Ako ste sa vyrovnali so smrťou svojej mamičky?

nie, nikto nedokaze nejak specifickejsie pomoct, mozes tam pre nu len byt, ak ta pri sebe mat vobec chce...ziadne zdvorilostne frazy a opakovane nukanie sa, to je len grc a hnus, to jedine nerob.
Mne umrela babka, ktora pre mna znamena viac, nez obaja rodicia dokopy a nechcela som pri sebe ani zivu dusu a ani nemala, bolo to v pohode. Byvalemu umrela mamka, ked sme spolu chodili a bola som pri nom ja, lebo to tak aj chcel.

aj moja mamka zomre je to neodvratitelne. vsetko zacalo pred 9 rokma ked nam umrel otec na infarkt, ja som mal vtedy 19 rokov a brat 15 v tej dobe som si to az tak neuvedomoval. nakolko som bol decko. vtedy to mamka nezvladla a zacala pit, totalne sa v nom utapala samozrejme dosli prve problemy bola hospitalozovana ,dostala sa z toho, potom si nasla priatela ktory pil cize opat hupla do toho hnusneho kolobehu. opat bola hospitalizovana. samozrejme pecienka bola uz po prvom hospitalizovani nepracovala jak mala toto sa zopakovalo este raz a teraz len lezi na posteli s obrovytanskym bruchom a bez sance na prezitie. strasne mi to trha srdce ze som jej nedokazal pomoct, ostal som len ja brat a chora starka.

aj moja mamka zomre je to neodvratitelne. vsetko zacalo pred 9 rokma ked nam umrel otec na infarkt, ja som mal vtedy 19 rokov a brat 15 v tej dobe som si to az tak neuvedomoval. nakolko som bol decko. vtedy to mamka nezvladla a zacala pit, totalne sa v nom utapala samozrejme dosli prve problemy bola hospitalozovana ,dostala sa z toho, potom si nasla priatela ktory pil cize opat hupla do toho hnusneho kolobehu. opat bola hospitalizovana. samozrejme pecienka bola uz po prvom hospitalizovani nepracovala jak mala toto sa zopakovalo este raz a teraz len lezi na posteli s obrovytanskym bruchom a bez sance na prezitie. strasne mi to trha srdce ze som jej nedokazal pomoct, ostal som len ja brat a chora starka.

Mne mamina zomrela v maji 2015.. v posteli.. kym prišla sanitka som ju oživovala.. žial... vten večer si pamatam ze som na to nijak nereagovala .. bola som v takom šoku že ani plač nic.. postupne som si to začala uvedomovat.. vela dni som preplakala ale pomohlo mi ze som robila veci ktore ma bavia a prisla som aj na ine myslienky.. .. teraz to bude pomaly rok..stale to boli.. ale robim v zivote vsetko tak ako by sa tnw mamine pačilo.. musime byt silni !!ľudia..

Aj mne pred dvomi týždňami zomrela mama. Bola chorá, mala parkinsona a do toho sa pridali ďalšie choroby. Stále na ňu myslím a je to veľmi ťažké. Teraz som zistila, že trpela aj nedosatkom vitamínu B. Aké to môže mať hrozné následky!? To som si myslela, že pre ňu robím všetko čo najlepšie, len škoda, že som sa skôr nedostala k informáciám. Chodím do práce, starám sa o rodinu a denne som bola niekoľko hodín s mamou. Človek sa učí celý život a aj tak zomrie hlúpy. Píšem aj preto, ak máte niekoho blízkeho chorého - všetko si preštudujte, aby ste mohli viac pomôcť, nespoliehajte sa len na lekárov, telo všetko hlási, len to treba dotiahnúť a zistiť prečo? Posledné mesiace bola opakovane v nemocnici. Tak som si myslela, že predsa sú tam lekári a zistia a pomôžu, ale oni len stabilizujú a posielajú domov. Tak mám ťažké srdce na lekárov i zdravotný personál. Sestričky nevrlé, ledva na pacienta pozrú, že nestíhajú, ale posedieť pri kávičke aj hodinu stíhajú. Moja mama tu mohla ešte byť a nemusela toľko trpieť, keby si naši zdravotníci robili svoju prácu poriadne a viac si všímali pacientov.

