Ahoj. je tu niekto taký, kto sa so svokrou tak pohádal, že s ňou neudržiava žiadne vzťahy, žiadne telefonáty, žiadne návštevy, nič? ide o to, že svokra nám hrozne zasahuje do manželstva, vyhráža sa, hucká manžela proti mne, zničila mi promócie, svadbu, narodeniny... Ak nie je niečo podľa nej, je to tým pádom nesprávne. S manželom sme rok po svadbe žili so svokrovcami, ale bolo to na nevydržanie. Našli sme si podnájom. Vykričala mi hrozné veci, ale potom sa to ukľudnilo. Lenže teraz je to opäť neuveriteľne hrozné, som pre ňu nič, i keď mám dve vysoké školy, manžel má stále navarené, ožehlené, žijeme si ako vo vatičke, medzi sebou v manželstve nemáme žiadne problémy. Je veľká katolíčka - v nedeľu v kostole, ale v živote nie. manžela to veľmi trápi, ale ja ho proti nej huckať nechcem. Ale nemám už záujem s ňou čo i len prehodiť slovo. Poraďte, ako na to.
Svokra
nevesta, nemaj vycitky zato ze s nou nevychadzas, ty si sa snazila, ja tvrdim ze byt svokrou je diagnoza, pri ktorej sa aj tie milsie zmenia na furie, tie horsie na totalne neznesitelne, zite si svoj vlastny zivot a kontakt so svokrou obmedzte na formalny a len do tej miery, do akej je to zvladnutelne - kvoli detom, ked budete mat, pretoze je to predsa len rodina, asi este nemate, ked ich nespominas - drz si odstup a ked ta nastve, daj jej to najavo - si predsa dospela, samostatna, nema vam co starat sa do zivota - urci jej hranice, ale komunikaciu by som uplne nezatvarala, predsa je to matka tvojho manzela a bude to babka tvojich deti - len si drz odstup a daj jej najavo kde su hranice - matky svojim synom stale zasahuju do zivota - je to matersky instinkt - ale vy si musite zit svoj zivot bez trapnych pripomienok ako treba mat upratane a podobne. manzel nech stoji pri tebe a ked bude svokra vyvadzat nech tiez nieco povie - ale slusne - nehadat sa a neurazat - ukaz jej ze mas svoju uroven a neznizuj sa na trapne hadky o nicom.
ak sa svokra umudri a zacne normalne komunikovat, aj to sa moze stat - je to pre nu rovnako nova situacia ako pre teba, ucí sa - tak jej to umozni - ale drz si svoje teritorium a nepustaj ju pod kozu. lebo obcas sa stane ze zrazu su tie furie neskutocne mile - ale to je dalsia forma pretvarky - drz si ju od tela.
...NEVESTA...i keby si mala vsetko vylestene,vysperkovane a ty by si bola samotna KRALOVNA...ak ma niekto raz nieco proti tebe...CHYBICKU SI STALE NA TEBE NAJDE...to je vsetko v POVAHE CLOVEKA a vela zalezi aj na CHARAKTERE...
najhorsie je ze ty sa mas citit ako keby si matke ukradla syna.co je uplne smiesne.ved to proste je bez logiky.ale moja svokra napriklad si takto konpenzuje to ze jej syn ju uz nepotrebuje v takom zmysle aby mu niekto navaril opral porozpraval sa snim a v takychto veciach co robila mamicka zanho.asi jej to chyba alebo co.snazila som sa jj vysvetlit ze ja jej ho neberiem ale ked ma ona nechce pocuvat do riti sa jej pchat nebudem teda.ja mam plno inych povinnosti a nenecham si skazit svoje stastie s manzelom a dcerkou a ani svoje zdravie.ona mi nie je nic. a nie som povinna sa snou rozpravat.
ona sa tresce sama zato aka je.lebo ked sa mala narodila ani ju pozriet nebola a bola unas veeelmi malinko.takze dcerka ju vobec nepozna a ked ju svokra chce vziat na ruky mala place a taha sa k dedkovi.takze sa sama potrestala zato aka je panovacna.
