zdravim vsetkych, ktorych sa tato tema tyka/tykala:-)
pred niekolkymi rokmi som nezvladla napor stresu a da sa povedat, ze som sa zosypala.. mala som hnusne obdobie, absolutnu nechut do zivota, bola zo mna troska fyzicky i psychicky.. potom sa vo mne nieco zlomilo, zabojovala som a vyslo aj u mna slniecko:-) samozrejme, ze nieco taketo cloveka poznaci.. mavala som strach byt sama doma, mala som strach niekam ist, ze sa mi zopakuju take stavy, ake som mala vtedy, ked som na tom bola tak zle.. jednoducho, akoby to vyustilo do mensej formy PP = panickej poruchy, uzkosti..
potom som sa opat zatala, snazila si uvedomovat vei, ovplyvnovat myslienky, pomahat psychike, az nastalo naozaj lepsie obdobie:-)
potom bolo dlho fajn, az na leto - mala som z jedneho "problemu" strasne stresy, zle som kvoli tomu spavala a podobne.. teraz si uvedomujem, ze to bola uplna banalita, absolutne nic vazne, no vtedy ma to uplne "znicilo", az sa u mna zacali objavovat ataky.. chvilku dobre, chvilku horsie.. nemusim ich asi opisovat, kazdy kto vie o com hovorim, ma pochopi.. opat som zatala zuby a snazila som sa menit veci, seba, vsetko na co som mala silu.. od leta az po dnesny den musim silno, silno zaklopat o drevo.. neda sa porovnat obdobie vtedy a teraz:-) je to lepsie.. nerada byvam sama, ale ked je treba, som aj sama a nerobim cirkus:-) nerada chodim niekam do daleka, lebo sa bojim, ze by sa mohlo nieco stat, no uz aj to sa snazim prekonavat.. absolvovala som par ciest a zvladla som ich:-) jedine co mi ostalo je dost velky strach o zdravie..
momentalne som vsak vdacna za kazdy novy den, kazde nove rano.. tesia ma aj tie najmensie veci okolo mna, aj to, co ostatni povazuju za samozrejme.. milujem zit! aj cez vsetky problemy, kotre sa pritrafia som vdacna za svoj zivot..
a teraz to, kvoli comu sem pisem:-) odkedy skoncilo to silnoatakovske obdobie, necitim sa fyzicky uplne ok.. stale mam este v sebe akysi blok, ktory kontroluje cele moje telo a ma o neho strach.. ja sa mu ani nedivim, ked si predstavim akym stavom som svoje telo muselo vystavovat (v tom obdobi bolo vsetko zle - maximalne oslabena imunita, neustale nejaka choroba, bolesti hlavy, silne busenie srdca, bolesi hrdunika a podobne..) no teraz by som chcela byt aj psychicky, aj fyzicky maximalne v poriadku:-) lenze: obcas mavam take zvlastne pocity na srdci.. ked mam nejake tie stresy, prejavi sa mi to busenim srdca.. snazim sa ale uz viac relaxovat.. no obcas mam pocit akoby slabosti na hrudniku.. neviem ci to spravne opisujem, ale nieco take, akoby ste citili, ze vam slabo bije srdce.. ani ho necitite bit, respektive len tak slabunko, aj tep je tazke nahmatat.. potom sa prelaknem, tak zacitim, ze uz je to ok:-) a ta slabost navyse prechadza do ruk, mam ich take slabe, nehovorim, ze by som nimi nemohla hybat, len su take slabe..sem-tam mavam este tlak na hrudniku, obcas pride nejake to tazke dychanie, ale skutocne sa to neda porovnat s tym co bolo.. dost citlivo reagujem na zmeny - aj teraz toto nahle ochladenie, alebo ked vstupim do horucej vody, mam taky zvlastny pocit.. taktiez sa mi stava, ze ked idem spat, tak citim akoby mi zvlastne bilo srdce, tak potom sa mi aj tazko zaspava.. myslite si, ze toto vsetko je dosledok toho obdobia, ktore som mala a dufam, ze uz je z velkej casti za mnou? obcas mam sice take pocity, kedy sa bojim, ci do toho opat nepadnem, no snazim sa spamatat sa a zit pre krajsie veci:-)
bola by som rada, ak by ste sa vyjadrili.. taktiez by som bola velmi rada, ak by sa vyjadrili ti, ktori maju podobne obdobie za sebou a ako sa maju momentalne fyzicky.. poznacilo vas to? nemate strach o svoje zdravie? nemavate este take zvlastne pocity, ktore sa tykaju prevazne srdca? napiste prosim:-)
dakujem za vsetky nazory a odpovede, prajem vam vsetkym krasny den a hlavne vela zdravia a usmevu do zivota:-)
PP-ckari a podobni:-)
ahoj usmev:)
akurat vcera som ti pisala na mail, ze co je s Tebou.
