Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
Ahojte kocky.Tak som si narychlo presla co tu pisete a vam poviem,ze ma to dost berie.Boze,preco su ti chlapi taki bojazlivi?Ja neviem ci je to o skrytom strachu,alebo si myslia,ze nie su baby aby chodili s "kazdou prkotinou "doktorovi.Lenze si ani neuvedomuju,ze ich ta neliecena prkotina moze zabit.
Bon,to co ma tvoj priatel,to moze byt aj priesil.Moj muz mal nieco podobne.Najprv mala hrcka a nakoniec ako tenosova lopticke.On s tym ale hned isiel.Tak ja som mu vdacna,ze on vzdy ide.Aj exem na kozi ked mal.On nejde preto,ze tam nieco ma a chce vediet co to je,on chodi preto,aby mu na to nieco dali a zmizlo to.Takze skuste aj vy im bysvetlit.Na tu hrcku mal mast a preslo to.
Baby,voditko na krk a Ku mne!Tak nejak by som to riesila ja,aj ked je to tazko,ale v kazdom pripade ich tam treba dokopat.A zvlast ked je nieco v rodine.Ja vam nejdem rozpisovat a strasit kolko ludi poznam,ale bolo to vecsinou v rodine,takze im mozno urobte bububu a nech sa zlaknu.Aj strach robi vela.
Nikka ak ma choru maminu a ona tie peniaze rozhadze a ty mu budes stale pomahat financne,je to ako tie peniaze vychadzovat z okna - proste bezodna studna...Par korunami aj tak nic nevyriesis a tebe budu chybat,ked tak ich radsej odkladaj a ked bude naozaj velka kriza pocicaj mu viacej naraz pri prisnych podmienkach,ale bez uroku.Ja toto vidim ako efektivnejsi sposob ako mu pomoct po financnej stranke ak naozaj chces.Len navrh,zariad sa ako chces:-)
sway ja ho už nenútim do ničoho, keď nechce, tak nechce... určite mu nepomôžem tak, že budem na neho tlačiť dajak... a psychickú podporu mu poskytujem, teda snažím sa, čo najviac ako len viem.... a čo sa tej finančnej týka, tak... už som to tu proste rozoberala, tak sa nechcem opakovať... tak som to cítila za potrebné vtedy a urobila som to teraz znova a pre hocikoho...
Nic nikka,
jedine co potrebuje je tvoja psychicka podpora-nie financna a trochu motivacie.Ked sa neciti to rozoberat s psychologickou,tak ho nenut.Ono je tazke aj o tychto veciach rozpravat a urcite veci povies iba ludom,ktorym doverujes.
sway to nemám ani ja, ale niekedy, keď sa už fakt cíti zle, tak ho posielam za psychologičkou, poznám jednu dobrú, no on nechce... Ja robím, čo môžem, ale nie som vyštudovaná psychologička (skôr taká amatérska...:) ), a viem, že ona by mu pomohla... On tvdí, že ja mu veeeeľmi pomáham, takže sa budem snažiť aj naďalej...
Nikka,
inak ja nemam informacie,zeby existovalo nejake preventivne vysetrenie,kde by vedeli povedat,ake percento je,ze sa choroba prejavi...
bon ja viem... ja som večná optimistka a snažím sa to aj na neho preniesť, aj sa mi to začína dariť, tak som rada... :D
inak bon musim suhlasit ze vela zavisi od psychiky...vela krat si clovek sam pritiahne svojim zmyslanim nieco...aj ked je tazke zabranit takym myslienkam ak cloveka naozaj trapi nieco alebo sa niecoho boji..poznam z vlastnej skusenosti...ale musi sa aspon snazit mysliet pozitivne a hlavne nemysliet na to ze to ma a ze je to mozne a takto sa zozierat
nikka urcite nestresuj kvoli tomu, je tam urcita pravdepodobnost, ale nemusi sa to prejavit, a potom pokial si to sam nepripusti ta to ani nedostane, ale to je len moj nazor, podla mna je to takto so vsetkymi chorobami, a potvrdilo sa mi to uz....., je to tazka choroba ale zvladnutelna...... sofia no musim hustit, s tymi chlapmi je to niekedy strasnee.
sway dostala som dakujem...no ty si riadna sleha pocuvaj:D...kebyze ta vidim na ulici tak sa asi za tebou otocim:D....
