fenomenalny Dr.N.W. Walker

Igris, čítam najmä to, kde sa môžem niečo nové naučiť. Aj keď ma niekedy dvíha na stoličke (alias 5 kg / týždeň dole a pod.) ale takto už chodí. Mám ďalšie recepty, ale čakám, nech sa hýbu aj iní.

Prajem "pekny trosku uprsany veterny den" :), /inak nam kvapka cez komin ale to je v pohode :)/,
Pista, som prekvapena, necakala som ze citas aj take prispevky :), no ale povedz dalo sa odpovedat inak, alebo som uz taka stara :))), inak som mala po obede "nutkavu" potrebu si dat kusok cokolady, ale s chuti som sa zasmiala a preslo to. Tak si ju nedam :). Idem pozriet recepty, tusim sa to tam po troske zbiera :)

Hmmmmm, vidím, teda čítam, že viacerí sa tu zaoberáme podobnými často až filozofickými otázkami ohľadom nášho každodenného bytia...ale verím, tak ako aj Ty vravíš, že je to beh na dlhé trate a príchod do cieľa bude čitý, vyrovnaný a hlavne pre všetkých tým správnym zadosťučinením. AAAAAAAle dne sa veľmi teším na moju stredňajšiu hodinku spinnigu....to je potom paráááádička....Pekný zvyšok aj keď tak trocha upršaného dňa.

Uspokojiť žalúdok, črievka, cievy, bunky... ale aj naše chuťové poháriky je výzva pre každého, kto sa takýmto druhom stravy zaoberá.
Aj mne niekedy príde sakramentská chuť – napr. na rezeň. Dám si ho. Raz za rok. Na Vianoce.
Ak je chutí viac a častejšie, tak:
- možno niečo chýba v potrave, treba prísť na to, čo to je a riešiť to
- sem-tam povoliť, ale tak nejako „rozumne“ (nie je to dobrý výraz, ale neviem nájsť lepší). Napr. na oslavách ma niekedy tak lákajú domáce koláč, že si ich zavše - dám. Ale – ako sólo potravinu, NA LAČNO, čo najmenej plnky, dobre požuť. Bodka. Potom 3-4 hodiny NIČ. Len čistú vodu alebo harmančekový čaj. Ďalšie jedlo nič alebo niečo ľahké, nekyslé...
Potom je aj vlk celý a baran sýty. Alebo naopak? To je jedno, ale „chuťové endorfíny“ boli trošku pošteklené a ide sa ďalej. :-)
Igris kdesi napísala, (voľne napísané) ...“milovanie, to nie je za trest...“) :-)))
Výživa by tiež nemala taká byť.
Aj ja si niekedy kladiem otázku: „Ako to dosiahnuť?“

Lienka,:
nechať plynúť čas. Ak si bola blízko tradičným cvičeniam Taj-či a Či-kungu, vieš presne, ako to myslím...Tvoja skúsenosť s Taj-či, (inak veľmi sa mi páči, ako si to napísala : - ))) , je na celý život...
Naše telá sú (potenciálne) veľmi múdre. Postupne nájdu svoj STRED. Vo všetkých oblastiach. Len im dopriať času.
Moderný biznis chce ale peniaze hneď a dáva nám to dosť hlasne a jasne najavo...
Toto je tieň, ktorý nám bráni vo výhľade VŠETKÝM a spod ktorého sa musíme dostať...
.
Ohľadom vzdelávania:
Je to celoživotný proces. Napr. teraz „skúmam“ vplyv hrubozrnných potravín na moje zdravie. Walker bol dosť proti všetkým škrobovitým potravinám.
Mám informácie o výbornom pozitívnom vplyve týchto potravín na nás.
Ale kde je teda naozajstná pravda?
Kde je naozajstné zdravie?
V nás....

Pišta, vieš aké niekedy mávam stavy??? Že som unavená z toho, ako sa stravujem. Nemyslím tým, že moje telo je unavené, to nie!!! Cítim sa fajn. Len akokeby sa mojím chuťovým pohárikom zunovalo papať stále to isté. Aj keď vymýšľam všelijaké variácie a kombinácie...niekedy mám obrovskú chuť na vyprážaný syr, hranolky a tatársku omáčku...ale vždy tomuto pokušenie odolám...len....:-(

Pišta, Ty si naozaj podarený. Vidno, že si plný vedmostí, ktoré študuješ a aplikuješ následne v praxi. Je to asi dlhodobejší proces, lebo vieš, čo hovoríš a píšeš. Čo sa týka tých čínských bojových umení, tak trocha o tomto viem, lebo som v tomto "ovzduší" žila cca 7 rokov. Je to síce už dávnejšie, ale poznatky sú silné. Je tam množstvo skrytých tajomstiev a rád alebo možných postupov, ako vyrovnane a v harmónii žiť a dokonale vstrebávať všetko pozitívne, čo nám príroda dáva. A o psychickej rovnováhe ani nehovorím. Čo sa týka mňa, tak je to možno pravda, že som taký typ. V našej rodine, ženské pokolenie má takú nazvala by som to smolu, že máme veľmi veľký nábeh na priberanie. Stačí mierna nedisciplinovanosť a lenivosť a kilá sa lepia jedno za druhým...Avšak tvrdou drinou a prísnou životosprávou sa to dá. U mňa mám tuky veľmi dobre strážené a sú v pomerne mini množstve. Len možno ich do tela dávam nesprávnym spôsobom, alebo v nesprávnom čase, či v nesprávnej kombinácii s inou potravinou. Pohyb??? No nedokážem si viacej ani predstaviť. Som v jednom kuse v pohybe, či posilňovňa, spinning, lyžovanie, či napĺňanie potrieb mojej hyperaktívnej 2 ročnej dcérky, alebo veľký dom so záhradou...nuž čo, ale snažím sa. A ostávam naďalej bežcom na dlhé trate. A ps: jasné, že vyhráme....:-)

Prečítajte si výborný člávok o ľuďoch, žijúcich na Okinawe, ktorí majú najvyšší vekový priemer na svete v novom čísle GEO magazínu :-))

Lienka,
Možno si konštitučný typ, ktorý je trošku oblejší a nie je čo riešiť.
Možno to chce viac oddeliť stravu, podržať tuky pod kontrolou (ale nevysadiť!!!), a cvičiť...Vyrátaj si ako základný orientačný údaj BMI index...
.
Pri navrátení zdravia sa postupne všetci ocitáme v behu na dlhé trate.
Vydržať!!!
Len niekedy si hovorím: „Do kelu, ale ako?“
A potom si napr. prečítam vaše príspevky... a bežím ďalej. :- ))
Vyhráme? Určite!!! :- )))

V oblasti výživy si nám tiež treba vypestovať SPRÁVNE reflexy.
Ako prírodný druh sme ich takmer úplme stratili.
Tí, čo tvrdia, že treba počúvať vlastné telo, keď si žiada svoje a dajú si vyprážaný šnicel s hranolkami a tatársku omáčku na to, počúvajú falošné hlasy.:( (Je ich prevážna väčšina :()
.
Chce to aj uvedomenie aj cvik.
Ak príklad uvádzam:
Ak si vypestujeme reflex, napr. že po jedle nie je vhodné ihneď piť, tak nám to po čase ani "nepríde."
Podobne je to v oddelenej strave, vyradenia potravinových jedov, atď.
Zo začiatku je to náročné na čas, omyly, hľadanie, štúdium. NÁROČNÉ.
Ale výsledok stojí za to! (Podobne ako v tom Taj-či :-)
A vtedy nám to v hlave výborne "cvaká" a ani neviem, odkiaľ, ako...reflex..:-)))