Už naozaj nevládzem

Ahoj Oui,

ja len ze ten doktor Obuch ma ucil teraz jeden predmet tento semester..neviem Ti ale povedat aky je ako terapeut..ale inak bol sympticky a celkom "vtipalek". Mozno by si to u nho mohla skusit...

A inac, ani mne sa moc nedari posledne dni, moja...a tiez neviem co je dobre pre mna, ale som
si ista ze mne toto forum pomaha, babky ma drzia "nad vodou" a urcite som vdaka nim zodpovednejsia co sa tyka grcania...vlastne za posledny tyzden som grcala "len" 2 krat...co je celkom uspech, ked u mna je (teda dufam ze uz len bolo) to na denno- dennom poriadku..ale tak kazda sme ina, kazdej pomoze nieco ine...uvidim ako to pojde dalej, ale zatial som rada z som tu.

A dik ze pises, lebo uz sme boli vsetky zvedave ako na tom si..nevadi, ideme dalej, aj ked sa nedari len treba vydrzat tieto "pady"..a skus teda toho terapeuta, ja som chodila ku psychiatrovi, ale uz by som sa k nemu nevratila urcite, pretoze mi vobec nepomohol a ani nemal snahu, v podstate vsetko co spravil bolo, ze mi predpisal antidepresiva a to bolo vsetko. Dr. Mudry. A ak Ti/ Vam mozem poradit, nechod k nemu.

takze tak, Oui nevzdavaj sa. Ked sa toho raz zbavime, az potom si uvedomime ze svet je krasny a je x dovodov ZIT...bude dobre.

Presne tak, každá sme ORIGINÁL :)
Myslím si, že úsmev Ti určite vie vyčarovať lepšiu náladu, aj keď možno spočiatku nebude až taký úprimný. Treba si nájsť bársjakú maličkosť, aj úplnú blbosť, z ktorej sa budeš tešiť. Či už to bude pekné počasie, alebo len ten pocit, že máš prázdniny. Pusti si nejakú komédiu ... To mi raz poradil jeden priateľ - celý deň si púšťať komédie a smiať sa :) Fakt to pomáha, mala som hneď lepšiu náladu. A nie len ja, aj ľudia okolo mňa. Lepšie sa na mňa pozeralo :) Marushik, teškaj sa z toho, že si doma, s rodinkou, majú Ťa radi.
Ja odkedy sa viem porozprávať o svojich pocitoch, je to všetko lepšie. Pretože my si toto všetko kompenzujeme jedlom. Jedlo berieme ako únik od vlastných problémov, ked sa prežierame, sme v nejakom inom svete a grcanie potom berieme ako nejakú úľavu, vyventilovanie sa. Necítite to aj Vy tak, baby ???
Marushik, držím Ti silno palce, neboj, všetko bude ok, verím tomu. Cmuk

Zuzik,

no mas pravdu, nemala by som tolko na seba "kydat" ja viem, len ja ako keby som tak vzdy reagovala na moj neuspech, hocaky neuspech...ja viem, ze hlavne je prijat sa, lebo ako pises, ine nebudeme a neostava nam nic ine..

tie problemy maju asi nejake to prepojenie s vztahom k mamke, a celkovo potom zo vsetkymi vztahmi v rodine..ja viem, ja si to aj takto teoreticky povedat viem, len prakticky je to ine :(. Ale Zuzik, skusim aspon nieco. Skusim viac davat najavo svoje pocity, a viac o nich rozpravat aby to zase neposobilo tak, ze som urazena, alebo neviem aka este :-/ Lebo priznavam, ze ako kazdy clovek sa sem-tam aj urazim, ale zeby to bol jeden jediny vyraz na to ked som urazena, ale aj ked mi je smutno, tazko, na zabitie sa...aaach, skusim sa teda viac usmievat, mozno aj ked to bude na silu...ale mozno, to bude mat efekt, ze sa mi aj z toho usmievania nakoniec zlepsi nalada..hm, myslite si ze je to mozne? :)

Inac tato veta(teda dve): "Ale snazim sa. Snazim sa potlacat vlastne chore myslenie a sustredit sa na to, co je naozaj pravda."..sa mi velmi paci, je v nej velka pravda... mali by sme si to uvedomit vzdy predtym ako sa nechame tymto myslenim zdeptat.

