás ste si asi podobným prešli,alebo ešte prechádzate...
Mám 22 rokov. Bulímia ma trápi už dobré tri roky. Prepadla som jej počas toho ako som mala anorexiu, ktorá sa mi začala v mojich 19 rokoch. Prestala som skoro úplne jesť, aj keď to bolo pre mňa utrpenie,pretože jedlo milujem... ale neznášala som sa, svoj celkový vzhľad(čo sa doteraz nezmenilo:(...práve naopak, čím ďalej, tým viac, sa samej sebe hnusím). Vtedy som na výšku 167 cm mala 52 kíl a to sa mi zdalo priveľa. A tak som to dotiahla na 46. Verte či nie, bolo to jediné obdobie v mojom živote, kedy som sa cítila celkom "pekne" a príťažlivo...avšak, potom som začala brať antikoncepciu kvôli menštruácii, ktorú som nemala viac ako rok a pribrala som na pôvodných 52 kg. Kvôli priberaniu, ktoré neprestávalo, sa u mna postupne vyvinula depresia, až som začala navštevovať psychiatra. Predpísal mi lieky-antidepresíva, z ktorých som pribrala ďalších 8 kíl...Od vtedy je tomu rok a ja mám stále váhu okolo 60-63 kíl, hnusnú bulímiu a hnus zo seba.. Nenávidím sa ako nikdy predtým :( Nikto z blízkych o mojom probléme nevie a ja neviem ako ďalej. Preto som sa odvážila aspoň k tomuto, že sa zdôverím s Vami. Viem, že chcem byť zdravá,nechcem sa už neustále len prežieraŤ, ale moja vôľa je slabá. A chcela by som sa mať konečne rada, aby som mohla viesť plnohodnotný život... Ak by ste mi vedeli poradiť dievčatá, ktoré ste sa z toho dostali, bola by som Vám úprimne vďačná. Takisto ako sa poteším aj slovám Vás kočky, ktoré tým prechádzate teraz...Ďakujem...
--------------
Poradňa - Poruchy príjmu potravy - www.zdravie.sk
Už naozaj nevládzem
Ahoj slizik,
mame povies, ked to tak budes citit, nic nerob nasilu. Ked bude cas a budes na to pripravena, povies jej to. Ja som nemusela nic hovorit, mna prvykrat nacapala a potom som velmi schudla, takze videla ... asi tak. Ale matky ako som pisala, to celkovo zle nesu, lebo to beru ako vlastne zlyhanie. Takze vyckaj, nic nesil. Pride spravny cas, to budes citit.
Inak, hlavne Ty musis chciet kvoli sebe dat sa dokopy, nie aby si to robila kvoli inym ludom. Lebo u mna to bolo tak, ze ked som to povedala istym ludom, bolo asi mesiac super, ze negrcala som, ale postupne som prestala jest a potom sa vsetko dost zhorsilo. Nemozes mat pocit, ze to robis/respektive ze sa liecis kvoli niekomu, musis to robit pre seba samu :)
Fitko, cvicenie a posilka - super ! Urcite si kup tu permanentku. Odputas pozornost od jedla, najdes novy zmysel a budes sa citit super. Ale popri cviceni treba papat, dobre moja ? Vyssi vydaj, vyssi prijem :)
BTW, som rada, ze si sa ozvala :)
Ahojte baby, vidim ze pekne vsetky postupujete v tom nasom spolocnom usili...nie nebojte sa nevzdala som to!:)stale pojujem, snazim sa....raz je dobre, potom zas horsie....ja som skusila taktiku povedat to ludom z mojho okolia...ze ked zlyham ze sklamem aj ich a celkom to pomaha...snazim sa viac...ale zistila som ze ten pocit ze priberiem z "tolkeho" jedla je strasny a tak sa musim prinutit chodit cvicit!!pomaly rok a pol som sa dost aktivne pohybovala a teraz nemam poobede kedy...a kedze ziadny airobik ani nic podobne doobeda nie je ostava mi jedine posilka....ja si myslim ze ked budem jest take mensie mnozstva a hybat sa ze to moj chory mozog prijme skor akoby som len jedla,ci?...normalne si kupim pernamentku aby som sa prinutila :)neviem vsak ako mam o mojej chorobe povedat mame....:(ako to u vas prebiehalo?nejake dobre rady?...inak som na vas strasne hrda...pomahate mi aj ked sa casto neozyvam....pekny slnecny dnik...uzite si ho