Prave som si docitala Tvoj prispevok. Neboj, to prejde, to je len zaciatok u psychologicky. To su tie zmiesane pocity, ked rozmyslas nad tym, ci si urobila dobre, ze si tam isla a tak. ale neboj sa, urobila si dobre, len to nevzdavaj. chod tam aj napriek tomu, ze sa ti nebude chciet, aj ked sa pred tym budes citit blbo. v cakarni to predychaj a potom bude dobre. ja som zo zaciatku bola taka blba, ze ked mi bolo zle, tak som jej zavolala, ze sa mi neda prist. a teraz sa k nej normalne tesim. ked mi minule zavolala, ze ma musi preobjednat, lebo jej nieco do toho voslo, tak som bola normalne sklamana.
Inac, teraz som v praci, tak uz koncim, ale zajtra budem mat v praci volnejsie, tak ti napisem mail. napisala by som ho aj doma, ale momentalne nemam PC.
tak sa zatial maj a drzkaj sa.
a aby som este cosi doplnila..
navyse mam momentalne strasny pocit zlyhania, pretoze som isla na to prve sedenie s tym, ze sa porozpravame o tej dnesnej stresovej situacii, ktora ma cakala a skusim ju zvladnut..
tak velmi som ju chcela zvladnut! velmi, velmi..
prisli na mna strasne pocity.. urcite to bolo o nieco lepsie ako inokedy, ale aj tak to bolo silne a neprijemne..
myslela som si, ze to prvykrat zvladnem uplne v pohode, fakt som sa snazila, no i naprik tomu sa nepodarilo..
preto som este viac sklamana, verila som, ze sa to podari, ze to pojde hladko, ale teraz uz stracam nadej..
ale neopustam sa!:-)
postupne to pojde len a len k lepsiemu, vsak?:-) URCITE! som si tym ista..
nestratim nadej, budem bojovat i nadalej:-) nie s PP, ale s tymi stresovymi situaciami, porazim ich nabuduce s chladnou hlavou.. a aj ked viem, ze slovo nabuduce je este ozaj daleka buducnost, raz to pride;-)
ahooooooojte:-)
co je s vami? co noveho? ohlaste sa ako napredujete, ako sa mate a hocico ine:-)
teraz aby som ja napisala o sebe..
v pondelok som bola prvykrat u psychoterapeutky!:-) sama neviem kde som nabrala odvahu, ako som sa prinutila vobec vkrocit.. ale rozhodla som sa, ze chcem s touto chorobou naozaj skoncit, respektive aspon ju dostat pod kontrolu, naucit sa vsetko zvladat.. aj ked mam o nej nastudovane az az a v podstate presne viem co a ako, chcela som to urobit..
mam z toho take zmiesane pocity.. na jednej strane som rada, na druhej strane si nejako sama vsugerovavam, ze ja a psychoterapeut, ja a psychicka choroba, citim sa tak nejako neprijemne z toho.. ja viem, ze je to tym, ze dlhu dobu som si nechcela priznat, ze ja mam tuto chorobu, zatvarala som si pred nou oci v domneni, ze ved ona raz zmizne, ja dospejem a porazim ju.. ale nie je to len o tom.. clovek cim je starsi, tym je sice skusenejsi, vyspelejsi, ale niektore veci nezvlada ani tak..
