Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

Ako som sa vyrovnala som smrtou mamičky.Ked som mala 27 rokov zomrela mí sestra pri porode za osem mesiacoiv moja dobrá mamička.Bol to pre mna šok aj pre to že moj otecko začál navštevovat pohostinstvá.Bolo s nim vela starosti darmo sme mu pomahali,robíl nam to asi naschval.Ja som otehotnela,všetci ma nahovarali na prerušenie tehotnosti,Ja som si to ale nechala.Narodila sa mi dcerka a doma som mala chlapčeka.Ale čo bolo najhoršie začala som mat strach s ludi bála som sa chdit aj do obchodu.Všetko kupovál manžel.Sama som vyhladala psychatričku,lieky ma len oblbovali.Prestala som uživat lieky.A hovorila som si že musim ist von medzi ludi a nakoniec som svojou volou prekonala všetky prekážky.Yložila som si piesn o matke a tu som si spievala,ked mi bolo smutno.Púštala som si platne a počuvala hudbu.Stale som si hovorila že sa nikoho nebojim.Pomohlo mi to,dneská mám 67 rokov,ale často na rodičov spomínam a vela sa mi sníva o mamičke a oteckovi.A som spokojná.Z láskov sa starám o ich hrob. olga

mne otec umrel je to uz rok a pol na rakovinu velmi trpel,je to tazke a zabudnut sa neda vie to ozaj kto to prezil ,neviem preco citim sa teraz taka znicena ako chora unavena bez energie som odvtedy ina taka uzavreta,mam mamu ktora sa stara o brata schyzofrenika aj to boli ,je to tazke ale treba pozerat na pekne stranky zivota a to su moje deti a manzel ktory mi robia zivot peknym a stastnym to vas pohana vpred treba sa snazit byt stastny aj napriek bolesti ktoru mate v srdci

Margit máš pravdu kto to nezažil,ten veru nepochopí.Odkedy moji rodičia zomreli vnímam to ceľkom inak.Pritom som mala svoje roky ked mi mama zomrela/37/a ked otec tak/43/Svoju rodinu,pritom to strašne vie bolieť.Gabči prajem tej tvojej príbuznej aby sa čím skôr pozbierala.Nech ju v tom podporí aj jej rodina.Treba ju z tej tichosti vytiahnuť nejak.

Mne mama zomrela pred rokom a pol.Mala rakovinu a veľmi trpela.So mnou to bolo asi tak,že odkedy vlastne ochorela na rakovinu,tak som sa psychicky zosypala a je to už skoro 5 rokov a stále sa liečim u psychiatra/antidepresíva/.Tento rok som bola aj hospitalizovaná na psychiatrii.Kto týmto neprešiel,nepochopí.Treba čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc,psychické problémy dokážu naštartovať rôzne zdravotné ťažkosti,ktorými som si prešla/bolesti chrbtice,vracanie,závrate,odpadávanie,časté virózy,nechuť do jedla,poruchy spánku,samovražedné myšlienky.

delphia dakujem.No sama pracuje v zdravotníctve takže z tej strany vie niečo.Je nám jej veľmi ľuto lebo veľmi rozumeli s mamou,strašne jej to chýba.Do práce chodí pravideľne,rozum má namieste,len je nám ťažko sa na nu pozerať aká je tichá,bez usmevu,vidieť strašne tu bolesť v ociach.Ani sama neviem či by bolo dobré rozprávať sa s nou o zosnulej alebo radšej o všetkom inom.Sama nemám mamu už 9 rokov,mne to pomohlo ked som si na to myslela bola veľmi chorá aspon takto už netrpí.

este dodam, ze dotycna osoba musi chciet vyhladat odbornika. ak nema sam o to zaujem, tak zial, nemozme nic urobit. takze poradit mozes, ale rozhodnut sa musi sam. na silu ho dotiahnut k lekarovi nie je mozne, aj ked si presvedcena, ze by mu len a len pomohol.

nakolko sme kazdy iny typ osobnosti (sangvinik, cholerik, melancholik, flegmatk), tak aj takato smutna udalost sa preziva a spracuva rozlicne. smutok po umrti blizkej osoby je prirodzeny, ale ak trva velmi dlho, moze prerast do dusevnej choroby. preto je vhodne, ak clovek citi, ze sa sam nevie popasovat so svojou bolestou zo straty blizkej osoby, vyhladat odbornu pomoc psychologa, resp. psychiatra. umrtie blizkej osoby je velmi silny stresovy faktor.