Dakujem Vam, lasocky, ste zlate :)
Vcera vecer, ked som isla spat - teda snazila som sa spat, v hlave som si predstavovala, ako si kupujem buduci rok, teda cca takto o rok saty na moje inzinierske promocie, ake si kupim, kde si ich kupim, ako mi budu vsetci gratulovat, ake nadherne kvety dostanem a predstavovala som si, ze tam budu vsetci, cela moja rodina (moja rodina predstavuje tak max 10 ludi, ale tak dufam, ze hlavne pride mamina s tatinom a aj brat z ruska ...). No a tato predstava ma drzala nad vodou, vidina diplomu a stastne tvare mojich rodicov a dedkovcov :) Takze som si nepripustala, ze to neurobim a ze rocnik proste ja nebudem opakovat :) No a vyzera to tak, ze sa podarilo :) Nemam to sice este zapisane v indexe, ale ... to uz je len detail :) Takze sa tesim strasne najviac na svete a uz len rok na tej prekliatej skole !!! A huraaaa prazdniny :) Tesim sa, tesim, dakujem Vam strasne pekne za podporu baby, ste uzasne :) Vcera som aj napriek strasnej depke negrcala, rano som si dokonca dala ranajky :) Vdaka Vam, dodavate mi neskutocnu podporu ! Wasabi, dakujem, ze si na mna myslela este aj dnes rano. Ja uz som sa na Vas vcera vecer mierne vykaslala :( ospravedlnujem sa. Hned , hned Vam idem na vsetko odpisat a zareagovat na vsetky prispevky !!!
Najprv Ty, wasabi :)
Myslim, ze ta stretavka Ti musela dodat kopu sebavedomia. Nie ? Urcite si tam hviezdila a zasluzene :) Po dvoch detoch mas postavicku uuuzasnu a musim Ta pochvalit za to Tvoje "nove" rozmyslanie, ktore je urcite zdravsie ako to nase "chore", ze aj pri 54kg sa citime ako take tlstozy. Presne ako pises, pokial si to neuvedomime v hlave a nezacneme sa na seba pozerat diametralne odlisne, bude sa nam zdat aj pri 40tich kilach, ze mame zadky ako take dve pologule a noziska jak prasce atd. Cize baby, pekne si uvedomit, ze to len nase chore mozgy nas vidia skreslene a inym ludom sa zdame pekne, krasne, nadherne, chude, normalne atd. Na mna sa chlapi pozerali aj ked som mala o 5 kil viac, aj ked som mala o 5 kil menej a tak isto sa pozeraju aj teraz. Chlapi si vsimaju uplne ine veci a hlavne nevidia to, co vidime my. Ja mam pocit, ze na sebe vidim aj to jablko, ktore som teraz zjedla. Nehovorim, ze teraz, ale niekedy, ked mi poriadne prepina si vidim tuk aj na ocnych vieckach a tam, kde nie je ani gram tuku. Pisem to tu uz miliontykrat a napisem to tu este milionkrat, treba zmenit rozmyslanie, nie schudnut. V hlavach si to treba dat do poriadku a bude to ok. Budeme stastnejsie, ked sa nebudeme cely den zaoberat jedlom a nasou postavickou. Takze wasabi, pochvala ide Tebe este aj za ten hamburger a colu a za to, ze sa zdas byt sama sebe priliz chuda a nie konecne ako tlste prasa, od ktoreho mas este minimalne 60kil :) Ouki douki ?
