Socialna fobia

Príspevok v téme: Socialna fobia
AlexFizz

Ahojte vsetci, co mate socialnu fobiu!

Studujem psychologiu a chystam si pripravit maly vyskumcek k diplomovej praci s temou SF.

Touto cestou hladam vhodnych participantov buduceho vyskumceka.

Staci, ak sa vam chce zucastnit, pojde pravdepodobne o vyplnanie dotaznika/dotaznikov a podobne.

Pekny den!
-------------
Sociálna fóbia, sociálna úzkostná porucha - www.zdravie.sk

AlexFizz

Nasla som v denniku presne znenie toho, co mi mladik z USA povedal:

,, I am comfortoble with myself. Enjoy yourself."

(Som v pohode sam so sebou. Uzi si samu seba).

Jedna z najlepsich veci, aku mi kto povedal a - hm, nemal tituly...

AlexFizz

Vsimla som si, ze Jajka uviedla, co vravela pani Americanka z kurzu. Mne sa v USA pacilo, ze viacero ludi-Americanov, nezavisle od seba povedalo:

,,I follow my intuition." [nasledujem svoju intuiciu]. A to ziarili stastim :D. Jednoducha veticka, ale upozornila ma na to, ze je to podstatne, NENUTIT SA do toho, co intenzivne pocitujem ako NIE. Hoci, pri silnej SF je tazsie mozno rozoznat, co nas drzi ,,zpatky": ci intuicia alebo strach. No, trenovat :)

Dalsi pribeh, co ma pre mna vyznam z pobytu v USA bol, ked som sa citila sama a ako outsider a opustena, ze nikoho nezaujimam a prisiel za mnou posledny clovek z tamojsej skupinky ludi, s ktorymi sme travili vecery: nie velmi vzdelany, s tetovanim a sebavedomy a ,,cool", no skratka by ste nikdy nepovedali, ze on vnima okolie, maximalne tak seba, no a tento clovek si ku mne sadol a povedal mi, ze si vzdy vsimne, ze je niekomu v spolocnosti nanic a ze nech mu poviem, co sa deje...a pocuval ma a potom mi niekde uprostred povedal nieco ako, ze sa zvykol citit ako ,,debil", ale nakoniec si uvedomil, ze ved vzdy budu ludia, co si to o nom mysliet budu a ze teraz sa citi v pohode sam so sebou a ze tak mu je dobre a ze je to velmi dolezite. A ked mi pred nim popadali chipsy a zakopla som a habkala ,,Oh, sorry for that!", len mavol rukou a povedal: ,,Niee, neospravedlnuj sa, v pohode, len bud v pohode! Nevadi, nic sa nestalo!"

Co vam poviem,hned som sa donho buchla :D [ale mal priatelku..ech]!

AlexFizz

www.martinus.sk

Tato uz vypredana, ale mozno sa niekde bude dat zohnat, ak by niekto velmi potreboval, skusim to naskenovat a poslem mailom (ak to teda technicky zmaknem:) ):

www.martinus.sk

AlexFizz

www.martinus.sk

Tato uz vypredana, ale mozno sa niekde bude dat zohnat, ak by niekto velmi potreboval, skusim to naskenovat a poslem mailom (ak to teda technicky zmaknem:) ):

www.martinus.sk

AlexFizz

www.martinus.sk

Tato uz vypredana, ale mozno sa niekde bude dat zohnat, ak by niekto velmi potreboval, skusim to naskenovat a poslem mailom (ak to teda technicky zmaknem:) ):

www.martinus.sk

AlexFizz

Mila Bela,

priserne, ako sa k tebe spraval otec! Inak, nieco podobne sme mali doma - stale mi vraveli, ze priberam a brat, ake mam ,,hrube nohy" (hlavne ze nikto nie je u nas palicka), az som skoncila jedno obdobie na hranici anorexie. Ale potom to zdrazu bolo: ,,Som si robil srandu!" A ked som zas pribrala v puberte spat, sranda nebola sranda, a ked som schudla, zas to bola sranda. U nas si tiez kazdy umyval ruky od vyrokov, a nechapali, ked som im vravela, ze ich mam zapisane. Ale u nas sa vychovne vkuse ponizovalo. Ked som chodila do divadelneho kruzku (nechapem:) ), zrazu som ,,vsetko hrala a hrala som sa na hviezdu"! No dnes moja rodina nema moj respekt...ich vec. Zarobili si do vztahov v buducnosti a tak to bude. Nemam deti, ale s tymito ludmi by som mala problem ich nechat osamote, aby mi z nich neurobili presne, to, co si opisala, zo zlateho dietata kopku nervov.
Suhlasim s Jajkou, ze tvoje priznaky zodpovedaju priznakom SF. Ak si si este necitala, pocitaj si aj debatku dozadu, odzaciatku, mozno ti pomoze mrknut sa na veci, o ktorych sa tu pisalo, a ked nie, tak sup, pytaj sa:)
No minimalne je fajn sa popozerat po Praskovej knizke ,,Socialni fobie" alebo ,,Trapi vas nadmerny stud?" Obe su vyborne a tykaju sa prave temy SF, v knihkupectve najdes medzi psychologickou literaturou.

