Socialna fobia

Viete, ked sa pytame, aky ma SF zmysel...skusali ste ju vnimat ako signal? Ak by ste vnimali svoju uzkost v spolocnosti ludi ako signal, co by vam naznacoval? Podme si to skusit predstavit.

A este mi velmi velmi pomahalo vzdy pozorovat tych sebavedomych a socialne sikovnych ludi velmi detailne a skusat sa od nich ucit: sledovala som, co je na nich take prijemne a ako na nich reaguju druhi ludia, snazila som sa proste tomu prist na koren, co je za ich uspechom, co v ich spravani je take pritazlive a prijemne (samozrejme, aj mne). A to odporucam! Potom som sledovala tych menej socialne zdtanych a snazila sa odhalit, co robim podobne ja. No proste sledovat a ucit sa, to mi velmi pomohlo a aplikujem dodnes:)

Alexis, ahoj:)

No, AD mi pomohli hlavne z uzkosti, ktora sa mi nahromadila pocas dlheho zatazoveho obdobia, kedy bola u mna vyrazna aj SF - do istej miery, resp. v ramci toho zivotneho obdobia. Uzkost uz bola taky pridruzeny bonus, povedala by som...tak a na tu mi pomohli. Na samotnu SF mi pomahalo vzdy iba hodenie sa do vody, vela sa zaujimat o SF, knihy, rozhovory, terapeutka, s ktorou som diskutovala...a mnohe zivotne skusenosti skor. Zial, neda sa porazit SF, ak jej clovek nejakym sebe vlastnym sposobom neceli :((. Hm, premyslam...uz som tu o tom pisala davnejsie, ako som robila v malej kaviarni, napr. SF v skole som prekonaval postupne (SF z noveho kolektivu bola vzdy vyrazna): napr. som sa snazila spoluziakom najrp priblizit cez maily - posielala som veci, co sa mi zdali zaujimave, potom som sa zapajala, aj ked ma nikto nepocuval (lebo som zle nacasovala svoj prispevok), ale zapajala som sa proste napriek neuspechom. Usmievala som sa a snazila som sa s nimi komunikovat, ale nie silou mocou. Myslim, ze som si nasla moje hranice, ktore som mozno aj potrebovala: svoj sposob, ako sa posuvat v ramci SF. Hadzat sa do vody, ale s citom a respektom voci sebe, aby som uz nesla proti vlastnej sebaucte alebo vlastnym zdrojom energie.
DOtaznik ti rada poslem, dakujem za ochotu:) Inak, ja uz o tej SF pisem s takym odstupom, ze to nemusi byt celkom jasne, co myslim, tak ak by si mala dake otazky, napis:)

PS: Uz aj polospim:)

mne sa osvedcil system - vsetko preskumaj a posud...tazko sa to vysvetluje ale vdaka zazitkom a skusenostiam verim ze vsetko ma svoju pricinu - aku to bud zistis casom - puzzle zapadne do seba - alebo je tvojou ulohou to vyriesit, ak sa to da - a musis na to prist ze ako. pouzivam intuiciu a tak...myslim - moj osobny nazor - ze problemy mame na to, aby sme ich prekonavali, a ich vyriesenie nas posuva dalej a stavame sa silnejsimi, odolnejsimi, schopnejsimi. potom pride situacia , v ktorej pochopis, ze to co si prekonala, ta pripravilo na narocnejsiu situaciu...preto sa treba stale snazit a nevzdavat to....lebo vzdat sa znamena prehrat, prehrat boj so zivotom. a zivot je to jedine co mam...takze viera :) to je to co ma posuva vpred. tam kde sa nieco konci, tam sa ine zacina...ja prave prechadzam obdobim zmien a mozem zufat alebo dufat...tak si vyberiem to druhe...:)

Vie niekto z Vas, aky zmysel ma vasa SF?
Mna rozmyslanie nad zmyslom vdy dovedie len k dovodom. Zmysel nenachadzam.

Jajka,chcela by som vediet, aky ma moja SF zmysel. Urcite je to pravda, nejaky zmysel ma. Mozno by mi pomohlo vediet ten zmysel. Je to nejaka obranna reakcia, nieco take asi. Ale, to mi nestaci vediet. To nepomaha. Nechapem to.

preco, nezufaj, vsetko ma svoj zmysel, aj tvoja sf urcite, a to zistis casom - ked ty budes bojovat,naucis to aj svoje deti, ktore by to mozno inac nezvladali. neboj sa, vsetko bude lepsie, mysli pozitivne. a ako matka to znasas urcite tazsie ako tvoje deti - tie sa to prave teraz ucia, a ty im pomozes. maju v tebe to co sme my nemali - pochopenie.

Viete co? Ak sa mne podari aspon ciastocne nad SF vyhrat, tak potom kazdemu.

Viem, ze keby moje deti nejavili znamky SF, citila by som sa ovela lepsie aj co sa tyka mojej SF. Takto to nejak splyva dokopy. Akoby sa to este nasobilo. Je to stres, ze to nie je v mojej moci, nejako to zlepsit. Bojim sa buducnosti.

Alexis, aj moje vlastnosti si tym vystihla. Okrem inych.
Vcera mi volala p. ucitelka, ze dcera place, ze jej je zle, boli ju brusko a je jej na zvracanie. Tak som isla pre nu do skoly. A doma jej zrazu nic nebolo. Neviem, co jej mohlo byt. Mozno to ma suvis s kamratkou. Radsej nech je to nejaka normalna choroba, ako toto. Dnes ju mam doma, vraj ju boli hrdlo. Ale zda sa mi fit. Takze mozno simuluje chorobu.
Neviem co mam robit. Toto pre mna v tychto chvilach nema riesenie. Som zufala. Ludia ako ja by nemali mat asi deti. Citim sa vsetkemu na vine.