Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

Ahoj,je mi to velmi luto prajem ti uprimnu sustrast. Mne odisla do neba mamicka pred 9 mesiacmi, takze ta velmi chapem co zazivas. Bola pre mna vsetkym na svete. Snazim sa to nejako prezit aj ked nakoniec kazdy den sa ocitam v slzach. Vecer sa modlim, kazdy vecer od tej strasnej chvile a prosim mamicku ak by mohla, nech mi pride aspon do sna a ona je naozaj v mojich snoch. uz mi aj vselico povedala a aspon to ma tesi. A este ma trocha drzi nad vodou, ze sa s nou nakoniec stretnem ked si aj mna pan boh zavola. Takze nie je tomu koniec, budeme spolu aj tak. Drzkaj sa a mysli na to, ze ta strazi tvoja mamicka a dava na teba pozor.

Mám 17 rokov..a 15teho budú 2 mesiace od toho čo mi zomrela mamka..uplne z ničoho nič zobudím sa a otec mi povie čo sa stalo ani nehovorím ako zomrela lebo je to strašne...prve dni som nevedela čo mám robiť a ako sa s tým vyrovnať a stále neviem. Je ťažké ked vám odíde najdoležitejšia osoba vo vašom živote..aspoň pre mňa bola. :/ a to sa presne mne stalo mám ešte 2 staršie sestry, ale nemám pocit žeby to takto znášali ako ja. Viem že už ju nikdy neuvidím. ale stále tomu nemožem uveriť..

Kvietoček, úprimnú sústrasť Ti želám, viem čo asi cítiš, kedže aj mne mamička pred 6 timi týždnami umrela. Otecko mi umrel pred troma rokmi, súrodencov nemám. Mám manžela a deti, ale tí to tak neprežívajú ako ja. Už som úplne na dne, beriem lieky, ale nič mi nezaberá. Myslím aj na smrť, ako by mi bolo dobre s rodičmi na druhom svete. Stále len plačem, myslím na tie krásne chvíle s mamičkou, a vieš moja mamička bola pre mna tou naj najlepšou mamičkou na svete. Držím Ti palce a dúfam, že sa z toho trošku spamatáme.

Kvietoček - uprimnu sustrast dodatocne, fakt vam nezavidim.
co mozem poradit, je dat si dobry pozor na rozne legislativne veci, financne a davky, na ktore mate narok, bolo by vhodne sa obratit na nejakeho cloveka vo vasom okoli, advokatsku kancelariu, ktora vam poradi na co mate narok (sirotske davky, ulavy atd) a dat si vsetky take veci do poriadku. rodicov to sice nevrati, ale rozhodne sa vam lahsie bude zit. ono to zo zaciatku chce vybehat vsetko, ale prave preto je dobre poprosit pomoc advokata, ak sa popytate znamych ci nepoznaju niekoho dobreho a jemu/jej vysvetlite situaciu, nezriedka sa stava ze za svoju pracu pre ludi vo vasej situacii si uctuju skutocne minimum, pomozu vybavit aj to, o com ani netusite, ze na to mate pravo ci narok. netusim ako to je legislativne, mozno mate narok aj na opatrovatelku pre nevladnu staru mamu, co bude platit poistovna... treba si to zistit.
drzim palce a vela stastia!

Aj mne zomrela pred pár dňami mamina. Celý život bola zdravá a potom prišla jedna sobota, mamina odpadla a bola na mieste mrtva, proste obrovský šok...
Hlavne po tom, čo pred dvoma rokmi zomrel aj ocino a my sme malou sestrou ostali úplne samé...najhoršie na tom je, že sme obe ešte študentky bez príjmu a doma máme starú babku, ktorá je už skoro nevládna...takže momentálne naozaj neviem, ako to všetko zvládnem...

Ale viem, že sa nemôžem zložiť...teraz musím byť ja tá silná a o všetkých sa postarať...veľmi mi pomáha viera, že mamina aj ocino na nás dávajú pozor...niekde som raz čítala, že každý z blízkej rodiny, ktorý zomrie, tak sa stane strážnym anjelom a dáva na svoju rodinu pozor...tak verím, že to tak naozaj je a dúfam, že všetko sa nejak spraví...

Ale aj tak je to ťažké...nemať nikoho z rodičov, nemať ten pocit, že je tu niekto, kto ma bude bezhranične milovať a stáť stále za mnou...nikoho, kto mi v prípade potreby bez slova pomôže, alebo len tak pohladí, usmeje sa...

beriem tie lieky, ale doktorka mi povedala, že ked to nebude lepšie do januára, tak sa mám ukázať a vtedy mi dá iné lieky. Inak rodina ma aj chápe aj nie, manžel povedal, že už bude na mna tvrdší, že nemôžem stále plakať. Svoju robotu si však všetku urobím, nikto mi v ničom nepomôže, pomohla mi len mamka. ja fakt už nevládzem.

rina, objednaj sa znova k psychiatrovi (dufam, ze od neho mas lieky), ze ti nepomahaju a potrebujes zrejme nieco ine, tebe viac vyhovujuce. Neexistuje, aby si brala lieky a zaroven mala stale tak tryznive stavy.
A necit sa sebecky. Si clovek, zomrela ti matka, mas pravo smutit. A aj si to musis odsmutit. Inak to nejde. A tvoji blizki to urcite chapu. A budu to viac chapat, ked uvidia, ze naozaj nieco pre to robis (tie lieky). Mas pravo teraz ziadat o pomoc priatelov a rodinu. Urcite by si im bola v takej chvili oporou aj ty.

nie že uvažovala ale ich aj beriem, ale mi nepomáhajú,stále len revem a neviem myslieť len na mamku. Bola to najlepšia žena na svete,skromná a milujúca matka a babka.Viem, že som sebecká, že ubližujem rodine, ale jednoducho to nezvládam.

rina, neuvažovala si dočasne nad nejakými liekmi?

rina, mysli na svoje deti, aj oni chcú a potrebujú mamu (aj keď to možno nedávajú najavo).