Vdaka Zuzi, skusim to, usmievat sa a viac vraviet o svojich pocitoch..a menej sa porovnavat a uz vobec nie s mamkou, sestrou, proste to tak nejde. Kazda sme original..

A Zuzi, oblec si nejake tie saty :) len sa musis pripravit potom na tie chlapske pohlady a poznamky...pekny dnik a dakujem este raz ;)

ahojte koceny,
mala som teraz zle dni, tak som ani nemala silu a chut chodit sem vsetko citat a uz vobec nie sa chvalit tym, ako zle to ide. niekedy som si nie uplne ista, ci je lepsie ppp riesit takto verejne, alebo nie, ale na to si casom pridem sama. ine je rozpravat sa a mat nad sebou nejaku superviziu - na skupinke to je super, lebo aj ked sa stretneme banda v srackach, vzdy je tam koordinatorka, ktora je vyliecena a fakt to vie ukocirovat tak, aby sme sa vzajomne v tom nejak nechcene nemotali este viac.

inak vcera som zo skusky vyletela, myslim, ze mi to mohol dat, na lepsie ako E to nebolo, ale zasa ... dnes idem zistovat, dokedy je nariadene vyucujucim odovzdat harky so znamkami, on si totiz mysli, ze do augusta, tak mi dal termin az vtedy, no potom mi iny vravel, ze to je blbost, ze je na to uz len tyzden. takze ak je to tak, mam tak 50% sancu, ze neurobim rocnik, ale uz som si koli tomu poplakala a hadam je to uz von.

utorok som mala narodky, vcera som ich vecer trochu oslavila, strasne som rada, ze som sa dostala medzi ludi, lebo som mala pol dna uplne na picku pocity, no vecernym vinkom a dobrou spolocnostou sa celkom splachli.

dnes som mala chute uz, ale povedala som si, ze kurva, ten pocit na konci dna, ked som bola uspesna je daleko lepsi, ako pocit z tony zozrateho peciva (ja som na sladke a pecivo hlavne) a ze kazdy den si mozem hovorit zasa, ze od zajtra zacnem a aj tak nezacnem, lebo takto to bolo roky.
takze sa snazim drzat, kurnik, musi to vyjst.

chcem dnes zohnat nejakeho psychoterapeuta, ani sama neviem koho, mate s dakym dobre skusenosti?

dost pozeram na Dr. Obucha z fakultnej nemocnice, ale neviem, co si mysliet, nemam na neho nazor od nikoho, kto s nim mal individualne terapie.

chodite k psychologovi/psychiatrovi? alebo mate vo svojom okoli niekoho, kto dakam chodi a moze niekoho odporucat?
nechcem medikamentoznu liecbu, pokym nie je nevyhnutna, chcem hlavne ludsky pristup.

Ahoj Marushik moj :)

