No ja som sa pokusala nejak nacrtnut temu plastickej operacie mame a ona mi zacala kazanie, ako si nevazim seba, svoje zdravie, vystavovat sa riziku, narkoze...koli comu...ja viem ze ma pravdu a povedala by som to asi aj ja svojej dcere...ale uz sama som na hranici ci do toho vlastne mam ist, ci nie a keby sa do mna pustia, tak ma zdeptaju, ze by som na to ani nesla.
Ono je to zvlastne, ze chcem to uz ja ani nepamatam...od jak ziva, seriozne( ako konzultacie a pod.) o tom uvazujem uz 3 roky, a vzdy ked uz ma prist na lamanie chleba, sama neviem, ci to bude potom dobre ...a ci to vobec stoji za ten risk...ano chcela by som vacsie prsia...ale kto vie, ci nebudu komlikacie, problemy, ake vobec budu potom....a bavila som sa o tomto aj s doktorom..je to zmena fyzicka, ale aj psychicka...., chcem mat pekny dekolt a to vyzaduje vacsie prsia....ale na druhej strane 34 rokov zijem a vidim sa takato a naraz sa zobudim a mam prsia, ktore mi som nikdy nemala...cela postava sa tym zmeni, je to urcite pozitivna zmena co sa tyka dekoltu, ale myslim, ze ked budem mat vacsie prsia, budem si pripadat viac "masivnejsia" ako celok, nie?
Boze, keby som si tak mola na 10 sekund vyskusat pocit, ake je to mat velke prsia pred tym nez pojdem na operaciu.
No a to som tym chcela povedat, ze keby ma od toho zacali odhovarat a hovorit mi vsetky negativa, co zarucene budu, zas nejdem.
Keby mam 20 tak nad tym urcite tak dlho nerozmyslam, ale uz som asi stara na to, aby som sa "iba" jednoznacne tesila a nemyslela na nic ine.
Takze ja to radsej potajme, sama pretrpim a potom im to poviem, ked ma uz nebudu moct negativne ovlyvnit...