Červenanie - ako tomu zabranit?

moj pribeh, ja som natom presne tak isto, uz nechodim na strednu..koncne, trpela som tam presne ako ty.teraz som na vyske, tu je to o nieco lepsie ale aj tak sa este niekedy cervenam..horsie je ze na vyske je viac roznych seminarov kde vystupujes pred celou triedou a to neznasam nenavidim.vtedy dam kilo makeupu na seba, nepomoze to ale aspon trosku mi to zdvihne sebavedomie, ze neico ma zakrýva.
proste neviem co mam robit, nechcem to.
na zakladke na strednej aj na vyske som jedina z triedy co sa cervenam za hocijaku blbost.preco sme neni aspon dve? aby sme sa podrzali..ale nie na vsetko sama.a potom hovoria na mna ze som ticha, ale preco? ked chcem nieco povedat radsej som ticho aby som sa zas necervenala.

tiez verím, že je to dane genetikou. Nemuseli to mat rodičia ani starí rodičia, ale este davnejší predkovia a to sa prajavilo až na nás, lebo aj na mne a dlho s tym bojujem a neviem najst príčinu/ale nechcem to rozoberať/.
Kludne sa im mohlo stať niečo nepríjemne a prenaša sa to na nas. Cervenanie je normalne v období do 20tky. No ked už obťažuje a brani v bežnej ščinnosti , tak to už je problém. Psychologovia si s tym nevedia rady...mne nepomohli.
Treba sa posilovať fyzicky a to potom sa odrazí aj na psychike. Idem sa venovať turam...

napíš mi na ten nick

SviNKa-TinKa

mozes mi napisat svoj nik .. ale nevadi ak ti nedam ja svj pravy?? lebo mam dva..

vieš ja ti neviem pomôcť, lebo u mňa je to rovnaké...počuj nechodíš na pokec, že by sme si radšej tam písali a nie tu tak verejne

ale veď si písala že už je to lepšie a že ti to pomáha čo si mi tu napísala..hmmm?...stále tým trpíš, nelepší sa to?...BOŽE VEĎ SI MUSÍME NEJAKO POMôCŤ...

anonym nemyslis ze sa tym velmi zaoberame?? aj ked mne sa zda ze v poslednej dobe v skole sa to u mna prejavuje asi stale a neviem preco . vsetko sa relativne ucim , chodim upravena a aj taaak...
a o tyzden mam vystupovat pred triedou . ako toto zvladnem???? budem cervena ako paprika budu sa mi smiat ako potom reagovat?? preco sa tymto musim stale zaoberat?? preco???

diki za radu ale predsa sa ešte dačo opýtam...si myslíš, že je to geneticky dané?...veď moji rodičia ani starí rodičia niesú vôbec takí jak ja...ja som prvá, ktorá tým trpí...a najhoršie na tom je, že sa s tým trápim sama, lebo sa to hanbím povedať rodine, lebo si myslím, že ma len vysmejú alebo keď nie tak len povedia, že nemám sa čoho báť a blá blá blá...

na strednu tiez mam skarede spomienky. Ale ty sa uz skor zameraj na seba ako na druhých a hľadaj spôsob ako si pomôcť. Z nasho pisania si pochopila, ze je to geneticky dane a s tym uz nic nespravime, ale... Ale čo tak skusit to s make-upom, antidepresivami na uvolnenie napatia, kvalitnou stravou, s vylucenim vsetkeho, co obsahuje rafinovany cukor, pohyb na vzduchu, psychoterapia, navsteva psychiatra, psychologa... vidis, kolko moznosti som ti navrhla. Navrhla som ti tie, ktore mne pomahaju.