Je mi smutno z toho co pises. Rodinne vztahy su velmi komplikovane, v kazdej jednej rodine su problemy, tie vzdy boli a aj budu. Ach jaj, ako to napisat. Ale mne sa najlepsie pise o vlastnych skusenostiach, pretoze to som prezila a mozno si z toho nieco vezmes aj Ty, alebo uz hocikto iny , kto si to tu cita. A ak moje slova pomozu aspon jednemu zo sto, budem rada :)
Mojko, "nepodarok" ? Prosim Ta, nenazyvaj sa nepodarkom, pretoze to urcite nie si ! Ani Ty, ani ja a ani nikto iny. Kazdy clovek je nejaky. Niekto ma dlhe nohy, niekto je maly, vysoky, modre oci, hnede oci ... No a clovek nikdy nebude spokojny s tym, co ma. Kazdy chce to, co nema. Je to proste tak. Len si musime uvedomit, ze proste takato som, ina nebudem a musime sa s tym zmierit. Musime sa naucit milovat sameho seba , pretoze len tadial vedie cesta. Musime sa vediet prijat take, ake sme. Ani ja sa na seba nepozeram ako na najvacsiu krasku a bohynu. Samozrejme, su dni kedy si poviem, ze super, dobre vyzeras Zuza, ale su aj dni, kedy sa mi chce zo seba grcat - doslova bohuzial :( Ale snazim sa. Snazim sa potlacat vlastne chore myslenie a sustredit sa na to, co je naozaj pravda. Dnes som isla s kolegynou vo vytahu. Ona je velmi mila, sympaticka, mudra, mlada, pekna ... Sme asi tak isto vysoke, vekovo tiez narovnako, ona ma asi o 10 kil viac ako ja a je hrozne sexy :) Dnes ma oblecene mini saty, vyzera v nich fakt dobre. Akoze naozaj. Tak preco by som si ich ja neobliekla ? No lebo mam v hlave zafixovane, ze ja som tlsta, ze mam tlste nohy, ruky a neviem co vsetko. Baby, asi viete co chcem povedat. Ze na nu poviem jak dobre vyzera a ja pritom mozem vyzerat o 100krat lepsie, ale to nevidim ? Takze asi tak. My sa nevidime realne, ale uplne skreslene, my sa nevidime take, ake naozaj sme.
U vacsiny z nas bulimia a anorexia su vyustenim nejakych rodinnych nepokojov, rozporov, zle vztahy s rodicmi, hlavne matkou ... ale ved to asi kazda z nas vie. U mna je to tiez tak. Moja mama vzdy odo mna , cely zivot, ocakavala neviem ake hviezdne vysledky v skole, vzdy som musela byt prva, najprvsia ... Jasne, bola som aj baculka a tak, ale hlavna pricina bol asi moj vztah s maminou. Cize momentalne sa snazim aj na tomto trosku pracovat, nie len na tom, aby som nenavstevovala wc po kazdom jedle. Snazim sa mamine vysvetlovat, co mi vadilo v detstve, co, preco, zaco, naco ... Aby chapala, ze ja som bola nespokojna a svoj hnev a nestastie som riesila tym, ze som nezrala alebo zrala a grcala. Myslim, ze to pomaha aj mne, lebo sa porozpravame, zblizi nas to a aj ona sa dokaze lepsie vcitit do mojho problemu s jedlom. A to, ze sa nebudeme rozpravat nicomu nepomoze. Marushik, bud vesela, to Ti pomoze. A vasi nebudu mat pocit, ze si nadurdena alebo nasrata alebo ja uz neviem aka. A inak vies co ? Ked som nasim povedala, teda ked oni vlastne na to sami prisli, aj moje jedenie sa zmenilo. Neviem, asi som sa hanbila prejedat sa alebo co ... Vzdy som zjedla menej a aj mi to stacilo, dokonca som schudla. Neviem opisat tieto pocity, take zvlastne to je.
Hmmmm, co este by som sem napisala :) Marushik, nemusis im predsa hned povedat, ze mas bulimiu, len sa rozpravaj o vlastnych pocitoch. Alebo chodte na kavu, najdite si s maminou nejaku spolocnu cinnost. Ja s maminou chodim na prechadzky a na kavicky (kazdy den musime ist na kavu, ked sme spolu, to je taky ritual) a nakupovanie :) My s maminou luuubime nakupovat. Kazde leto mame tradiciu, ze ideme na vylet do Viedne. Chodte aj Vy niekam, len Vy dve, uvidis, bude to fajn. Alebo vezmi aj sestru. A ziadne chore myslienky a pocity, ze oni su modelky a ty nepodarok ... Ok ?

Posielam cmuk a papa zatial
Ozvite sa, baby :)

Ahojte :)

som strasne rada ze na mna myslite Wasabi a Zuzik. Fakt ste zlate. Dakujem!

takze, dnes to bolo lepsie, teda..ako sa to vezme.. S ockom sa nebavim...prve co povedal ked dosiel z prace bolo, ci som urazena...a ja som nevedela ako reagovat, len viem ze som urazena nebola, akurat tak mi bolo luto ze sa stalo co sa stalo vcera...spustila sa potom dalsia hadka a nebavime sa...hmm. Najhorsie na tom je, ze mamka ma tak vnima takisto, pretoze s nou som sa o tom vcerajsku nebavila a co povie ocko, to je pre nu pravdive najpravdivejsie..tak je tiez ku mne trochu odmerana...ale ako pisete babky, ono to tak casto byva ze v rosine su take rozpory a vela veci ktore sa neriesia, len tak prehrmeju akokeby sa vyriesili..no, u nas je to vacsinou tak ,ze problemy sa neriesia ale "zabudaju"...

jedla som dnes zase "trochu" viac, totiz, moja mamka je najlepsia kucharka aku poznama viete si predstavit to jedlo..ach jaj, no a nevedela som sa zdrzat :(...ale nechala som to v sebe aj ked som mala take strasne pocity...

zajtra velmi dufam ze sa budem viac krotit, proste aby som nemala potom vkuse len vycitky a vycitky a vycitky....musim jest s mierou proste..a sakra, tak by som chcela jest normalne kolko chcem a nemysliet pri tom na to kolko som uz pozrala! :(
prepate za ten "optimizmus" ale asi som sa prilis tesila domov, az tak ze je to zle..Ale bude lepsie, verim...dufam...