A este, zial, ako aj na inych ludi v zivote, aj na terapeuta treba natrafit. Idealne je, ak by ti niekto niekoho odporucil. Poznas niekoho takeho?

preco

ako citam belin pribeh, myslim na to, ako velmi a hlavne casto ublizuju rodicia detom. A je to vlastne nevedome. Vobec si neuvedomuju, co mozu sposobit obycajne slova. aku maju obrovsku moc.
Ako rychlo sa da nieco povedat a ake do ma dozivotne dosledky. Je to smutne.

jajka001_

podla mna socialna fobia je reakciou citliveho jedinca na negativnu skusenosti s ludmi a v spolocnosti ludi, cloveka, ktory ma slabe rodinne zazemie, ktory bol casto vo vlastnej rodine utlacany ci sikanova, psychicky alebo aj fyzicke. preto tym aj trpi tolko ludi.
myslim ze tvoje byvale negativne zazitky ovplyvnuju tvoje spravanie, a podla mna, je jedno ako sa to nazyva. reakcie ktore mas zodpovedaju priznakom sf.
je mi velmi luto, ze si mala takeho otca, ze ti takto ublizoval clovek, ktory ti mal byt najblizsi. rodicov si bohuzial nevyberame. to ze si mala vdaka tomu znizene sebavedomie vplyvalo na tvoje dalsie chovanie. a z toho vyplyvaju aj tvoje pocity smutku. som rada ze to nevzdavas a bojujes s tym. vitaj v klube :)

bela 2

Ahojte, neviem či mám SF,ale opíšem vám v skratke to,čo mi komplikuje život a možno aj to je SF. Od malička som bola dosť hanblivá a odťahovala som sa,ak ma chcel niekto cudzí pohladkať atď.../sestra bola úplný opak/ Otec si zo mňa stále robil akože srandu, že som ako opica a podobné hovadiny, keď som začala pubertu hovoril mi, že škrata, smial sa z mojich vyrážok,z vlasov, až som zo seba začala mať "bohovský pocit" a tak pokračovali moje komplexy. Keď som začala niekde v kolektíve rozprávať,tak som mala pocit, že to nikoho nezaujíma a že rozprávam blbosti tak som prestala a mala som pocit že som vzduch. Ten pocit mám občas aj teraz... Som málo priebojná, niekedy sa nechávam utláčať inými, len aby bol pokoj. Niekto mi raz povedal, že pôsobím namyslene, ale to vôbec nie je tak, len nemám stále odvahu sa prejaviť, tak som ako taký pozorovateľ. V situáciach, kde je veľa ľudí sa cítim nervózna, je mi strašne horúco,červenám sa a potím. Ale bojujem s týmito pocitmi a už som aj nejaké tie bitky vyhrala, takže v podstate som na seba hrdá. To sú také moje malé-VEĽKÉ víťazstva. Ale nie je to ľahké. Veľakrát nie som so sebou spokojná, stále mám zo seba pocit nedokonalosti, hoci mi to moji najbližší vyvracajú,ale to čím som bola slovne častovaná v detstve od otca ma stále prenasleduje. Je mi z toho smutno, ako môžu zakomplexovaní ľudia spraviť z malého zlatého dieťaťa, kôpku nervov a pochybovaní o sebe. Uf, trochu sa mi uľavilo. Takže to bolo dlhšie ako skratka. Tiež som bola zoparkrát u psychologičky, pretože som sa nemala rada a nevedela ako ďalej ísť. Trochu mi to pomohlo. Veľakrát mám pocit,že ma nikto nemá rád a že som nesympatická, tak mám potom z toho depku a pod. Čo to podľa vás je?