bolo to fajn.. citila som sa potom slobodnejsie.. na jednej strane mi padol obrovsky kamen zo srdca, na druhej strane som vsak zneistela, ze som niekomu dovolila preniknut az tak hlboko do mojich pocitov.. ale robila som to pre svoje dobre, preto, aby sme nasli spolocne pricinu tohoto vsetkeho..
pocas nasho rozhovoru bolo vyslovene aj slovo lieky.. v tom horsom pripade.. toho som sa zlakla.. sice neviem naco to teraz riesim, lebo mi bolo jasne povedane, ze vsetko zavisi od toho ako sa moj stav bude vyvijat a vsetko to je to len daleka buducnost.. ked ja si tak strasne zelam sa to naucit zvladat bez liekov.. neodkazat sa na lieky.. najst v sebe obrovsku silu, pozbierat vsetky rady a vediet ich spraktizovat a byt emotivne vyrovnany clovek, taky aky som doteraz vzdy aj bola..
hlavny dovod preco som ju vyhladala boli hlavne situacie, ktore som prestala zvladat.. take, ktore mi doteraz nerobilo najmensi problem prekonat, no teraz z nich mavam strasne stresy.. zbavit sa toho podvedomeho stresu, ktory je vo mne a ktory ma tak strasne vycerpava, zatienuje tie pozitivne chvilky zivota.. aj ked som sa v poslednom obdobi citila fakt stastne, vsetko bolo super, predsa len som si povedala, ze ju navstivim a zlepsim svoj zivot..
ale o co ide.. v utorok som sa citila silne.. situacie som zvladla velmi dobre, nad moje ocakavania.. bola som z toho milo prekvapena:-) ALE.. od vcera na mna prisli nejake divne myslienky.. nikdy som take nemala! zrazu na mna prisla strasna neistota zivota.. ja vam to ani neviem vysvetlit.. akoby ma pohltil strach o buducnosti.. zo seba, zo zivota.. co bude.. k tomu sa pridali myslienky, ze co ak sa mu vsetko toto zhorsi, nebudem z toho vediet vyjst von (to som asi naivne verila, ze po 1. sedeni budem uplne fit), ze co ak zosaliem a skoncim niekde na psychiatrii ako totalny blazon! taketo absurdity ma napadli.. a to naozaj nechapem z akeho dovodu, nikdy som niecim takym netrpela, vzdy som mala take pozitivne myslienky (teda az na jedno obdobie mojho zivota, ktore hodnotim ako jedno z najhorsich v mojom zivote, tak vtedy si na taketo myslienky spominam, ale to uz bolo predsa len davnejsie, odvtedy nikdy).. proste ma uplne pohltil strach z takychto absurdin veci, vobec som nemohla spat, lebo stale som to mala v predstave, stale nejaka ta cierna buducnost, ach jaj.. a to prislo den po psychoterapii, predtym vobec nie.. dost som z toho taka rozladena, lebo vcera som mala pocit, ze sa z tych myslienok jendoducho zblaznim, potom som dostala este vacsi strach, ze ci uz naozaj nie som blazon a ze ci naozaj neskoncim niekde v zvieracej kazajke ako strateny pripad.. ostalo mi potom velmi tazko, citila som sa uplne prazdna, psychicky v absolutnej nepohode.. a najhorsie je, ze ma dokonca napadli myslienky, ze co ak si nieco urobim! toto sa mi NIKDY nestalo! naozaj nikdy a bolo to fakt strasne..
dnes ma cakala jedna stresova situacia, predchadzali tomu straaasne svinske pocity, hrozny strach zlyhania a aj ineho, ten strach ma uplne priskrcoval, potom som uz uplne klesla s myslienkami, ze raz z toho budem vonku.. ale uz mam nastastie po nej a to som si hovorila, ze ak ju zvladnem (to uz je jedno ako), budem strasne stastna.. zrazu mam po nej a stale sa ma nejako drzia tie hnusne myslienky.. nestretavala som sa s nimi, preto su mi take cudzie..
urcite je toho viac co by som vam chcela napisat.. ale toto som musela zo seba dostat von.. taka som z toho sklamana, prekvapena, smutna.. a ze den po tom ako som bola na tej psychoterapii, to sa mi zda take zvlastne, doteraz nic podobne.. je to naozaj strasne, ked vasa dusa trpi a vy to ani neviete spravne pomenovat, opanta vas nadrozmerny strach z niecoho uplne absurdneho, co si ani vy sami nedokazete zadefinovat, nieco co vas zvnutra zoziera, sposobuje absolutne disharmoniu tela a duse..
