Ahoj lostgirl, ja musim reagovat na to co pises, lebo sa ma to velmi dotklo. Ja ma tiez SF, ale ovela viac rokov, ked som mala 18, ani som netusila ze SF existuje. Skoda. Lebo teraz sa moj zivot mohol vyzerat inak, keby mi napriklad rodicia pomohli a poradili ist ku psychologovi. neviem aky mas vztah s mamou, ale ked sa aj jej hanbis povedat, co citis (ja by som sa mojej mamy hanbila), chod k psychologicke sama, nemusi to nik vediet.
Ja mam teraz vlastne deti, a tiez myslim, ze maju problemy v spolocnosti. Keby som nemala SF, mozno by som tomu nevenovala taku pozornost a mozno ani neverila ake je to strasne, takto zit. Preto viem, ze by som bola velmi rada, keby sa mi deti zdoverili s takymto problemom.
Neviem, ako je to u vas, ci by ta niekto z rodicov pochopil.