Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

nečakane som aj ja prišla o maminku. moju milovanú. s´to 3 mesiace...robím, žijem, ale nevládzem..nechápem ak molaodíť, prečo sa to stalo...myslím si, že sa môžno niečo udeje a jasa preberiem zo sna...myslím si, že sa so mnou ani rozlúčiť poriadne nebola..asinechce abysom sa bála....ja by som ale chcela vedieť, čije v poriadku..a či sa niekedy stretneme a či je pri mne naďalej... nahováram si to, rozprávam sa sňou...ale je to pravda?? hrozne to bolí...nepestáva to...ľudia hovoria, nechaj ju odísť...treba sa zmieriť... ale ja by som e ňuchcela najlepšie..neviem sa ale ovládať.. tú úzkosť a plač...mám 2 deti..a predsa strácam zmysel žitia.. samasa za to hanbím...

Anjelik,moc hezká pohádka, velmi milé, tak lidské od tebe i když se mi kutálejí slzy po tváři a nebyla pro mě
děkuji

mne sice ziju obaja rodicia chvalabohu ale ako to tu citam.rozplakala som sa.nechcem na ten cas ani mysliet ked pridem o niekooho z rodiny na kom mi tak velmi zalezi:(urcite to budem znasat velmi zle.vtedy pride aj moj koniec asi.neviem si to proste predstavit.je to cosi hrozne.kazdemu uprimnu sustrast

Možno rozprávka, možno nie. ;o)) Som rada, že sa ti darí.

brmbolicek
aj u nás to už bude skoro rok... občas ma chytí depka, ale nie je to už také zlé... sama som si nahovorila, že je tu a je s nami, veľa krát to pomáha ale veľa krát aj nie, ale žijem, fungujem, kvôli rodine, priatelovi, škole, práci,... :)

ludka123

s tým rozplakaním v nemocnici súhlasím, často tam pozerali na mna ako na blázna, lebo to bol fakt výlev pocitov... presne na to myslím aj ja doteraz, hlavne presne viem čo by povedala... často mi ľudia povedia napr ked niečo uvarím, že presne jak mamina alebo, že píšem ako ona a som na to normálne hrdá :)
nemáš si čo vyčítať, ona to určite vie a ja som si istá!!! ona je tu s nami a cítila som to niekoľko krát :)
raz sa mi sníval sen, veľmi živý, veľmi reálny... že mi zavolala a povedala mi, že ma ľúbi a že sa má dobre :)

anjelik

až teraz som si prečítala čo si mi písala :) tá rozprávka bola nádherná a veľmi mi to teraz padlo si to prečítať... si úžasná a dakujem :*

Ja aj ked sa snazim ukludnovat, stale je mi strasne. Onedlho bude rok od odchodu mojej maminky a ja stale nechcem uverit, ze ma opustila. Otec ma sice stale ukludnuje, ze je stale pri mne ale uz mi tieto ukludnenia prestavaju stacit. Beriem lieky na ukludnenie napriek tomu, ze na navode je napisane, uzivat len dva tyzdne. Je mi to jedno, uz mi na sebe nezalezi. Neviem najst ziadny zmysel zivota.

MILA GABCI,presne viem ako ti je.Aj mne zomrela mamina ked som mala 36 rokov,male sme prekrasny vztah,bola pre mna vsetkym.Bola na operacii a ked som volala,doktor povedal ze na druhy den mozenme za nou prist.Velmi som sa tesila na to silne objatie,mala som v plane zobrat si ju k sebe kym sa zotavi.Isli sme za nou a uz nebola na izbe dostala emboliu a uz som ju ani nevidela,sice ozivili ju ale na druhy den zomrela.Vtedy sa mi zrutil svet,myslela som ze uz vacsia bolest ani nemoze byt,kade som chodila tade som mju videla,pocula.Najhorsie bolo,ze ostala este jej 91 rocna mama otec.ktory bol na tom tiez nedobre ostal dementny ,nevladny babka tak smutila ze dostala rakovinu pankreasu a za 4 mesiace po nej tiez zomrela.Otcovi som sa s manzelom snazila byt stale po ruke denne som za nim chodila 3 km na bicyklistale sa to zhorsovalo ostal aj uplne nevladny je to na velmi dlho a okrem mojho manzela mi nemal nik pomoct sestra sa na vsetko vykaslala....Bolo to strasnych 9 rokov vobec neviem ako som to mohla zvladnut chodit do prace fungovat na vsetky strany po 9 rokoch zomrel.Rok a pol som zila tak ze stale som cakal co este musim nani som si nevedela uvedomit,ze uz nemusim nic a netrvalo dlho a manzelovi zistili rakovinu a neviem ani popisat ako mi je.Ja nezijem ja prezivam....Mne akoby nebolo sudene mat trosku pokoj.Som veriaca to je jedine co ma drzi,co mi dodava silu...takze nezufaj moze byt aj horsie aj ked to nikomu nikdy neprajem skusovat tu bolest....

Nikdo tady nemuze byt vecne a nasi blizci by si jiste neprali, abychom se trapili! Ale je to jen slaba utecha... Protoze rozumove argumenty nejsou s to prekonat zal srdce.