Ja mám to isté čo ty - kravu svokru. Tiež tam bol vyhadzov z domu, 5 rokov žiadneho kontaktu, deti ju nezaujímajú a tiež hucká muža proti mne. Ale u nás je to tak na oboch stranách - moji rodičia nie sú spokojní s mojím mužom a s tým ako sa o mňa a o deti stará, ale chovajú sa viac menej v norme, tak ako sa má, blbé reči majú len predo mnou, jemu v živote nič blbé nepovedali a ani ho okato neurážali. Svokre sa nepáčim zase ja, lenže mi to dáva dosť najavo svojím nezmyselným chovaním. Ja ku nej nechodím, len málokedy, ale muž k nej chodí,pretože mu tiež nebránim, ale mňa to neuveriteľne serie. Myslím si totiž, že ty ani ja nemusíme svokru riešiť, pretože aj keď sa na hlavu postavíme, tak jej nevyhovieme už len z princípu... Celé to je bohužiaľ na tvojom mužovi, on si s ňou musí urobiť poriadky - resp. dať poriadne,jasne najavo kde patrí, či k tebe alebo ku nej..Mne nevadí, že mi rodičia kydajú na muža, pretože viem, že chcem byť s ním a ich reči beriem jedným uchom dnu a druhým von a keby som mužovi sama od seba nepovedala čo naňho kecajú,tak by o ničom nevedel a myslel by si, že ho milujú..No a rodičia vidia, že aj tak so mnou nepohnú a tak už ani pomaly tie blbé reči nemajú... Ak je tvoj muž slaboch, tak ako môj, je lepšie ku nej nechodiť, pretože je to ešte horšie...Ak raz niekto nemá v srdci lásku aj pre partnera svojho dieťaťa, ten nikdy toho človeka neprijme ani keby bol zo zlata a choval sa ukážkovo presne podľa očakávaní... Na záver, ak ju nepotrebuješ k životu - na stráženie detí a pod. tak by som ti radila srať na ňu a bude lepšie tebe aj jej. Pá a želám pevné nervy
presne ako pise LENULIATKO
nemusis sa pretvarovat...aj tak by si raz vybuchla,a nieco v sebe dusit,tak to sa ti nevyplati,to len poskodis sebe,nikomu inemu,na to si daj velky pozor...
stress je velmi zly...
nemusis sa pretvarovat.ja som sa vydala velmi mlada.nebola som ani tehotna takze to bolo z lasky a nie z donutenia.ani sme nemuseli.
a ona hned po svadbe zacala proti mne sa staviat,este ze manzel je normalny a nikdy nedal na jej slova len ho to tiez hrozne bolelo ze aka je.stupli jej peniaze do hlavy a proste nevie uz co so sebou.najrprv som stym bojovala chcela som aby mi bola ako druha mama kedze tu svoju mam na opacnom slovensku.lenze to sa nikdy nestane.ked som otehotnela zacala stym ze ona mala inu nevestu vybratu pre svojho synceka.taku z lepsej spolocnosti.ked som mala problemy v tehotenstve tak mi kricala ze ani vlasten decko neveim udrzat.to uz bol velky psychicky teror.nikdy sme snou nastastie nebyvali mali sme vlastny byt a teraz sme sa prestahovali do domu dalej od nej. takze tak.bolo toho viac ale to nebudem rozpisovat.musela by som napisat asi niekolko stran.
ja to riesim tym sposobom ze ja knim nechodim.manzelov otec knam chodi kvoli dcerke ktora ma 7 mesiacov brava ju vonku buduje si k nej vztah.lubi ju a ma rad aj mna.snazi sa mi vzdy pomahat kedze vie ze ja mam rodicou daleko nato aby mi pomahali.no a svokra k nm nechodi.pride raz za par mesiacov.manzelovi som nikdy nezakazovala chodit zanou.obcas tam zajde.ale vravel tiez ze pocuva len same somariny do nej.takze tak asi je to unas.
ak pri tebe stoji manzel je to to najdolezitejsie.
oprava-NOHY
a najhorsie na tom je...ze ona bola taka komediantka-HERECKA,ze ked nechcela robit na poli,vyhovorila sa na to,ZE JU BOLIA NOHY...
druh s otcom,museli makat na poli,ona sa vyobliekala a isla do kostola,a len behala po dedine-VTEDY JU NOHU NEBOLELI...
a teraz je druh tak tym poznaceny,ze ani mne niekedy neveri,ze je mi zle atd.lebo si mysli,ze clovek si len vymysla...a pritom mam vazne zdr.problemi...
odskakavam nieco,za co ja nemozem...
dost som sa koli tomu posledne roky trapila,lebo sme sa prestahovali naspat do mojho kraja,a tu nikto neviem,co mam za sebou,a hodne vazne som aj tu ochorela a stress ma dorazil...
tak som si povedala,kaslem na vsetko,lebo ZDRAVIE JE MI PREDNEJSIE...
je to len na tebe ako sa rozhodnes...
ja som zabudla napisat este jednu podstatnu vec,ked som sa rozhodla k nim zasa chodit,tak to bolo tak,ze my sme si pisali z dr.otcom a on chodil k nam...a jej asi bolo luto,alebo zavidela...tak nam napisala na vianoce pohled..A ZE MAME DOJST,ZE NIE SME CUDZI ATD./ale to bola len asi finta FN,aby nas tam dostala/ja som ako blba este presviedcala druha,ze je to jeho matka atd.a nakoniec sa to zasa otocilo proti mne...
ked raz niekto ma v povahe,ze je komediant,tazko sa zmeni,len na chvilu sa zacne PRETVAROVAT,ale potom zasa to iste dookola...
v zivote su dolezitejsie veci,ako ludia ktory robia peklo a zlo...
pre mna je tato kapitola ukoncena...
Vidím, že to máte podobne ako aj ja. Asi sa s ňou jednoducho prestanem stýkať, manželovi zakazovať nebudem... Už to párkrát takto bolo a jeho to bolelo, ale teraz vidí, že posledná udalosť (rovnako ako žiadna iná) nebola mojou vinou a sám sa o svojich rodičoch vyjadril nie celkom vyberaným spôsobom. proste ma nikto nemôže nútiť, aby som mala rada cudziu osobu.. Už nevládzem sa toľko pretvarovať.