Socialna fobia

Toto bude mimo temy, ale najstarsej dcere prave zomrelo morca a place ako odusu. Ja neviem co mam robit, je v uplnom amoku.

Jezisi, ja by som zomrela od strachu! :D Ale v realite, a na zemi hihi, sa vrham dobrovolne, ale uz nie s tym masochizmom, ako kedysi - do situacii, samozrejme. V tomto mam vyhodu, ze je to vo mne, to odhodlanie, tak tomu sa tesim, lebo je to moj vnutorny pohon.

skakali ste bunjee? lebo ja hej
a je to podobne - ked musis tak musis
nieze by som naozaj musela - predo mnou to jeden chalan vzdal - ale ja nie. ja sa proste nevzdavam. naco.

Haha, predstavujem si, ako asi vyzera vrhanie sa socialneho fobika do nejakej brutalnej situacie - sak by stuhol asi :D

nebud prisna na seba ani na inych, odpustaj...maj sa rada aj napriek svojim chybam - maj rada tie chyby - a ked sa ti nepacia - zmen ich - a maj rad ludi aki su aj s chybami - lebo ti chyby su to co ich odlisuje, cim su ini, svojski
ked ti niekto umyselne ublizuje je to preto ze ON nie je ok, nie ty

alebo sa do toho vrhni :D

tak ako vravis, alex:) postupne, pomaly, krok za krokom - step by step :)

ked ja uz to tak nechcem, uz mam dost. Este ze mam stale pevne nervy, no dokedy.

Oj, asi preto, ze racionalne chapeme takmer okazmite, ale kym to dozreje vnutri na urovni prezivania, to chce cas aj daku skusenost, ktora nas ,,pretavi". Preto to trva taaak dlhoo, juj!

Aj ja tu vacsinou prikyvujem. Uplne vazne.