externa,
gratulujem prsatica jedna!!!!!!! Super to zvladas. Potvrdzujem, ze s tymi drenmi to je otrava- ja som kolkokrat na ne zabudla a ked som isla na wc tak som ich pekne tahala za sebou. Este ze su tie flasticky nerozbitne.
To ze nemozem zdvihat na ruky maleho bola asi najhoesia vec pre mna z toho vsetkeho. On je na mna velmi naviazany a pomaly na rukach bol nonstop, taky benjaminko maly maznavy. A ked som sa po prvykrat po op.k nemu zohla, ze si ho pritulim na zemi v sede, neskutocny plac pustil a domahal sa ist silou mocou na ruky. Potom zistil, ze moja mamina, otec a manzel ho zoberu v pohode hore, tak ku mne vobec nechcel ist. Tak to ma dostalo, v jednej slabej chvilke som revala jak male decko. Ale uz je dobre, zvykol si, teraz som mesiac po, dr. mi sice zakazal brat ho na ruky, no niekedy sa to uplne neda. Snazim sa maximalne posluchnut, ale su situacie, ked ho musim tak raz za den zodvihnut, nijaku bolest pri tom necitim, tak len dufam, ze je to ok.