stretli ste sa s takymito pocitmi?
ja niekedy v priebehu dalsieho tyzdna idem na druhe sedenie, urcite toto vsetko co som napisala aj tu, poviem aj tam, ale chcela som to zo seba dostat von..
mozno len potrebujem pocut - ano, da sa z toho dostat von, vsetky tieto priznaky s tym suvisia, ale vdaka psychoterapie sa ich naucis zvladat, dostanes to pod kontolu a opat budes viest ten isty bezstresovy a bezstrachovy zivot co pred tym a uvidis, ze to pojde aj bez liekov.. a taktiez, ze na to, aby si sa z toho pomaly dostala nestaci len jedna terapia, uvidis, ze postupne to pojde stale k lepsiemu a nie naopak..
dobre.. dakujem vsetkym, ktori sa prepracovali az sem a precitali si to:-) dakujem.. bola by som rada, ak by ste sa aj vyjadrili, mozno ma to troska povzbudi, lebo si pripadam akoby ma nikto nechapal..
majte sa vsetci krasne, drzte sa a snazte sa mysliet pozitivne:-) toho som sa vzdy riadila, vzdy sa mi to darilo, ale tieto dva dni co prisli tie myslienky, uplne mi zobrali vsetky nadeje a krasne plany do buducna, priniesli len obrovsky strach.. snad to bude lepsie, papa:-)
AJ JA MAWAM TAKE ISTE POCITY, ZEWRAJ TO JE PSYCHICKEHO POVODU, ALE CHODIM AJ KU KARDIOLOGOVI PRE ARITMIU, MAGNEZIUM JE NA TO DOBRE, VYLOZIT NOHY
AJ JA MAWAM TAKE ISTE POCITY, ZEWRAJ TO JE PSYCHICKEHO POVODU, ALE CHODIM AJ KU KARDIOLOGOVI PRE ARITMIU, MAGNEZIUM JE NA TO DOBRE, VYLOZIT NOHY
ahoj vlocka:)
som rada, ze sa ti sem podarilo prihlasit:-) aj ked cez iny PC, aspon:-) aj ja cakam kym nam opravia ten mail, lebo ti chcem uz napisat a takto nemam ako:-/ nuz, ked to nepojde, asi by sme si mali spravit nejake nove, ten gmail je dobry napad:-) tak uvidime..
dakujem za vsetko a drz sa!:-)
pekny vecer, ahoj:-)
ahoj Usmev:)
akurat som bola na centrume a chcela som ti napisat, ze ci sa uz mas lepsie, ale vobec sa mi to neda. neda sa mi ani napisat novy mail, ani odpovedat na ten tvoj. teraz som na sestrinom pocitaci, tak sa mi da aspon tu pisat, lebo na mojom sa mi ani na zdravi nedalo prispievat, pisalo mi, ze som porusila pravidla.este dobre, ze som sa tu pozrela.
inac, asi si budeme musiet zalozit niekde inde novy mail, lebo ten centrum akosi strajkuje. skusim to asi na gmail. uz som ti chcela v piatok odpovedat a vobec mi to neslo.
tak sa zatial maj pekne, dufam, ze sa mas dobre, drzim palce... Ked ti to uz pojde, tak sa ozvi.
pekny vecer vsetkym.
ani mne to včera nešlo na azete
vlocka:) - nefunguju mi maily! viem sa prihlasit, ale akonahle chcem poslat mail, stale mi to vypisuje, ze sa na tom pracuje, ale nikdy to neposle, nikdy mi nevypise, ze mail bol uspesne poslany:-/ takze sa s tebou zatial nemam ako spojit, nakolko zas viem, ze ty mas problemy s tymto prihlasovanim.. tak ale snad to cim skor opravia:-) ja len aby si vedela:-)
no ako kedy mam lepsie a horsie dni ale v porovnani s tym ako mi bolo tak ovela lepsie ak chces posli mail na sandra-sb
