Červenanie - ako tomu zabranit?

Mysli si, ze si zazrak prirody, ze si Boh a buducnost vsetkych pritomnych zalezi len od Teba. Ze su z Teba dosrati, a modlia sa, aby si sa ich nic neopytala.
Ziadne cervenanie.

nechapem takych magorov.......... ja vtedy nemam chut zit. nemam ani priatela kt by mi v tomto pomahal . a podporoval ma. uz cakam kedy z taadial vypadnem a najdem si novu skupinu ludi na vyske kde to bude ine,... verim tomu . LEbo nechapem ich . vymlete pubertalne mozgy.,. kt nevedia pochopit ze mne to je strasne NEPRIJEMNE!!! ale veed... vsetko sa im raz vrati ... vsetko..

ja mam 15...ale s tou tabulou co si hovorila pripomenula mi to mojich "zlatych" apoluziakov ktory tiez ledva cakaju´na moje trapasy...

o par mesiacov 19

moj pribeh. koolko mas rokov?

ja sa aj pekne obliekam aj sa o seba staram ... makeup nepouzivam lebo ho kvoli dobrej pleti nepouzivam . ja neviem ale sak toto nikdy neskonci.......... nikdy..:(( a ked pred triedou vystupujete , myslim tak pri tabuli tak ako sa citi uvolnene ked oni doslova cakaju kedy vam zacne horiet tvar... hmm??? akoo??? :(

ahoj "moj pribeh" - ja som sa inspirovala tymito prispevkami: pouzivam makeup, antidepresiva, spravne stravovanie, pohyb na vzduchu, co najviac kontaktu s ludmi, hladam informacie, pekne sa obliekat, starat sa o seba, atd... myslim si, ze cervenania sa neda zbavit, lebo je to geneticky dane, podla mna, asi treba najst vlastne sposoby, ktore minimalizuju traumu z cervenania, hlavne dosiahnut pri kontakte s ludmi maximalne mozne uvolnenie a minimalizovat napatie, strach. Dosiahnut pohodu, klidek, tabaaacek, asi ze nas nic nerozhadze a vtedy budeme schopni sa sustredit na to, co hovorime, robime a nie na to, ze sa cervename.

Ludia ako sa s tymto da naucit zit hmmm???? Ako to nebrat ako osobnu vadu alebo take nieco???? .... MNe to ide nenormalne na nervy.. ako bojovat s ty m ked si niekto z vas robi posmesky a smeje sa kvoli tomu na vas,??? Na co vtedy mysliet :((( Poradte..........

moja situacia je asi taka, ze: schudla som a chudnem, vyzeram stale lepsie a lepsie, skvelo, sebavedomie narasta s obdivnymi pohladmi, popiskujucimi chlapmi. Netusia, ze beriem antidepresiva, ktore po case zacali uvolnovat moje napatie v tele, ktore som si ani neuvedomovala. Magrilan je na uvolnenie napatia ako stvoreny. Aspon pre mna. Po 74 dnoch jeho uzivania sa tesim zo zivota, citim sa fajn, ako pisem - uvolnena. Ked sa vyskytnu osemetne situacie, snazim sa hlavne zachovat pohodu, klud. Dari sa mi to vdaka AD. Zrazu vobec to nie je tazke byt uvolnena, pokojna. Je to akesi same od seba. Mam prisne stravovanie. To znamena, ze sa snazim vyhybat sladkostiam a sladkym jedlam. Jem s mierou. Odrazilo sa to aj na mojej tvari, ktora z cervenej ziskala pekny zamatovy nadych. Chodim na luku, zoberiem palice, psa a mašírujem, zahladim sa do dialok. Som zatial na dobrej ceste. Verim si. A v takom stave, psyhickom, akom som momentalne, zvladnem aj cervenajuce sa situacie, pretoze si z nich nebudem az taku tazku hlavu robit. Chce sa mi jednoducho vychutnavat zivot. Ja za to vsetko vdacim AD, a verim, ze po case ich budem moct postupne aj vysadzovat. Ak vam psychiater na prvykrat odhadne na mieru usity liek, akoby ste napoly vyhrali. A ked este pouzijete tu spravnu psychoterapiu u psychologa... niet co dodat... Takze moji spolutrpiaci, bojujte a hladajte cestu, ona existuje, len ju najst. Odpoved mate vo svojom vnutri.

Takze...
Pripajam sa aj ja do vasho klubu . Tiez mam tento problem. A trva to uz stvrty rok , kedy som si to uvedomila , aj to az vtedy ked som na to bola upozornena spoluziakmi . A strasne mi to komplikuje moj kazdodenny zivot. Som maturantka, tichsej povahy , nekonfliktna... Dobre sa ucim a pravidelne koncim s vyznamenanim . Samozrejme stoji ma to aj nemale usilie ale moja teoria je ze ked sa uz v tej skole mam trapit, nech aspon moje vysved nie je plne stvoriek . Skareda asi tiez nie som ..Som stihla, cize ako v podstate by to s mojim sebavedomim malo byt OK kedze nemam sa za co hambit.. Ale... U mna to zial nefunfuje, Strasne casto sa cervenam . Teda uz nie tak casto ako volakedy ale stale to tam je. Ked som stredobod pozornosti ked mam nieco povedat alebo ked odpovedam .Verte je mi to strasne neprijemne. A ked sa na tom moji hlupí spoluziaci smeju a cakaju a pozeraju kedy sa ta CERVENA zacne cervenat a oni sa zacnu smiat a suskat si ... Verte mi tie pocity dokaze pochopit len ten kto to preziva NIKTO NIKTO iny na svete nie... Mam sa smiat aj ja na tom?? NA to ze sa citim ako pako , uplne mimo, paralizuje ma to som z toho smutna a citim sa ako blazon . Niekto sa cervena vtedy ked sa ho niekto nieco osobne spyta ale ja sa cervenam aj pri normalnych otazkach ... uplne beznych . Ja sa ludi nebojim skutocne NIE!!! Len je to taky zacarovany boj so sebou samym s niecom co neviete ovladat .Lebo moj mozog je rychlejsi zakazdym skor ako stihnem to registrovat pocitim ako keby sa mi zastavi dychanie a ja citim ze sa cervenam uplne necakane to pride NEDOKAZEM!!!! To ovladat........... Preco prave ja????? Kto mi na toto odpovie??? Nechcem medzi spoluziakmi vyzerat ako totalna hlupana co sa v kuse nenormalne cervena, ale ako serioazna anormalna baba. Uplne mi to dokaze znicit den... K psychologovi s tym nepojdem nikdy lebo tu som 1000 krat otvorenejsia a dokazem tu lepsie vyjadrit svoje pocity. Aj pred peknym chlapcom sa hanbim L((( Lebo mam pocit ze pri nom vyzeram ako uuupna skrata. Hoci asi niee.. L( Ach ... niekedy by som radsej na tomto svete ani NEBOLA... ale musim. L