Wasabi, urcite na tej mojej nervozite mala aj sestra, teda jej chudost :(, ako..to je pre mna najvacsi problem u nas doma, vazne...ja som doma najtucnejsia a k tomu este aj najvyssia, cize viete si predstavit ako sa asi citim...a co sa tyka vyzoru, mamka je ako modelka, vlasy ma ako hrivu krasne, v tvari vyzera na 35, a ma o 10 viac, je chudulinka..sestra tiez, velka kocka, teraz uz aj ona je chudulinka...a ja, nepodarok :(...a potom len zavidim, porovnavam sa, neviem sa zo sebou zmierit, prijat sa...a ked mam obdobia lepsie, ked nie som doma a citim sa celkom v poho, pekne, nie az tak tucne, akonahle pridem domov, vsetky pozitiva ktore som na sebe videla, zmiznu...a keby len to, pridu negativa, porovnavanie, hnus zo seba atd...

Wasabi, ja velmi velmi chcem "nepregrcat" zivot, vazne..lebo toho sa bojim, ze potom budem vetko lutovat..vdaka ze to tu pises, vdaka ze nam takto pomahas, vies, prepac ze to takto poviem, ale ze si nam zivy priklad toho ako premarnit velku cas zivota touto debilnou chorobou...a tym padom, mam motivaciu..ako, keby ze babky tu nepisem, tak dnes by som vracala asi 5 krat, lebo 5 krat minimalne som to dnes prehnala, ved som toho pozrala viac ako normalny clovek, fakt...v podstate, ked to tak bude pokracovat, tak budem obezna...dnes som si tak predstavovala, ze keby som nevygrcala za tie 3 roky to co vsetko som do seba popchala, tak mam teraz isto 120 kil...ale tym nechcem povedat ze bulimia je dobra vec!!! je to JEDNA VELKA SVINA! pretoze keby som ju nemala, tak ani nemam potrebu jest za piatich a prezierat sa, zajedat kazdy aj ten najmensi problem...atd.

Zuzik, mas pravdu v tom, ze uz je to ine...v podstate byvam sama, aj ked kazdy mesiac chodievam domov ale len na kratko...neviem, akoby sa nase cesty rozchadzali, ale viem ze to tak nie je,len proste, osamostatnievam a asi je to prirodzene...
Napriek tomu by som im to velmi chcela povedat, teda mamke hlavne, ale viem ze toho nie som schopna, vlastne si to ani neviem predstavit ze by som jej to povedala, paneboze...viem si predstavit tu reakciu, to by bolo hnevu a zlosti u nas...aj ked mamka by to mozno pochopila...neviem ja mam pocit ze ona aj nieco tusi, neviem ktora to uz sem z vas pisala, ale presne take pocity, ako, ze na mna vzdy tak divne pozera ked vyjdem z wc, kontroluje mi moje oci, ci ich nemam opuchnute, pozera mi na ruku, pyta sa ma ze preco som zas bola na wc...ale to uz dlho nerobila, naposledy tak pred pol rokom, podla mna tusi ze som mozno park krat to dala von, ale ze to bolo len take "prilezitostne"...Jednoducho, nedokazala by som im to povedat :(

ok, dost bolo uz o mne..

Zuzka, si sikovnaaa, ja som to tusila ze to das, a hlavne som ti verila, sikulka siii! Tak teraz mas krasne let pred sebou, paradicka, skvely pocit :) Strasne ti fandim, ako som uz spominala, verim ze teraz sa ti aj bude lepsie darit s tymto tu nasim problemom, ze to bude len a len lepsie, pretoze si super a silna :) Drzim prsteky!

