PROSIM POMOC, ja to nevydrzim!!!!

presne viem o com hovoris..prezivam to iste

Myslis ze sa mam s nim este o tom porozpravat, alebo to uz radsej nehat tak? Mozno by som sa uz radsej nemala vrtat v niecom, co uz aj tak bolo prilis rozvrtane.. skor si zobrat nieco z toho do buducna.. lebo chcela by som aby vedel, ze som nad tym premyslala a aj ja na sebe nasla to, co mozem zmenit a povedala mu co cakam od neho /kompromis, uznat si chybu/, ale tiez nechcem, dat mu zase najavo ako moc mi na tom zalezi, ze som oly tomu nespala a riesila to, a zase z toho viejde len to ze som na neho naviazana.
Mozem vediet kolko mas rokov?

nerob to takto. ze ti bude vdacny za to co pre neho robis. to tak nefunguje. ide o to, aby si ty bola stastna v tom vztahu. nejde o nejaku vdacnost. on si ta bude vazit, ked si budes vazit ty sama seba.

ja si myslim ze by urcite prisiel :)
skus byt viac sebavedoma, uvedom si, co chces, co potrebujes, co od neho ocakavas, neprisposobuj sa mu slepo, ale len v tej miere, v ktorej to je rozumne. vztah je o kompromisoch, ale na oboch stranach.
takze sebadovera, ok ? :) popracuj na nej, a potom aj zistis, co a ako

snad si to s tym prepac neha vysvetlit.. a este ma napadlo, pred par tyzdnami mi povedal, aku planuje so mnou buduce leto dovolenku, to znamena ze so mnou rata nie? Dufam ze nerobim hlupost, ze sa snazim zase ja v niecom poucit a robit veci tak, aby sa nemal preco hnevat...zrejme by to mal aj on, ale ak to nevie a nechce, musim ja ak chcem aby nas vztah fungoval.. mozno raz pride obdobie, kedy bude chciet rodinu, ved v 20tke to asi vela chalanov nechce, a potom bude stastny ze ma mna a ze pre neho tolko robim.. dufam

jajka001_ ja sa tak velmi snazim v nasom vztahu, vela veci ktore mu vadili som na sebe zmenila, a on si to aj vsimol a povedal, ze je rad ze som to urobila.. vzdy sa snazim pozriet na problem aj z jeho pohladu, len on je obcas taka tazka povaha,, a ja som zase zbytocne precitlivela a hned si vsetko rpipustam ako koniec sveta :( to prirovnanie sa mi paci, este som to nepocula, ale bude to pravda :) asi ziadny vztah s muzom nebude bez problemov, a asi vzdy sa budem musiet prisposobit a prekusnut vsak? mozno mi predsa len viac stoji za to on, ako iny ktory by ma napr.podvadzal.. ale drz mi palce v tom, aby som mu dokazala dat najavo ze nie som na nom zavylsa, a ze budem vediet odist ked povie chod, a nehat ho nech pride a uvedomi si co ma.. myslis ze by prisiel? viem blba otazka, nemozes to vediet, asi len potrebujem uistit ze by prisiel :(

tak ho to nauc...aj z tvojej strany, ked nieco spravis co nemas, ospravedlnis sa, a to iste cakas od neho. potrebujes to. aj on sa bude potom citit lepsie, to slovicko robi zazraky. nejde o nejake ponizenie, ale o schopnost prijat zodpovednost. nepotrebujes pocut prazdne prepac len preto aby bol pokoj.

ak chcete spolu ostat, musite sa naucit komunikovat. kazdy problem rieste hned,neodkladaj si hnev na potom. to sa potom len hromadi. rozmyslaj, ako mu to podat tak, aby to pochopil. rozmyslaj, co je v jeho moznostiach spravit a pochopit, ci po nom nechces privela. ak na to ma, tak by mal byt ochotny robit kompromisy. rozmyslaj, ktore veci je treba riesit, a ktore nie.
zeny musia rozmyslat aj za muzov :) nenadarmo sa vravi, ze zena je krk, ktory otaca hlavou.

jajka001_ uz sa stalo ze povedal prepac, ale to bola svetla vynimka, a casto aj ked to povie, povie to len re ten pokoj.. ale nemysli si ze by sa realne mal za co ospravedlnit

Baby moooc dakujem ze ste tu so mnou, uz mi je lepsie, naozaj som mala velmi zle pocity, take ako som opisala hore v prispevku.. aspon som si trosku ujasnila veci, aj to ako to cele zrejme vnima on.. budem sa snazit dat mu najavo volnost, a hlavne neplakat /aj ked to casto ani po premahani nejde/ a nabuduce az mi povie o rozchode pojdem.. aby si ma viac vazil a pochopil, ze o mna moze aj prist.. len dufam, ze by som mu aj chybala :( on naozaj vela krat povie veci, co ani nemysli vazne ked je v hneve, a ja som moc citliva anaviazana na neho a potom si to moc pripustam..skusim sa od neho odputat este viac, ale bude to tazke.. ale ked som to uzraz zvladla aspon kusok posunut, zvladnem aj teraz.. a dufam , ze nabuduce az zacne neprimerane na nieco reagovat, neha si to vysvetlit.. asi by som mala pockat den a potom si s nim sadnut vsak? ale co urobim vtedy, ak ani po vypocuti nepochopi, co ma nahnevalo? ako sa zochovat potom? mam na to zabudnut, alebo sa len tak nenehat odbit? lenze nenehat sa odbit, to je taky maly spustac hadky, kedze nechce riesit nikdy preblem, ktory sa tyka neho..