Socialna fobia

ty si ako dieta zacala reagovat tym ze klopis oci - niekto ti mal vysvetlit, ze to bolo myslene tak, ze sa nezapajas. ale aj ked mne bolo taketo vytknute, jednoducho som sa nedokazala zapojit.
k skupine. tiez velmi silna vazba na nejaku jednu osobu - s jednou kamoskou som v pohode kecala ale ked sa pridala dalsia rovnako dobra kamoska, s ktorou som osve normalne kecala, tak som sa odmlcala a nechala som priestor im...

a na druhej strane, tym ze rozmyslas v inej urovni, nerozumies beznej urovni komunikácie - myslim tym jemnym nuansam, co zahrnaju, napr. pohlady, neverbalnu komunikaciu, a podobne. nepoznas zavist, preto ju nechapes ani ludi ktori rozmyslaju tymto smerom, a ohovaraju inych. nepoznas nenavist, nechapes preco si ludia ublizuju...mas problem prejavovat city lebo na to nie si zvyknuta.
bolo vo vasej rodine bezne objimanie, laska, prejavovanie citov - verbalne?

Aj ked; existuju teorie tykajuce sa attachmentu - cize vazby, ktora vznika medzi dietatom a matkou (alebo opatrujucou osobou) a uz celkom malicke deti su velmi citlive na akekolvek odchylky vo vazbe: cize potom sa vyvinie neista, ambivalentna etc. vazba a vlastne tento zakladny vztah ovlyvni nase vztahy v buducnosti vyrazne.

Myslim, ze moze suvisiet hlavne to, ze komentovali, ze nic nehovoris, len sa pozeras a ty si zacala klopit oci postupne. Okolie casto nechape, ze deti vela veci beru doslovne. Okolie celkovo podla mna vela veci nechape :) Rozne komentare, ak je clovek citlivy prilis, mozu narobit galibu, myslim si. Aspon u mna a par inych ludi narobili. Riadnu.
Ja tiez nemam nejake velmi zle alebo nehostinne zazemie, to urcite nie, ale napr. na moj vkus prilis chladne a chaoticke. Take rigidne, povedala by som.
Premyslam, nakolko ta mohla ovplyvnit smrt babky...hm, jeden rok, to je dietatko malicke, ale vraj deti mnoho veci vnimaju...toto nedokazem posudit. Napr. od nas odisiel otec, na ktoreho som bola celkom podla mojich ranych spomienok orientovana vyrazne, ale ja si ten odchod pamatam uz, mala som asi 4-5 rokov, a aj si celkom pamatam obdobie jasliciek a tak podobne. Ine zazitky, ktore si nepamatam, len mi ich povedali, skor dnes racionalne spracuvam a premyslam nad nimi..ci som to nejako mohla vtedy zaznamenat: napr. som na jednej dovolenke odisla zo stanu a nasla ma jedna pani a doviedla naspat. Nepamatam si to a nikdy som to neprecitovala. Ale dnes sa pytam samej seba, ako ma mohli taku malu (uz som zjavne chodila, ale nepamatam si to, tak ktovie,kolko som mohla mat rokov) vobec nechali nestrazenu nechat v stane...A ked si to uvedomim, pocitim uplnu nedoveru, ze kde to zijem. Fakt je, ze bola ina doba, deti sa bezne nechavali pred obchodom v kociku, ale aj tak...neviem posudit, nakolko nas co ovplyvnuje. Ale ,,medzi nebom a zemou" - to je uz moc uletena metafora :D

napr. george napisal ze je to preto ze je postihnuty. ale nejde o to ze je postihnuty, ale o to, ze on ma problem sa s tym vyrovnat, hanbi sa za to. ma pocit ze ludia k nemu pristupuju inak lebo je postihnuty. ale je vela postihnutych, ktory napriek svojmu handicapu socialnu fobiu nemaju. ktorych netrapi, co si o nim ludia myslia. takze ide o to ako dokazes akceptovat sam seba a zladit sa s okolim.

preco, staci ze si citliva. tym padom reagujes inak na veci okolo seba v porovnani s ostatnymi. citliva a inteligentna - vidis veci ktore ini nevidia, preto na ne nemozu reagovat.
citove vazby v rodine su dôlezite, nemusis byt prave tyrana, staci malo zaujmu, nedostatok lasky.
ja som rozmyslala isty cas aj nad hypnozou - ked si uvedomis ten traumatizujuci zazitok a pochopis suvislosti, lepsie sa s tym vyrovnas a zistis preco reagujes tak ako reagujes.
pochopit preco sa ludia chovaju tak ako sa chovaju je tiez velmi dôlezite, aby si vedela preco na teba reaguju tak ako reaguju.

Lebo ja som to aj rozoberala s psychologmi, ale tiez si neboli isti, cim to je. Jedna psychologicka to uz prikladala na nejake veci medzi nebom a zemou dokonca.

Ja som ani namela nejake drsne alebo nelaskave zazemie. Oproti vam ostatnym, co som tu citala. Asi som sa uz narodila prilis citliva. Pamatam si, ze o mna navstevy hovorili, ze nic nehovorim, len sa tak uprene na kazdeho pozeram, akoby som hodnotila ludi, a uz od malicka sa ludia pri mne necitili dobre. Toto asi ide so mnou. Aj v skole mi to parkrat povedali, ze ty len tak na nas pozeras. Potom som si to uz uvedomila, ze to ludom vadi, a radsej som klopila zrak. To mam dodnes.
A este mi zomrela babka, na ktoru som bola velmi naviazana, ked som mala rok. To moze suvisiet?

No do istej miery mi to pomaha, mam tak pocit, ze sa to da zmenit aspon do nejakej miery. CO sa tyka poznania priciny..Ale je to diskutabilne. Ktovie, co je naozaj pricina? Ja myslim, ze u mna to bude tym, ze som bola asi riadne precitlivele dieta, ale nejako to u nas nebolo dolezite, a tak som asi znasala vychovne postupy horsie. A potom, mnohe ine veci v rodine hlavne...verim tomu, ze keby som mala skutocne laskave zazemie, bola by som menej vytrasena.

George, tebe pomohlo to, ze vies, preco mas SF? Lebo ja napriklad o niecom aj viem, ale vobec mi to nepomaha, ked poznam pricinu.
Vam ostatnym to pomohlo? Alebo pomaha?