Wasabi, no, som strasne rada ze uz si na tom lepsie, paaaaneboze, ved to su peniaze, samozrejme ze ich potrebujeme, ale je vela dolezitejsich veci, a ty vies najlepsie o tom ze najdolezitejsie je zdravie :) A ide sa dalej :)
A to ze sa citis vychrtlo?? UZASNA sprava! Ved to si moja na tej spravnej a najkratsej ceste k vyzdraveniu :)..teda ak sa to da v nasom pripade tak nazvat, to je jedno, ale proste super!

Slizik, myslim ze fajn napad! Ja som chodila posledny mesiac na fitko, bola som tam asi kazdy druhy den a fakt ze pomohlo mi to psychicky, ze som aspon trosku mala pocit ze spalujem, ze nie len prijimam do seba, ale ze aj nieco vydavam, ze nieco pre seba robim...aj ked mesiac vo fitku to mi tak zarucilo svalovku...nic viac...samozrejme okrem dobreho pocitu :) Tak do toho! A nevzdavaj sa :)

Babky, este raz vam dakujem za podporu a za to ze Vam nie som ukradnuta...je to uzasne...VY ste uzasne...

Prajem Vam krasny zajtrajsi dnik. A dobru nocku..

baby...
ja vam to teda poviem..snad sa moc nevyzradim..uz tak som toho o sebe popisala dost..a neviem kto vsetko to tu cita...len dufam ze nie nejaky znamy...
no slo o jeden projekt..a z neho veeelmi pekne peniažky...fakt dost...
aale nevadi...je vela veci dolezitejsich ako prachy...ne?? ;))) peniaze boli aj budu...len my nebudeme... :))
ale pokial sme..treba si ten zivot uzit naplno...do riti vsak to tak strasne leti...pamätam si ako vcera keby to bolo..ked som promovala..a pritom taaaak davno....
tak holky moje...žime naplno...a serme na jedlo...uzivajme si kazducku minutu...pokial budete stale riešit jedlo a kila atd...take krasne veci vam budu unikat...a ked budete starsie..bude vam to luto...ze ste zivot premrhali jedenim a zvracanim...a jedine vase zelanie bude vratit cas späť...to sa ale neda..takze..este pokial ste mladucke...majte rozum...a skoncite s tym....snazte sa..ok???
ja držim palce :)))

:))))
vsak aj ja sledujem...len my dve...ale teraz to uz bude tak pobiedne asi...no prazdniny..dovolenky...vsetci rozlietaní....
inak fajn...asi by si si ten šampusik sama ani nevychutnala...ono to je uplne ine ked si das trosku do hlavicky s niekym...pokecate...atd...takze pekne zajtra..aj s kamoskou...je jedno kedy to oslavis..hlavne ze to vyslo...tešim sa s tebou...
Marushiiiik...halooooo... :)))

Dakujem :)
Nie, ten sampusik som si nakoniec nedala, pockam ja pekne na kamosku a zajtra si dame aj s jahodami spolu. Citila by som sa jak alkacka a zajtra idem rano na 8.00 do prace, taaakze tak. Teraz som si nechty nalakovala a tak, nieco pekne si zajtra obleciem a vytesujem sa z dnesneho dna :)
Marushik, daj vediet ako sa Ti dari !
Nejako si tu piseme len my dve s wasabi, takze baby, piiiiiste aj Vy :)

ZUZULIK.... :)))
no GRATULUJEM moja....si šikula ;) ..aspon tebe to vyslo...
inak ja som dnes uz v pohodicke..no co...nevyslo...hodila som to pekne za hlavu..a ideme dalej...len som rada ze ma toa prehra nestiahla tam kde som sa metala tych peknych "par" rockov....ale vsak vies...ako som uz pisala..nedovolim aby ma nieco stiahlo tam spät...ten zivot teraz je uplne o inom...taky uuuzasnyyy...baby ja som prichadzala o takeee veci...teraz si to vsetko vynahradzam...ako som chcela este par mesiacov dozadu zomriet...teraz si zelam zit veeelmi dlho a robit vsetky tie veci o ktore ma ta mrcha choroba obrala..zivot je fakt uzasny ked sa ti myslienky netocia neustale iba okolo jedla.. :)))
a sampusik..bol??..len to prosim neprezen ako ja vcera...hlavka ma dnes taak bolela....au...ale musela som to spravit...a neboj...cigareta fuuuj...to len vcera...nervicky..a take zmiesane pocity...uz je to prec...hlavu hore..a ideme dalej :)))
ozvite sa babulky....