Chcem sa zabit

pise sa "uzasnych", nie "uzasTnych"

aj ja. ale len tak skusobne na dva tyzdne a ze potom by som sa rozhodla : )

duch sväty: ked sa chce niekto zabit, tak to spravi a nikomu o tom nehovori, ako bolo uz nizsie spomenute...akonahle to niekto spomenie na fore, tak to znamena, ze uz si dalej sam nevie poradit a jedine vychodisko mu pripada zomriet,no sam neni s tym stotozneny a vie, ze to nie je dobre..prto to sem napise a caka podvedome, aby mu niekto napisal aby to nerobil a blaablaaaa.aby ten dotycny videl a utvrdil sa v svojim presvedceni, ze zabit sa nieje to najlepsie.a preco ho ludia posielaju psychologovi? lebo tymto ludom castokrat staci vyrozpravat sa a zdoverit sa so svojimi problemami niekomu.velakrat sa nemaju s kyym porozpravat a komu zdoverit.prave psycholog je tu od toho aby pocuval,hocikoho s hocijakym problemom a snazil sa mu poradit.samozrejme, necha si za to zaplatit.v urcitom zmysle taketo verejne fora supluju psychologov.casto sa staci anonymne vyrozpravat a precitat si akekolvek reakcie a pomoze to...
chcem: musis vzdrzat toto obdobie.nikto nevie ako dlho to potrva.ale ako pises, bola si taka stastna..urcite znova budes :) v zivote musi byt vsetko vyrovnane-raz si hore,raz dole.cize o to viac sa mozes tesit, ze pride opat to stastne obdobie...u mna to bolo tiez tak,bola som stastna,no potom prislo to horsie obdobie, ktore trvalo takmer rok a teraz mam opat pocit, ze som stastna :)tiez je to o cloveku a pristupe k zivotu.cize prajem Ti vela sil vydrzat to.skutocne opat pride to obdobie, kedy budes opat stastna,to mi mozes verit :)

vam uplne drbe, ked sa chce niekto zabit, tak asi pre to, ze nechce zit a vy ho posielate k nejakemu drbnutemu psychologovi... sak on sa nechce niekde vykecavat, on chce zomriet!

... každý má problémy "šité na mieru", problémy 2 ľudí sa nedajú porovnávať, lebo ani žiadni dvaja ľudia nie sú rovnakí, každý z nás má inú povahu a psychiku, iné prostredie, výchovu, traumy za sebou - a to všetko má veľký vplyv na prežívanie toho ktorého človeka. Niekto zvládne ozaj veľa, iný by sa už pri polovici problémov toho prvého psychicky zložil. Z tohto dôvodu nemá význam hovoriť niekomu, kto klesá pod ťarchou svojich problémov, že v porovnaní s niekým iným je na tom ešte dobre. Jeho problém sa týmto konštatovaním nevyrieši, skôr ho ubije ešte viac (že on tie svoje problémy nedokáže zvládnuť).

Marcus,
nikto Ti nepovie, prečo sa v Tvojom živote stali veci, ktoré sa stali. Už ako malý chlapec si sa musel vysporiadať so stratou mamy, s prijatím otca, ktorý skončil vo väzení (najmä ak sa tam ocitol právom) a s prijatím nevlastnej matky, ktorá sa k Tebe správala tak, ako sa správala. Sú to všetko bolestné rany, ktoré v Tebe nie sú vyliečené. Každý človek túži prirodzene po prejavoch lásky a náklonnosti zo strany najbližších a Tebe právo toto podstatné už od detstva chýbalo. Že si to všetko uniesol až doteraz znamená, že si silná osobnosť, aj keď tú silu teraz v sebe nevidíš.

To, že si nemal najšťastnejšie detstvo a dospievanie neznamená, že budeš nešťastný celý život. Všetko je v Tvojich rukách, nevzdávaj sa a bojuj. Keď si to vydržal ako dieťa, keď si bol závislý od iných - od nevlastnej mamy, prečo by si to mal vzdávať teraz, keď si môžeš byť vlastným pánom a rozhodovať sám o svojom živote? V porovnaní s inými mladými ľuďmi asi nezačínaš z rovnakej štartovacej čiary, ale ver tomu, že všetko to ťažké, čo si prežil, raz prinesie svoje ovocie (v dobrom). Človek sa v ťažkých situáciách zoceľuje a získava nimi to, čo by nikdy nedosiahol, keby sa tieto ťažkosti v jeho živote nevyskytli. Teraz to ešte nemôžeš vidieť ani pochopiť, ale raz to možno uznáš aj sám. Takže žiadna samovražda, oplatí sa ísť ďalej.

Pokiaľ cítiš, že Ťa prežité traumy brzdia a oberajú o chuť ďalej bojovať, treba s tým určite niečo robiť, čiže vyhľadať psychológa. Všetko, čo Ťa zranilo a čo Ťa bolí, keď si na to spomienieš, potrebuješ uzdraviť. Je to ako nezhojená rana hnisajúca pod chrastou - iné riešenie nie je, len tú chrastu strnúť, ranu vydezinfikovať a riadne zhojiť. Strhnutie chrasty je vždy bolestivé - v Tvojom prípade to bude cez rozhovor so psychológom návrat k zraňujúcim spomienkam, ktoré si sa možno doteraz snažil zatlačiť do úzadia a zabudnúť na ne. Vydezinfikovanie - správne spracovanie prežitého, určite si z toho, čo sa Ti stalo, vyvodil pre seba nejaké závery, ktoré nie sú pravdivé a ktorým veríš; tieto Tvoje postoje treba prerámovať, nahradiť správnymi, logickými postojmi. A tou najlepšou hojivou masťou na rany je odpustenie všetkým, ktorí Ti ublížili, ktorí negatívne zasiahli do Tvojho života. Po skutočnom vyzdravení Tvojich tráum budeš pri spomienke na ne cítiť smútok, ale nie hnev, zlosť, krivdu, bolesť. Tak budeš slobodný od svojej minulosti a budeš môcť kráčať do budúcnosti s optimizmom a nádejou. Áno, je riešenie na Tvoju terajšiu situáciu, tak do toho !

65dr8tug oiyubh98 iuhbu9bn90 uob

KAždý kto nemá chut žit navštívte psychologa alebo psychiatra na to su tam a velmi radi pomožu myslím to uprimne.Niekomu pomožu lieky niekomu stačí sa vyrozprávat.

Bola som v tažkom stave bála som sa aby som neskončila v blázinci ako mladý blázon,lebo už som mala ten pocit a dnes som na trištvriti cesty vonka.Chodte aj Vy a navštívte ich radi pomožu.

Marcus tvoje problemy su celkom fajn...su aj ovela horsie...to mi ver...

Na svete je mnozstvo ludi,ktori by dali aj to posledne za par minut zivota.Neber si zivot dobrovolne.Je to dar.

Moj zivot je ako kniha ktora nikdy neskonci.Ked som mal sedem rokov zomrela mi mama.Bola to tragedia ale som tu zijem a bojujem s tym vsetkym aj ked to je tazke.Otca zavreli do vazenia a pred nedavnom ho pustili.Moja nevlastna mama ma nebere ako svojho syna prezil som si pri nej tie najhorsie chvile mojho zivota.Uz som rozmyslal aj nad samovrazdou prosim poradte mi co mam robit ako mam ist dalej alebo s tym vsetkym skoncujem.