Marushik, Ty sa prosim dnes ozvi, dufam, ze mas dnes ooooomnoho lepsi den ako bol ten vcerajsi, nevydareny :) Ja si myslim toto: 1, bola si unavena a ja ked som unavena - vrazdim
2, vieme ake to je, ked uz proste s rodicmi nezijes. ja nezijem s rodicmi uz 6 rokov , nie sme na seba zvyknuti, kazdy uz mame nejake svoje zvyky a ked nam to niekto narusi, katastrofa. Tiez mi vzdy trva par dni, pokial si zvyknem, ze nie som doma sama. Tie reci, ze som hentaka a taka, ze nemozem robit co chcem, nemozem si riady umyt az po dvoch hodinach, veci nechat pohodene na slolicke aj tyzden. No nebavi ma to. No postupne si na to zvyknem aj ja, aj rodicia. Takze par dni mozno budes mat tazkych, mozno aj tyzden, ale musis si uvedomit, mojko, ze NIC NIE JE TAKE DOLEZITE, AKO TVOJE PSYCHICKE A FYZICKE ZDRAVIE :) ok ? Je to urcite tak !!! Cize ked Ta budu doma srat, zober sa a chod von, alebo nam tu o tom napis, chod si zabehat. A nie smer chladnicka-hajzel :) Proste to za to nestoji. Nemyslis, ze by pomohlo, keby si sa o tom s rodicmi porozpravala ? Mne to pomohlo. Samozrejme, rodicia nechapu, alebo radsej, oni nechcu chapat, pretoze to, ze si pripustia, ze ich dcera ma bulimiu musia uznat, ze niekde asi pravdepodobne spravili chybu aj oni. A clovek si nerad priznava chyby. Hlavne matky, ktore sa snazia urobit pre svoje deti to naj. Ale pomohlo to aspon v tom, ze mamina chapala, ze niektore veci ohladom jedla si ja potrebujem planovat, potrebujem vediet co, kedy ako. Ked som frflala, nebrala to ako neviem co ... Chapes Marushik ? Aspon v tychto veciach to pomohlo ... A snazia sa ma pochopit. To je fakt. Taktiez vidia, co mi sposobuje skola, ale stresy, nervy atd. Parkrat som skoncila v nemocnici, co som bola s nervami v kybli. Vtedy si KONECNE uvedomili, ze nie je najdolezitejsie mat tie posrate A-cka, ale postacia aj E-cka. Cize aj toto sa zlepsilo. Ked nieco neurobim, podporuju ma ako tak. Popremyslaj mojko, ok ? Hovorim z vlastnej skusenosti, ze mne to pomohlo, nasi viacej chapu a uvedomuju si suvislosti a netlacia ma silou mocou do veci, ktore itak nie su zivotne dolezite. Uvedomuju si, ze radsej ma chcu zivu ako niekde zasamovrazdenu s diplomom a neviam cim zavesenym v izbicke na stene :) Duuuufam, ze som sa ako tak vyjadrila zrozumitelne :)
Vcera bol proste debilny den, kedy ste sa povadili ale ved co, ja sa tiez v lete aspon raz tyzdenne povadim s nasimi. A vies co ? Ja sa s nasimi preventivne hadam aj teraz, ked oni su prec a ja na Slovensku. Cez skype sa vieme tak vyhecovat, ze potom sa tyzden nerozpravame atd., takze to je normalka v kazdej rodine.
Wasabi, teraz som si spomenula, dalsia ciga ? Neeeeeeeee :)
Ja si dnes normalne mozno kupil de luxe a sama oslavim koniec skusok :) Haha ... Lebo kamoska moze az zajtra, nasa streda sa tento tyzden presuva na stvrtok :)
Zlaticka, uz ani neviem co som tu popisala, takze sa lucim zatial a ked ma nieco napadne (asi hej) tak napisem ...
Oui, ako moja ?
Slizik, Petrusik ... kde ste ?
ZUZKA,
DRZIM PALCE DNES...A MYSLIM NA TEBA ....ale som kludna..myslim ze to das..mam takeho tušaka :)))
Marushik moj...
vsetci mame tie svoje problemy...kazdy ine...do riti preco to tak musi byt...zivot ti kladie pod nohy X prekazok..stale nieco zle...sem tam nieco dobre..aby si sa troska potesila...ale aby nebolo prilis vela radosti...BUM..hned ti zasadi ranu...ja to nenavidim...poznam holky...totalne mrchy...hnusneee...a stale sa maju dobre..a furt sa im darí...a chodia vysmiate...prečo aj nie....
a my..dost ze mame problemy a starosti so stravovanim...to je pekelny údel...aspon pre mna..vzhladom na pregrcane roky...este ti ide pan "život" ..ked sa ti moze troska zadarit..hodi ti polena pod nohy..vlastne nie ze poleno...rovno cely strom..
