Určite sa nájde medzi vami niekto komu zomrela mama.V detstve alebo v dospelosti.Ako ste sa s tým vyrovnali?Dlho to trvalo pokiaľ ste sa pozbierali?Z čoho ste brali silu?Vedel vám niekto pomôcť a akým spôsobom?Pýtam sa preto lebo máme v rodine niekoho komu pred pár mesiacom zomrela mama.Snažíme sa jej pomôcť ako vieme,ale vidím že sa veľmi trápi.Pritom je už dospelá,mala ju choru no napriek tomu.
Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?
gabči
zewa
Nepozeraj na to, co uz s mamkou nezazijes, ale namto, kolko nadhernych chvil ste spolu prezili a uchovaj si ich. Ona predsa bude stale s tebou, je v tebe, si polovica z nej. A co ked to nie je len o posmrtnom zivote? Co ked reinkarnujeme? Co ked uz nic nie je? Co ked?
Prilis vela otazok.
Je mi luto, ze mamka zomrela. Nikto ju nenahradi ani nezaplni jej miesto, to sa neda. A tym padom ona to miesto v tvojom srdiecku ma iste.
Drz sa!
...citim s vami... No to, co citim a prezivam ja, sedce rozbite na kusky, nedokazem opisat... Ta bolest sa opisat ani neda... Opustila ma ta najdolezitejsia, najlepsia, najuzastnejsia osoba v mojom zivote. I napriek tomu, ze mam troch surodencov, uzastneho priatela, super robotu, nedokazem viac najst zmysel mojho zivota... Neviem, comu mam verit, ako to vlastne je, ked nie je ziaden dokaz, ze sa raz, tam hore, vsetci stretneme...
Nedokazem si predstavit mat svadbu, prve dieta, bez mojej mamky... Najradsej by som sla za nou, no nedokazem znova vytvorit mojej rodine tu neskutocnu bolest... Neviem, co mam robit...
mimi64
je tomu presne mesiac, čo mi po ťažkej chorobe zomrela moja milovaná maminka. Zomierala mi pred očami niekoľko dní na onkologickom ústave. Boli to najhoršie dni môjho života.Moja maminka bola najlepší človek na svete, rozdávala okolo seba lásku a nezištnú pomoc. Nedokážem sa zbaviť strašného smútku, pocitu bezmocnosti a hroznej prázdnoty.Od žiaľu mnohokrát nevládzem ani dýchať a bolí ma srdce. Chýba mi jej láskavý pohľad, jej hlas, objatie,prítomnosť, jej krásna vôňa.Nedokážem sa vyrovnať s tým, že už ju nikdy neuvidím. Nenávratne sa skončila jedna krásna etapa môjho života naplnená mojou najlepšou mamičkou.Už je teraz všetko iné, smutné...Maminka moja najdrahšia tak veľmi Ťa ľúbim!!!
anonym 13520
Ked som mala dvanast rokov zomrela mi mama na rakovinu.Svoju mama som milovala najviac na svete. Bolo to pre mňa neznesiteľné ale prekonala som to.
Prvé mesiace boli síce veľmi ťažké, plakala som pri každej maličkosti , ked som si na nu spomenula. Prvé výročie jej smrti a prve vianoce bez nej boli strasne. Nikomu neprajem aby to zakúsil v detstve.
:-)
mam sestnast rokov a moja maminka necakane zomrela pred dvoma mesiacmi. Prvy tyzden som lezala v posteli a plakala ale potom som sa snazila s tym vyrovnat aspon kvoli ocinkovi a sestre. Maminkabola moje vsetko.najlepsia kamaratka, dôvernicka. Bol to clovek ktory o mne vedel najviac. Spolu s nou umreli aj moje tajomstva pretoze ich vacsinou vedela len ona. Bolo tazke sa s tym vyrovnat ale pomohol mi Boh. Jeden chlapec mi povedal, ze aj ked je to teraz tazke pochopit, boh ma svoje plany a to co sa stalo ma svoj zmysel. Kazdy z nas je tu na nejaku dobu. Nikto nevieme na ako dlho. No v biblii sa pise ze smrt nam bude vykupenim, takze verim ze maminke je teraz lepsie ako na zemi. Prosila som Boha aby nasej rodine pomohol a myslim ze to aj urobil. Sme si teraz vsetci blizsi, a aj ked maminka mi strasne chyba a jasne ze si niekedy aj poplacem verim ze sa teraz z Bohom na nas pozera a pomaha nam :-) chcem teda poradit vsetkym ktory prisli o dakoho blizkeho, obradte sa na boha, zverte mu svoje problemi a on vam pomoze.
brmbolicek
Dakujem Lilliana.Ja viem,treba fungovat dalej,aj ked je to uz len take prezivanie,aspon u mna.Ale posledny sen s mamickou ma velmi potesil,povedala mi,ze ma caka.Ked som sa zobudila,bola som stastna a mala som pekny den.Viem,ze sa raz stretneme ked pride ten cas ale chyba mi teraz,uz nemam takeho uzasneho cloveka ako bola maminka.Lubim Ta MAMINKA.
pandorica
Pred dvadsiatimi rokmi sa mi zabil brat na aute, ten kto šoféroval, to prežil bez škrabanca.Brat bol 3 mesiace v kóme, kým nám navždy odišiel.Je to dávno a napriek tomu mi stále chýba a v noci niekedy nespím.Na jeho fotky sa nedokážem pozerať a keď na ulici stretnem niekoho, kto sa mu podobá, vždy mi príde nevoľno.Stratiť tak blízkeho človeka je strašné a nie vždy sa s tým človek vie vysporiadať sám.
ro
ahojte.. vidim, ze nie som jedina, ktora ma smutok na srdci. Ten najvacsi aky moze byt. pred necelymi 3 mesiacmi som stratila aj ja moj zmysel zivota, mamicku. Dufala som, ze cas mi pomoze, ale je to uplne naopak. Je to len horsie a horsie. Castejsie placem, som smutna, nic ma nebavi, pomaly mi dochadza, ze mamina sa mi uz nevrati. A tak velmi by som ju tu chcela, dala by som za to vsetko na svete. Tuzim po tom, aby sa mi s nou aspon snivalo, ale len ma mataju nocne mory. Ja som bola pri nej, ked nas opustila, do poslednej chvile, a teraz to stale vidim v snoch.Zobudim sa a je mi hrozne. Stale dokola ju vidim zomierat. Neviem, ci je to tym, ze sa nedokazem zmierit s jej smrtou, alebo ja neviem.Nech to uz skonci. Chcem mat s nou aspon pekne sny, ked uz ju nemam pri sebe.Tak velmi to boli, zit bez nej.Bola moje vsetko, ani najlepsiu kamaratku som nepotrebovala, lebo som mala JU. A teraz sedim sama v jej spalni, a rozpravam do stien, co ma trapi. A placem, dufam, ze ma aspon pocuje. Chybas mi maminka, zo dna na den viac a viac. Lubim ta.
zewa
Je to skutočne ťažké obdobie. Ale ty to zvládaš. Čo je to to, čo ti pomáha? 3 mesiace sú ozaj krátka doba. Ľudia nevedia, čo povedať, tak používajú zaužívané formulky ako nechaj ju odísť. Nevycitaj im to. Snažia sa pomôcť. Ale smútiť je prirodzené. Trebárs aj rok, či viac. Ak by potom nenastalo zlepšenie, tiež sú možnosti ako spracovať smrť tvojej mamičky. Musí to byť pre teba ťažké. Vlastne, čo je pre teba teraz najťažšie? Aký si mala s mamičkou vzťah?
