Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

Ja som tiež pred rokom aj mesiac stratila v jeden deň mojich rodičov.Išla som k nim na navštevu a našla som ich mrtvych oboch na zemi.Už tam vraj boli takto okolo 4 dní.Doteraz sa s tým neviem zmierť a ani sa nezmierim.Mám výčitky a otázky či som mohla nejako zabrániť ich smrti.Nevedia už ako mi strašne chýbajú a môj život je prázdny. Pri zdravom rozume ma držia iba moje deti 20,18 a 3 ročný.Ale nie je hodiny kedy by som nerozmýšľala,že čo sa stalo a ako som ich našla.Už nemám na tomto svete nikoho,iba deti.Nemám sa komu vyžalovať,s kým sa poradiť a ku komu ísť.Je to ťažké.Pomahajú mi antidepresíva,ale mám chuť veľakrát sa opiť do nemoty,aby som zahnala tie myšlienky.Chýbajú mi strašne a nestihla som im povedať ako ich ľúbim a aký sú dôležitý pre mňa.

Najskor som stratila ocina ktorý bol vždy plný energie a len zrazu jedného dňa neprišiel z práce pretože odpadol ked čakal na stanici na vlak a už mu nepomohli. Zapamatala som si ho ako vždy usmiateho chlapa ktorý miloval život mala som 27 rokov. S maminou sme museli ísť ďalej a tak sme ho často spomínali a to nám pomáhalo prekonávať smútok. Ale zrazu prišiel ten najhorší deň môjho života a po mesačnom boji v nemocniciach odišla aj mamina. Zostala som sama. Mala som v tej dobe priateľa ale už to smerovalo skôr k rozchodu. Aj sa tak stalo. Sú to už štyri roky čo mamina zomrela ale neviem sa s tým zmieriť hlavne teraz ked som už aj ja mama a strašne mi chýba. Často sa pristihnem ako si hovorím prečo a placem. Neviem či to niekedy prekonam ale snáď áno. nie sú tu ľudia ku ktorým som mohla prísť bez ohlásenia s ktorými som sa rozprávala dlhé hodiny a smiala sa s nimi. Aj ked mám rodinu nie je to mama a ocko. Držím palce všetkým s podomne smutným osudom.

dakujem za tuto temu.
Aspon som si lepsie uvedomil, co ma tak vnutorne rozpitvava, a ze je to asi vacsi problem, nez som si myslel. Asi som to nechcel vidiet, ale teraz mi je to uz jasne.

koudi spon, dufam, ze si ten dnesok nejako zvladol.....

len ti ktori zaziju smrt toho najblizsieho vedia pochopit ako sa asi citite. Je to velmi tazke, ja tiez este stale kazdy den placem a to je uz skoro 9 mesiacov. Drzkajte sa, musime to zvladnut hlavne pre tých, ktorí si to zasluzia!!!!

Koudi spon, nemysli na take veci, ze si na rade, musis sa s tym vyrovnat, tak ako som sa ja musela, nic ine nam nezostava. Zivot je niekedy svina. Vtedy som tiez myslela, ze sa pre mna zastavil cas, zrazu nic nemalo zmysel. Hlavne sa vyplac, nedus smutok v sebe! Drz sa hlavne v pondelok a zelam ti vela sil, aby si to zvladol. Dufam, ze mas niekoho, o koho sa mozes opriet.(?)

ZIVOT JE KRUTY..VSETCI MI VYMRELI...UZ SOM JA NA RADE...PONDELOK MA POHREB SESTRA.NAJPRV MAMA.POTOM OTEC A TERAZ SESTRA. TRETI POHREB TOHTO ROKU!!!!CI PANA TO JE ROVNO NA PSYCHIARIU

koudi spon to naozaj ???preboha a prečo takto jeden za druhým?

Mne zomrel otec pred 25 rokmi a ja som bola v 7 mesiaci tehotenstva, my sme sa už modlili, aby zomrel, aby tolko netrpel. Mal rakovinu žalúdka a bolo to hrozné vidieť 112 kilového chlapa ako schudol na 50 kíl a mal hrozné bolesti.Mne sa veľmi uľavilo po jeho smrti,lebo som viac pozerala na neho, že mu je už dobre a netrpí ako na seba. Teraz sa starám o 84-ročnú mamu, starám sa o nu s láskou, najlepšie ako viem, som s nou doma, má stareckú demenciu a svoj svet, ale poviem vám, že jasom už zmierená s tým, že raz zomrie, lebo ja budem vedieť, že som pre nu urobila všetko. Ale verím, že ťažšie sa zmieruje so smrťou rodiča, ak zomrie mladý,hoci môj otec tiež nemal veľa mal 62 rokov. Ked som sa narodila mama mala 37 a otec 42

koudi spon, nie si sam, je to hrozny pocit, ktory poznam aj ja. jeden za druhym mi odisli moji najmilsi, pre ktorych som vlastne zila. uz sa utesujem len tym, ze im je tam dobre, netrpia, netrapia sa, to iba my sa trapime. a este mi pomaha, ked si poviem, ze oni by nechceli, aby som plakala ale aj tak.... chybaju mi strasne.