Marushiiiik...
dnes ste sa stretli..po neviem akej dlhej dobe...skus troska cuvnut moja...vsak ten tvoj ocino..mozno vobec nechape voč gou....zrejme si bola podrazdena...ale preco???hm?vsak na rodinkusa musis tesit holka...ale tusim ze to bolo asi tym..no ze si zbadala sestru..a ta schudnuta...no a ty si si pripadala akoby si mala v tom momente 100 kil..je to tak??...to musis prekonat moja...keby si co i len tusila...ake veci mi teraz unikli...vahu by si neriesila...ani neriws moja...ooookaaa???
Jaj, a prepacte ze takto sebecky len o sebe pisem, ale vazne nemam sil...ale prajem Vam fakt vela trpezivosti, pevnej vole zajtra a krasny dnik, nech je lepsi ako ten dnesny...
Babky...
neuverite, alebo aj hej..dnes som to nezvladla a prezrala som sa...a islo to von, teda, len mala cast, vacsia ostala vo mne(o to horsie) :((( Hanbim sa, hnevam sa na seba, chce sa mi revat...no, viete o com hovorim...
Dnes bol velmi zly den. celu noc som sa balila a tak som bola rano uplne nervozna a ked mi prisla sestra "pomoct" uplne sme sa pohadali a to napatie nie a nie odist, prave naopak sa len zvysovalo a ked dosiel ocko po nas, uplne to vybuchlo, doslo k nejakym nedorozumeniam a tak sme sa pohadali, ze som skoro celu cestu domov (cca 5-6 hodin) prerevala bez jedineho pohladu na nich...najhorsie na tom jeto, ze ani jeden z nich ma vobec nechapali, mysleli si ze som naduta a urazena a mne pritom bolo na...Ale takto to je u nas cely moj zivot..ked mi je smutno, je mi na..., izolujem sa a oni si vzdy myslia ze som urazena a ze mi lezu na nervy...ked som zacala navstevovat psychologa a neskor psychiatra, nebrali to vazne, vraj kazdy ma problemy...a ked mi predpisal antidepresiva, povedali ze to uz prehanam...ale ja nemam sil im to vysvetlovat, to ze mi bolo NAHOVNO, ze som sa chcela parkrat zabit a ze som tu uz nechcela byt, ze som mala depresiu...lebo oni o tom nechcu ani pocut, nepochopili by to, pretoze oni to ani pochopit nechcu a uz vobec si to pripustit... No, jednoducho, ze robim z komara somara....hej, vsetko som to robila preto aby som na seba uputala pozornost...samozrejme :(
...tazko som to niesla a doteraz to tazko nesiem, ze ma nevedeli pochopit vlastni rodicia...
a to som uz zasla daleko...prepacte, nejak mi prislo smutno...jednoducho, ked sme dosli domov, dala som si veceru, lebo som celu cestu nedala nic do ust, a to by bolo fajn, keby som si za tym nedala este kolac a za tym este jeden a uz som vedela, ze to vo mne neostane..a tak som si este dala ine "vyborne veci" a sla som grcat...nedalo sa mi, len asi tak tretinka z toho co som pozrala..cize s tym humusom, teda kvantom jedla, ja idem spat...ach jaj...
Zajtra sa hadam viac rozpisem, aj k vasim uspechom a neuspechom, len teraz musim bezat(spat)..tak teda, nech sa vam podari zajtra dobre zacat hned od rana, dobre holky?
dobru nocku...
inak...
chyba mi tu slizik...petrusik.....
pytam sa..tiez sa malo ozyvas...
holky moje...snad ste to nevzdali.....
sa ozvite troska..
Marushik...cesta domkov....parada...ze???...ozvi sa ked dojdes dom....:)
*holka som myslela...
ja si myslim ze si sa drzala skvele...ak ale cakas koment od zuzky...neboj...pride....zajtra urcite..
sladku nocku ;-)
yuka....
ja vzdy jednam ferovo...tak ta klamat nebudem urcite....ja vzdy len pravdu...
myslim..holka...ze si to zvladla uuuuzasne....jedla si ukazkovo :)))) tesim sa z teba.....aspon niekto mal skvely den...napriek tomu...ze si brkala kade tade...dokazala si to ustat...a napapkat sa presne tak ako ma byt.....si hilka...tesim sa z teba.....
