PROSIM POMOC, ja to nevydrzim!!!!

A aka je to nepekna vlastnost ?

Ale ja uz viem ze sa to nezmeni.. on ma vlastnost, ktora nie je prehliadnutelna, jednoducho sa koly nej trapim, a on s tym nechce nic robit.. takze bud to budem trpiet navzdy a budem sa snazit ignorovat nieco, koly comu mam tieto pocity, alebo sa rozideme.. ale rozist sa neviem, lebo ma zase tolko dobrych vlastnosti.. vie nam byt krasne.. len nechapem, preco ta zla vlastnost musi byt az taka velka.. prehliadam mu vselico, ved kazdy ma aj chyby, ale toto sa neda, je to naozaj nieco, co sa neda len tak prekusnut.. asi sa s tym budem musiet naucit zit. ale co ak sa on jedno rano zobudi a zisli ze ma nemiluje? alebo ze miluje inu_? potom by bola vsetka moja snaha zbytocna:(
Tak otazka znie: prekusnut casto veci, ktore nas robia smutnymi a ktore nas v danej chvyli strasne bolia, pre tie krasne chvyle a vlastnosti, alebo nie?

smutnasom: aj ja sa tolko krat sama seba pýtam ci ma zmysel ostavat vo vztahu, ktory je viac menej o trapeni..ale nedokazem si nijak pomoct, lubim ho a snazim sa verit, ze pokial budeme obaja trpezlivi raz prideme na sposob ako spolu vychadzat...pokial to obaja chcu,snad sa to podari:) VIVA nehynuci optimizmus,alebo skor slepacia naivita?:D

Som na tom podobne.

Ale co s tym? Viem ze s mojim priatelom sa takto budeme hadat donekonecna, lebo sme uplne odlisni, ale tak moc ho lubim, ani jeden sa nevieme rozist... ale aj tak sa casto hadame, koly tym nedorozumeniam, a ja sa potom takto citim.. uz to nezvladam, niekedy si prajem, aby som sa rano zobudila a nic k nemu necitila! som na dne... lenze ma tolko dobrych vlastnosti, ktore obdivujem, casto je nam spolu tak krasne ako v sme.. a potom, iny den BUM a je nam otrasbe a len placem! Neviem co je spravne, mam s nim byt, lebo je vo vela veciach uzasny, alebo ho nehat, lebo sa pravidelne zozieram takymito bolestami, a viem ze ine to nebude_?

Ten pocit uplne poznam...

Ale my uz sme sa udobrili.. lenze ja som aj tak nestastna, lebo aj ked sme sa udobrili, on vobec nechape preco som bola predtym nahnevana, udobrili sme sa preto, lebo sme sa nevedeli zhodnut.. a mal povodne u mna spat, ale nakoniec nesiel a mne je to vsetko tak luto, trapim sa a placem.. chcela som byt s nim a mat pekny aspon zvysok vecera, ale nebude nic., je mi tak zle, my sa hadame strasne casto a preto mi je tak casto aj zle.. neviem co robit, som uplne prazdna, chcem sa niekomu vyplakat ale nemam komu.. chcem ho pri sebe ale on tu nie je..

Tak sa co najskor udobrite:)) zivot je prilis kratky nato, aby sme ho premrhali (casto) zbytocnymi hadkami a potom boli odurdeni a cakali, kym niekto spravi ten prvy krok..treba si veci co najskor vyjasnit:)) drzim palce..