Určite sa nájde medzi vami niekto komu zomrela mama.V detstve alebo v dospelosti.Ako ste sa s tým vyrovnali?Dlho to trvalo pokiaľ ste sa pozbierali?Z čoho ste brali silu?Vedel vám niekto pomôcť a akým spôsobom?Pýtam sa preto lebo máme v rodine niekoho komu pred pár mesiacom zomrela mama.Snažíme sa jej pomôcť ako vieme,ale vidím že sa veľmi trápi.Pritom je už dospelá,mala ju choru no napriek tomu.
Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?
gabči
zewa
Vo mne zostal velmi pokojny pocit po precitani knih Zivot po zivote a Zivot po strate od Moodyho.
amanda23
je to tazke, tiez ma to dohnalo kedysi k antidepresivam, najlepsie najst dobreho psychologa, alebo liecitela, mat s kym o tom pokecat, aby sa clovek z toho smutku nezrutil celkom, potom sa z toho tazko vyhrabava a casto musi uzivat aj lieky, treba sa zamestnat a mysliet nato, ze ti co umreli a lubili sme ich sa maju dobre a nepochybuj o tom ani malo, ze by si sa s nimi raz nestretla, ked pride tvoj cas...
koudi spon
v januari mi zomrela mama.!!! pred mesiacom otec!!! a pred hodinou sestra! je to silna kava pre mna...co robit? SOM UZ PSYCHICKY NA DNE
mifor
Nejdražším pokladem jest matička. Jiní tě třeba milují, ale jen tvoje matka tě zná. Ona pracuje pro tebe, opatruje tě, miluje tě, odpouští ti vše, cokoli uděláš, vždyť ona ti rozumí. A ublíži ti jen jedenkrát: když umře a tě opustí.
pepo ml
poznam to uz aj ja velmi dobre Mne mama vravela vzdy jedno ked sme sa pohadali :vtedy budes vediet co je to mama ked uz jej nebude a mala pravdu.zomrela mi pred mesiacom,na cirhozu pecene aj ked nikdy nepila mala to z liekov bola vela krat operovana naposledy som ju v nemocnici poboskal chytil za ruku povedal jej ze ju lubim ,ona uz velmi rozpravat nemohla bola vycerpana dost trpela.noakosi som zvladol pohreb a to vsetko,ale teraz je to hrozne denne placem aj ked mam uz 30rokov.s nov som si rozumel najviac na svete a teraz uz nieje.cakam ze snad raz to povoli ale zatial to je najtazsie obdobie zivota:(
zewa
Vam (nam) vsetkym odporucam uzasnu knihu. Po jej precitani sa smrti nebojim a lahsie sa s clovekom luci: www.martinus.sk pre tych, co este nikoho tak velmi blizkeho nestratili. Tym, ktori prisli o svojich najdrahsich odporucam k tomu este www.martinus.sk
Moody ma tych knih viac, treba popozerat.
blondula
pred 11 rokmi mi zomrel brat.3 mesiace som bola doma a potom sme s priatelom odisli do zahranicia.strasne som schudla a musela som brat antidepresiva.okolnosti ma nutili mysliet na ine veci :-((( pred vyse rokom mi zomrel otec a tyzden na to moja babina :-((( nesmela som podlahnut depresii,lebo som bola tehotna a malicky sa narodil len 12 dni po tom,ako nam zomrel otec !!! bohuzial musime zit s tym,ze ludia zomieraju a sa rodia :-((((
midnightstar
Tiež to už mám za sebou. Pred desiatimi rokmi mi zomrela mama, teraz mám 25. Vtedy som si to tak neuvedomoval, ale ako roky pribúdali tak som sa viac začal odlišovať od ostatných. Od vtedy som nemal poriadne ani priateľku, školu som nechal, prestal som chodiť medzi ľudí. Kto to neprežil nepochopí.
Anda1
Mne mama zomrela pred 6 rokmi, priamo pred očami a ešte teraz na nu myslím aj ked je to už lepšie ako vtedy,zostala som doma a starám sa o dom, vtedy ešte o brata, otca a priateľa.Vydala som sa, lebo som chcela mať rodinu, tu naozajsnú, mám syna,ktorý ma dnes drží nad vodou,s mužom to nejde,bol vychovaný na peniazoch a o to mu ide,neni ani rodinne založení,tak dieťa je len na mne,dom a otec tiež.Svokru mám ale mi v ničom nepomohla,ani mi nič neukázala,ked som prišla s malým domov, je to falošnica.Veľa raz si poplačem,a poviem keby tu bola mama, hlavne ked dade potrebujem isť a nemám kde dať malého a vždy ma zatiaľ zachránila moja 78ročná starká, viem že je stará a raz odíde a ja tu zostanen uplne sama a potom neviem čo bude a snažím sa nato nemyslieť,lebo s mužovej strany mi doteraz nepomohli a viem že nepomôžu. A zabudnúť na mamu, to sa nedá...Ale čas všetko zahojí,a pre každého je iný ale chýbať budú vzdy
Anda1
Mne mama zomrela pred 6 rokmi, priamo pred očami a ešte teraz na nu myslím aj ked je to už lepšie ako vtedy,zostala som doma a starám sa o dom, vtedy ešte o brata, otca a priateľa.Vydala som sa, lebo som chcela mať rodinu, tu naozajsnú, mám syna,ktorý ma dnes drží nad vodou,s mužom to nejde,bol vychovaný na peniazoch a o to mu ide,neni ani rodinne založení,tak dieťa je len na mne,dom a otec tiež.Svokru mám ale mi v ničom nepomohla,ani mi nič neukázala,ked som prišla s malým domov, je to falošnica.Veľa raz si poplačem,a poviem keby tu bola mama, hlavne ked dade potrebujem isť a nemám kde dať malého a vždy ma zatiaľ zachránila moja 78ročná starká, viem že je stará a raz odíde a ja tu zostanen uplne sama a potom neviem čo bude a snažím sa nato nemyslieť,lebo s mužovej strany mi doteraz nepomohli a viem že nepomôžu. A zabudnúť na mamu, to sa nedá...Ale čas všetko zahojí,a pre každého je iný ale chýbať budú vzdy
