nelina,
cha, cha, to muselo byt fakt zvlastne, radovy brat podava ranajky do postele polonahym zenskym, ha, ha, ha, ale som sa nasmiala :-DDDD
V Chirmede boli sestricky uzasne, nic som si nemusela doniest okrem ustej vody na ranne umytie zubov. Cely cas boli usmievave, komunikativne, ochotne - taky ludsky pristup. Clovek tam mal pocit, ze je snad kralovskeho rodu. Po operacii obskakovali, chlacholili, pytali sa, ako je, na poziadanie pridali nejake lieky proti bolesti, ked sa nedali z toho radu, dali co najskor z ineho radu, tak to nejako kombinovali. Furt sa pytali, ci to boli, ci nechcem nieco na spanie, ci mi netreba na zachod. Potom vecer okolo 20:00 este raz prisiel doktor, ci je vsetko OK. Cez noc som sa citila ako doma, sestricka, co mala sluzbu spala na posteli vedla mna, kecali sme (ked som nespala a vladala) ako sestry, pocuvali radio, pytala sa na vsetko, ci hlasnejsie, ci tichsie, ci mi nevadi, ked pozehli nejake pradlo, a pod.... V noci, ked mi trebalo cikat, vystrelila na moju prvu slabiku ako vcelicka a ochotne sla so mnou. Vkuse sa pytala, ci sa mi netoci hlava, alebo nie je zle. Nech pomaly vstavam, nech trosku posedim, kym vstanem,... Potom rano, ze co chcem na ranajky, ci moze byt to alebo to, ci sladke, ci chlebik. Ci este nechcem duplu, na druhy den som uz sama sla na zachod, tie flasticky boli uplne v pohode, zvykla som si na ne. Sli sme vybrat dreny (neviem preco to inde nechavaju 2 dni, tam staci 1 den a uz to nejako vela netieklo, vsak niekde nedavaju vobec dreny, tak mam podozrenie, ci nechcu zarobit na tom priplacani dalsieho dna, kedze sa urcite ziadnej nechce ist domov s drenami). No a potom som zavolala manzelovi, oni uplne v pohode, ze nikde sa nemusim ponahlat, chceli mi pomoct sa aj obliect, ale citila som sa v pohode, zvladla som to sama. A dodnes, ked tam pridem, poznaju ma, hned s usmevom zdravia, su skvele, vsetky... A prostredie vobec nie ako v nemocnici, je to take ako v nejakom novucickom hoteli v historickej budove, ako v penzione niekde v Spisskej Sobote ;-)))