Socialna fobia

Príspevok v téme: Socialna fobia
AlexFizz

Ahojte vsetci, co mate socialnu fobiu!

Studujem psychologiu a chystam si pripravit maly vyskumcek k diplomovej praci s temou SF.

Touto cestou hladam vhodnych participantov buduceho vyskumceka.

Staci, ak sa vam chce zucastnit, pojde pravdepodobne o vyplnanie dotaznika/dotaznikov a podobne.

Pekny den!
-------------
Sociálna fóbia, sociálna úzkostná porucha - www.zdravie.sk

AlexFizz

Preco, ja vnimam SF ako signal v podobnom zmysle ako Jajka: casom som si vypozorovala, kedy je moja SF silna, kedy je aka a podobne. Uz obvykle tusim alebo viem, co sa deje, ked nastupi SF-ka.

Silna je v spolocnosti ludi, ktori su uplne mimo moje ladenie. Kedysi som sa mozno aj snazila sa ladit na nich, dnes sa tymto sposobom nevycerpavam, nesnazim sa. Energie nemam tolko a je to neprirodzene, snazit sa ladit na vsetko a kazdeho v okoli. To mi pomaha, tento postoj. Cim menej si s niekym rozumiem, cim menej funguju moje osvedcene, pre mna typicke prostriedky, cez ktore sa zblizujem (humor, napr.), tym horsie sa citim a rastie SF. A sucasne rastie ale pocit, ze druha osoba alebo osoby su mimo moju komunikacnu vlnu a nerozumieme si.
SF u mna narasta v roznych situaciach: ak je okolo mna vela ludi, co su na inej vlne a su spriazneni a ja sa citim ako ostrov sam osebe, signal. Tak sa clovek nema citit s ludmi.

Niekde som citala, ze to, ze sa citi clovek pri inych nanic, nemusi byt vzdy len ,,paranoja" a vztahovacnost. Pokial ludia v tvojom okoli nie su dostatocne citlivi, aby zachytili signal plachosti, je to tiez nesuhra.

Ja som sa casom uvolnila a v USA, ked som bola vlastne sama, som zacala aplikovat postup: radsej sama ako sa snazit zapadnut medzi ludi, s ktorymi si nerozumieme vzajomne (a tak som ja sedela s knihou v izbe, kym spolubyvajuci zurovali). Citila som sa lepsie. Obhajila som seba, svoje citenie. Bola som sama, bola som smutna, ale prospelo to mojej sebaucte aj energii viac, ako sa snazit a snazit a stale sa citit zodpovedna len ja za vsetko. Vies, aj druhi ludia mozu urobit dost pre to, aby sa clovek v ich spolocnosti citil dobre.

PS: Skus zacat selektovat a vnimat podnety; aj ludske :). Pri kom sa citis fajn? Pri akych filmoch je ti fajn? Pri akej cinnosti? Urob si zoznamy a postupne to oddeluj. Mozno to padne na uzitok.

PS2: Este k SF ako signalu. Napr. silne uzkostne reagujem pri formalnych a oficialnych zalezitostiach ako prezentacie a podobne. Zistila som, ze je to tym, ze jednak som hodnotena a potom, neznasam take predpisane postupy, take stiesnujuce pravidla. Napadlo mi, ze do buducna by mi mohlo pomoct jedine to (ak to budem potrebovat), pristupovat k takej situacii kreativne a pouvazovat, ako si to co najviac cele prisposobit sebe.

AlexFizz

PS2: vlastne nejde o to, mat iny nazor, ale neznasam tie reakcie na iny nazor. To je to, z coho som hotova - mozno aj vopred: hotova, znechutena, niekedy aj vopred utocne naladena (ved preventivne:) ).

AlexFizz

PS: Ale obvykle to poviem, jasne. Nie vzdy je to prijemne, ale obvykle to poviem. Uz som si zvykla na svoje nazory ...

AlexFizz

Ahojte, mam strach povedat nazor, ak je iny. V zasade je to pocit, ze akonahle to vyslovim, bude to tak ine, ze ja budem divna a ja budem ta ,,zla". Potom sa casto citim este pol dna nanic, ako kedy, hlavne, ked moj nazor niekto okamzite napadne. Ale ako kedy.
Nedavno som bola obvinena v jednej situacii priamo z toho, ze som demotivator (akoze som demotivovala tretiu osobu v istej situacii, aby cosi vzdala). Ten utok ma odrovnal a hajila som sa este pred par ludmi, co tam sedeli (ale poznala som ich). Napriek tomu, ze som podla seba vedela, ze nie som demotivator, hajit sa a zastavat svoj iny nazor je pre mna take, ze sa pri tom lahko rozrusim, cim mi odchadza logicke, jasne uvazovanie (podla situacie a stavu rozne intenzivne, tu to bolo realitvne v pohode). Takze povedat svoj iny nazor je vlastne pre mna narocne preto, ze je to pre mna emocionalne rozrusujuce, ak je napadnuty, a v tom stave - rozrusenom - sa mi zle mysli, pretoze moje racio je plne emocii. Super, co? :)

jajka001_

ja chodim cvicit a tiez mam problem sa uvolnit :) pri tvojej sf to musis mat 10x tazsie. pre mna je uspech uz to ze tam chodim, a to som viac menej v pohode, a teba velmi obdivujem, ze si nabrala tu odvahu. drzim ti palce a hlavne sa nevzdavaj. k nam chodia cvicit rozny ludia a tiez na nich vidim, ze maju tremu, hanbia sa a podobne, takze viem ze sme na tom podobne :)
kedysi som sa strasne bala povedat nieco co by inemu mohlo vadit. dnes si v pohode poviem svoje, len to spravne nacasovat a formulovat :) aj zdanlivo negativne prispevky maju svoju hodnotu - pozriet sa na vec z ineho pohladu. a ludia si ta skor vsimnu,a ked ma tvoj prispevok zmysel, a povedzme ze oni sami nemali odvahu to vyslovit, hoci vedeli, ze je to pravda, tak to ocenia.

preco

ano, pravda, musim sa najpr naozaj zladit hlavne so sebou byt skutocne spokojna.
Na joge som napata, neviem sa pri cudzich ludoch uvolnit. Ale aspon som sa snazila. Cele dve hodiny boli pre mna o tom, ze som sa snazila mysliet len na seba a snazila sa uvolnit, cvicit koli sebe, mysliet na to, ze kazdy je tam len koli sebe a nepozera na mna, nemysli na mna. To mi pomahalo sustredit aspon trochu pozornost spravnym smerom. Ale nebolo to uvolnenenie, skor len ucenie sa uvolnit, hlavne psychicky. Ale po cviceni ma velmi boleli nohy. Nie z cvikov, z napatia.