Socialna fobia

Jajka, ako vzdy, same pravdy. Len trenovat.

a este jedno:D ze ked s niekym komunikujem, rozmyslam dopredu - ci mi na to ma co povedat. je to ako ping pong - nahras, odpinkne, ja odpinknem..:)

a este jedna vec, co mne pomohla:
chodila som na kurz anglictiny, a ta americanka, co to viedla, mi povedala dve veci, ktore mi pomohli si uvedomit niektore veci:
1. you dont speak a lot, but what you say is always right - nehovoris vela, ale co povies, je spravne. tu som si uvedomila, ze ano, je to pravda, a ze to ze sa vyjadrujem len ked som si 100% ista ze mam pravdu, nie je celkom spravne. za prve, posobim dojmom, ze mudrujem. za druhe, normalni ludia kecaju a kecaju, o blbostiach, o nepodstatnych veciach, stale dokola rozoberaju to iste - co ale dokaze vyplnit cas, vytvorit urcitu atmosferu, pomaha vytvarat vztahy. takze radsej kecat o pocasi ako rozoberat len vazne temy...
2. you always try to be nice for everyone - vzdy sa snazis byt mila pre kazdeho - čo je tiez zle. pretoze dôlezite je byt sam sebou. vzdy bude niekto, komu sa pacit nebudes - tak to je. ked sa snazis vyhoviet kazdemu, nevyhovies nikomu. mat svoj nazor a vediet si stat za nim, aj ked sa to inym nepaci - byt sam sebou - to je cesta, ako byt spokojny sam so sebou, mat sebadôveru, na ktorej môzes zakladat, vo vztahoch, v komunikacii, v rozhodnutiach.

SF, no v Pezinku je gestaltistka Romana Krasulova, v nemocnici a inak, ak si zadas do google gestalt terapeut etc., par mien z Ciech to najde:) Tak good luck!

v tom clanku, co som sem dala link, sa pise:
Sociálna fóbia je v populácii rozšírenejšia viac ako si myslíme, je to 3. najčastejšia psychiatrická porucha. Je liečiteľná, väčšina fobikov, ktorí prejdú terapiou, sa vracia do produktívneho života. Hoci liečba nezvláda symptómy okamžite, správny prístup vedie rýchlo k zjavnej úľave.

takze, mnoho ludi je na tom tak isto ako ty. kazdy je trochu nervozny ked sa rozprava s niekym neznamym. to ze uhybas pohladom, je normalne - citis sa tak. divat sa stale niekomu do oci tiez nie je v poriadku - treba najst tu spravnu mieru. patri to k spolocenskemu spravaniu. pojde to, neboj :)

Dakujem Jajka. No pri pisani ma nik nevidi, tak mozem posobit aj prijemne. Nehanbim sa, ani neuhybam pohladom, necervenam sa, nemusim sa tvarit, ze sa nebojim, tak nie som umela....:)))

preco, ja si - a celkom uprimne - myslim ze si velmi mila a prijemna. tieto neprijemne pocity mozes prekonat jedinym sposobom a to tym ze budes snazit komunikovat. a tie pocity ignorovat.

Och, to bude pre mna najvacsi problem, zapajat sa. Ked ja si naozaj myslim, ze som nesympaticka a nikto nema zaujem, aby som sa k niekomu pripajala. A ak aj zo zaciatku zaujem ma, zachvilu zisti, ze som nemozna a vycuva radsej. To su velmi silne pocity, aby sa mi podarilo zapojit. Neviem to prekonat

ano, prist do zohraneho kolektivu, to je take, namahavejsie ako ked sa nikto s nikym nepozna. na jogu chodievaju ludia, ktori su naozaj mili a priatelski. ak sa budes snazit zapajat, urcite ta radi prijmu.

Jajka, dufam, ze si dokazem zvyknut. Boli tam inak mili ludia, aspon sa mi tak na prvykrat zdalo. Dvaja sa mi dokonca prihovorili. a pan, co to precvicuje je fajn, dokonca ma zmysel pre humor a aj sme sa zasmiali.
Inak, ked tak na to mylsim, nejake to napatie zo mna opadlo, lebo na zaciatku, ked je take lezanie na zemi a postupne uvolnovanie, ja som bola taka nenormalne napata z prace a celeho dna, ze som sa tam rozplakala. jasne, ze nie nahlas, ale ako som tam lezala, nemohla som sa udrzat a zacali mi tiest slzy. No dufam, ze vsetci boli zahlbeni do svojho uvolnenia a nik si to nevsimol.
a pan, co to precvicoval, mozno videl, ze sa bojim, lebo povedal, ze: dnes tu mame jednu odvaznu.
Vsetci sa tam poznaju, tykaju si. Ja som tam jedina nova a mam s tym problem. Je mi to neprijemne.