Ahojte baby..Rozhodla som sa a vlastne uz konecne odvazila dat si silikonove prsia,viete mi poradit nejakeho dobreho alebo viac ako len dobreho chirurga?Zatial dakujem ;-))
..................................................................................
ZDRAVIE.sk:
Prosím odporcov silikónovým implantátov, aby rešpektovali, že je táto téma zameraná pre ich zástankyne. V prípade, že chcete hovoriť o ich nedostatkoch, prosíme v inej téme.
purple,
ja som tiez tri mesiace po opke a este neviem spat na bruchu. Uz som to skusala, ale nedalo sa. Aj sa bojim, aby sa nic nestalo a je to taky cudny pocit. Ako vravi dominique je to ako by si spala na tenisovych loptickach.
Ale poviem Ti, ze vobec nemam pocit, ze by som tam mala nejaky silikon. Myslim, ked idem po ulici a tak.
purple - zevraj sa telo s tym zzije az po pol roku, takze mozno mas pravdu, ze je to prilis skoro na nejake posudzovanie.
Inak nepocitujem nijake obmedzenia. Aj uz pekne mäknu, tak cim dalej su ako keby prirodzenejsie...
dominique,
no ved toto ze ja zo vsetkeho najradsej spim na bruchu,na chrbte absolutne nie a nechcem si potom hovorit, ze uz sa nikdy tak sladko nevyspim a ze co to bol za napad.okrem toho spania na bruchu to pri beznych cinnostiach citis ako?aj ked neviem,3 mesiace je este mozno skoro na nejake vacsie posudzovanie :-)
purple - ja som tri mesiace po opke a este stale mam niekedy pocit, ako keby som spala na tenisovych loptickach:-D
Alebo niekedy neviem este odhadnut kolko potrebujem, aby som presla bokom cez nejaky uzsi priestor. Stale rata moja hlava s nejak mensim priestorom:D
cica666, ska38 a ametystka -ďakujem za odpovede :-)
ešte by ma zaujímalo kočky: či ste sa s implošmi zžili úplne a fakt to takmer ani nevnímate ako niečo cudzie v tele alebo podvedome máte stále na mysli, že niečo umelé máte na hrudi? (nemyslím na veľkosť,len ten pocit že niečo nie telu vlastné tam je)
cica666, ska38 a ametystka -ďakujem za odpovede :-)
ešte by ma zaujímalo kočky: či ste sa s implošmi zžili úplne a fakt to takmer ani nevnímate ako niečo cudzie v tele alebo podvedome máte stále na mysli, že niečo umelé máte na hrudi? (nemyslím na veľkosť,len ten pocit že niečo nie telu vlastné tam je)
cica666, ska38 a ametystka -ďakujem za odpovede :-)
ešte by ma zaujímalo kočky: či ste sa s implošmi zžili úplne a fakt to takmer ani nevnímate ako niečo cudzie v tele alebo podvedome máte stále na mysli, že niečo umelé máte na hrudi? (nemyslím na veľkosť,len ten pocit že niečo nie telu vlastné tam je)
nathania - v prvom rade ti drzim palceky, nech ti to dobre dopadne:) Ja som sa pred opkou tiez velmi bala, dokonca som sa lucila so zivotom, ale nie je to vobec take strasne. Cele som to tu popisovala ako to prebiehalo niekolko stran dozadu. Hlavne mysli pozitivne a anesteziologicke vymenuj vsetky lieky, co beries/brala si!
Sama to naozaj nezvladnes, odporucam vyjst s pravdou von, rodicia s tym nemusia suhlasit, ale urcite ta nenechaju sa samu trepat domov v takom stave v akom budes. Navyse si mozes ublizit dvihanim veci/otvaranim dveri, mozes si celu operaciu skazit a to predpokladam ze nechces:(
A ak byvas este doma s rodicmi, neutajis to pred nimi! Budes mat stahovaci pas a podprsenku skoro po pupok, ktoru neschovas, takze lepsie je uz teraz vyjst s pravdou von.
Normalne sa hybat zvladnes po dvoch tyzdnoch uz:) Vtedy som uz aj upratovala, tasku nosila po 10 dnoch, ale tie prve dni som podstivo nic nerobila, nenamahala sa ani najmenej!
A velkostou by si to mala mat okej:) To sa neboj, budes ich mat paradne:)
Drzim palce!
dlho som tu nebola, zdravím všetky nové tváre :)
tajka, miu, sweet lemon a hlavne
s a k u r a
už tu nechodíte?
purple,
pozri si ma v galérii, tiež som bola ako tvoja sestra zo somálska, prsia nikde...mám menší imploš /275 ml/ a vyzerám celkom k svetu :))))
nathania,
celkom sama to nezvládneš. ani cestu, ani prvé dni po op. keď pôjdeš domov, budeš mať tašku a ty nesmieš nič!! po opke nosiť! a prvé dva dni by mohol byť pri tebe niekto, kto ti podá čaj, lieky a niečo pod zub. popros nejakú dobrú kamošku, nech príde po teba do nemocnice a pomôže ti v prvých dňoch.
moja mama ma tiež v tom nepodporovala, tak som si musela pomôcť bez nej, obskakovala ma dcéra :) /14/aspoň raz :)
neviem za aký čas sa zotavíš a budeš môcť ísť k rodičom, to je u každej iné. ja som asi po týždni šla k našim, ale pomaly...aj vchodovú bránu mi robilo problém otvoriť. asi po dvoch týždňoch som sa hýbala normálne.
opku som ešte neoľutovala, problémy nemám. som cca pol roka po.
ešte rada- keď ťa budú prepúšťať domov, popros doktora, nech ti pichne niečo od bolesti na cestu, mne dali novalgin.
držím palce!