Ahoj Hoffo. Je mi veľmi ľúto čo sa stalo. Presťahovala som sa nedávno do zahraničia, prvé vianoce mimo domova a sama pijem víno pri svieckach a stromčeku, pretože o pár dní to bude sedem rokov čo zomrela nečakane ta moja mamina. Moja rana sa nezahojila, chyba mi stále rovnako. Prišlo mi ťažko keď som si predstavila čím prechádzas. Ak sa budeš chcieť porozprávať napis sem svoj mail. Držím ti palce, úprimnú sústrasť, život nie je spravodlivý ale svoje šťastie si ešte stále môžeš vybojovat. S pozdravom Sponka

Ahojte všetci. Mne maminka zomrela pred troma dňami 21.12.2015. Mala len 49 rokov a netrpela žiadnou ťažkou chorobou. Ráno išla k doktorovi. Cestou k nemu sa jej asi urobilo ťažko a vrátila sa domov. Ja som vtedy spal. Ked som sa zobudil našiel som ju v kuchyni mrtvu a studenu. Na nič sa nesťažovala nič jej nebolo. Ešte sme minulý týždeň boli nakupovať na vianoce aj sme spolu piekli. Zrazu prišiel takýto obrovský a nečakaný šok. Nemôžem tomu uveriť. Strašne mi je ťažko na duši aj na srdci. Mám 25 rokov a zostal som sám s nevlastným otcom. Našťastie vychádzame spolu dobre. Žijeme na Morave a nemám tu priatelov a z rodiny je už len velmi málo ludi ale tí sú v Bratislave. Na rýchlo si musím zohnať prácu a všetko povybavovať. Prídu na mňa hrozné chvílky a mám chuť sa zabiť. Bola moje všetko nielen mama ale aj najlepšia kamarátka. Vždy sme sa o všetkom poradili vždy sme všetko spolu vyriešili. Cítim sa strašne sám a neviem ako mám dalej žiť. Prežívam hrozné pocity. Strašne by som chcel byť s ňou ale viem že to už nejde. Dnes je štedrý večer a je to jeden z mojich najhorších dní v živote. Viem že ma to bude bolieť ešte velmi dlho a že sa musím spamatat ale prišlo to velmi rýchlo a neočakávane. Doma zostalo ticho, prázdno, smutno a všetko mi ju pripomína. Viem že jej je už teraz dobre a raz sa spolu opäť stretneme. Strašne moc mi chýba. LUBIM TA MAMINKA :(

Milý Paudaso, viem ako sa cítite, mne tiež zomrela mama na rakovinu. Chcem vám poradiť, aby ste žili pre svoju priateľku aj naďalej. Vaša mamička by si určite priala, aby ste pracovali a snažili sa žiť. Je to ťažké, trvá to celé roky, kým sa bolesť trochu otupí. Najhoršie je fungovať s bolesťou na duši, všimla som si, že veľa ľudí nemá mamu. Mamy bývajú najlepšími priateľkami nás všetkých, sú našou oporou. Bez nich sa určite cítime ako opustení. Jediné, čo je asi najdôležitejšie urobiť je to, čo by si priala mama. Mama by určite chcela aby ste vo všetkom pokračovali tak, ako doteraz. Raz budete mať vlastnú rodinu, hlavne deti a tie vám budú robiť radosť - lebo deti sú radosť. Budete mať pre koho žiť. S odstupom času to bude aj lepšie. Nebojte sa. Zatiaľ vám prajem veľa, veľa síl. heňka

Niet nic tragickejsie a zaroven hlupejsie dnes , ako ked clovek, co je inac zdravy zomrie na malicku spendlikovu hlavicku krvnej zrazeniny, na co zomiera polovica ludi!!!
A tomu sa da tak lahko zabranit, bezpecnym riedenim si krvi a rozbijanim krvnych zrazenin fibrinolytickymi enzymami, ako nattokinaza a serrapeptaza!!!
A samozrejme cistenim si ciev od tukovych a tukovobielkovinnych nanosov lecitinom.

Ta bolest zo straty nikdy neprejde, len inymi dolezitymi udalostami v zivote otupne viac a viac.

Paudasso, tvoja mama isla mozno k otcovi. Si uz dospely muz a vies sa o vsetko postarat, uz mohla odist...

Moja babka zomrela prva a dedko hovorieval, ze babka ho kvaltuje - ze ho vola. Zomrel presne na vyrocie ich sobasa, takze tomu verim.

Uprimnu sustrast.