Určite sa nájde medzi vami niekto komu zomrela mama.V detstve alebo v dospelosti.Ako ste sa s tým vyrovnali?Dlho to trvalo pokiaľ ste sa pozbierali?Z čoho ste brali silu?Vedel vám niekto pomôcť a akým spôsobom?Pýtam sa preto lebo máme v rodine niekoho komu pred pár mesiacom zomrela mama.Snažíme sa jej pomôcť ako vieme,ale vidím že sa veľmi trápi.Pritom je už dospelá,mala ju choru no napriek tomu.
Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?
gabči
Tessy06
nie.. sú len lepšie, horšie chvíľky... a ešte tie znesiteľné
fenix1
mne otec zomrel,ale s tym sa neda vyrovnat,teda aspon ja to nedokazem
Tessy06
s tým sa nedá nikdy celkom vyrovnať... ďalší rok za mnou.. f_ck it
gabči
idb tak si nás pochválila ani si to nezaslužime.Je to veľmi dobrý pocit.Som nesmierne rada,sviatky prešli ceľkom v pohode.Tá dotyčná sa pozbierala,skusila byť taká ako pred tým pohrebom svojej mamy.Trošku sme sa porozprávali pár dní pred Vianocami.Hovorila mi,strašne jej chýba ked aj je dospelá žena,pri prípravách na Vianoce si myslí na to,aké to bude ked na Stedrý večer nebude tam sedieť u nich mama,babička.Jej je tam už lepšie,veľmi trpela,veľké bolesti mala,krásny vek dožila.Určite chce,aby rodina aj bez nej mala krásne Vianoce a ona sa bude snažiť aby rodina nepocítila rozdiel sviatkami z pred pár rokov a terajších.S mamou sa rozlučila ked zomrela,veľakrát rozmýšlala večer pred spaním,no život ide dalej,po práci sa zastaví veľakrát na cintoríne,ale chce aby rodina normálne fungovala dalej.Odvtedy sme sa stretli.Vyzerala vyrovnaná,trošku viac sa usmievala.8 sa s nou hovoriť aj o bežných veciach ako predtým.Tak som rada.Vždy som cenila ako sa držia spolu v rodine,no veľmi som im prijala aby to fungovalo aj nadalej.Dufam,že teraz už bude.
SOM STASTNA,ZE SA JEJ TROCHU DARI A ROZPRAVA AJ SLZY SU DOBRE ZNAMENIE VYCHADZA TO S NIMI VON NIE JE DOBRE,KED SA NEPLACE,PRE MNA SU VZDY VIANOCE PEKLOM,ALE MAM MANZELA A DETI TAK SA MUSIM DRZAT AJ SILNA ZENA SA ZLOMI,KED SA STANE TAKATO TRAGEDIA,ALE MA VELKE STASTIE,ZE MA VAS ZA TO VAM DAKUJEM AJ ZA NU ONA TERAZ TIETO VECI NEVNIMA,ALE CASOM SI TO VSETKO,CO ROBITE PRE NU BUDE VAZIT A BUDE VAM ZATO VDACNA DAKUJEME ZA TAKYCH LUDI,AKO STE VY!
gabči
idb dobre si mi poradila.Ked sa jej chce tak mi rozpráva,ked nie tak sa na nič nespýtam.Trošičku je to lepšie,1-ho novembra to bolo trošku horšie,no našťastie nebola mala svoju rodinu okolo seba.Teraz je to horšie,idu Vianoce.Tu svoju mamičku na Sviatky brávala k sebe,ku svojej rodine.Trošku iný bude aj Sdedrý večer,aj Silvester.Ked to všetko prejde,myslím že už to bude lepšie.Veľmi sa snaží,lieky nechce,ani podľa mna nie je to východisko,len tie smutné oči,až srdce ma zabolí.Najhoršie je na tom je to,vždy bola tvrdá žena,teraz to vidieť ,ani z daleka nie je taká ako sa tvári.No určite vyhrá,lebo veľmi chce,len niekedy slzy vyjdu a hlas sa zlomí.Ja ju mám veľmi rada a veľmi jej držím palce.
gabči
Vidím každý to znáša ináč.Veľmi pekne dakujem za príspevky.No tá naša nadalej prežíva to všelijak.Ked sa jej chce tak ju nechám rozprávať o svojej mamine,ked nie tak radšej nič sa nespýtam.Najväčší problém jej robí to že mama chuderka sa trápila mesiace,pokým nezomrela.A nevedela jej pomôcť lieky moc nezabrali.Ze tie posledné chvíle bola s nou a vždy sa jej to vráti,ked aj pár dní pred tým vedela čo sa má stať stane sa.Ja som si voľakedy myslela tiež dospelých ľudí tak to nezlomí ako deti ale nie je to pravda.
do roka mi zomreli obidvaja rodicia na mamine som bola velmi citovo naviazana,kedze ma mala v 41 rokoch bola som jej dievcatko,ktore sa o nu az do konca postaralo,nikdy sa stym nezmierim a strasne mi chyba,ked som uz myslela,ze casom...zomrela mi tragicky sestra,ozaj SESTRA,ktora vedela o mne vsetko vtedy som uz nevladala,bola som na tabletkach vo februari budu 2 roky a ja stale trpim....
maja.
Ja som mala 10 r. keď mi zomrela mama a ľudia čo ma lutovali takým som sa vyhibala najviac.
